Slanské vrchy

Slanské vrchy je pohorie a geomorfologický celok vulkanického pôvodu na východnom Slovensku.

Slanské vrchy
pohorie geomorfologický celok
Pohľad na Slanské vrchy z Červenej skaly
Štát	Slovensko
Regióny	Košický kraj, Prešovský kraj
Nadradená jednotka	Matransko-slanská oblasť
Susedné jednotky (na Slovensku)	Košická kotlina Beskydské predhorie Východoslovenská pahorkatina
Podradené jednotky	Šimonka Makovica Mošník Bogota Milič
Súradnice	48°46′S 21°34′V
Najvyšší bod	Šimonka
- výška	1 092,0 m n. m.
Poloha Slanských vrchov
Wikimedia Commons: Slanské vrchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Najvyšší vrch Slanských vrchov Šimonka počas inverzie

Polohopis

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Matransko-slanská oblasť → Slanské vrchy ***

Pohorie sa tiahne v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom. Na západe susedí Košická kotlina, na severe Beskydské predhorie a na východe Východoslovenská pahorkatina.^[1]

Delenie

Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov, a to:^[1]

• Šimonka
• Makovica
• Bogota
• Mošník
• Milič

Najvyšším vrchom je Šimonka (1 092,0 m n. m.), ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora (1 072,7 m n. m.) a Tri chotáre (1 025,2 m n. m.).^[2]

Geológia

Geologicky sa Slanské vrchy zaraďujú k tzv. východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku (23,8 - 5,3 mil. rokov). Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol - pyroxénickými andezitmi a ich tufmi. V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami. Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.

Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.

V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane^[3] s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného.^[3]

Vrcholy

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Slanských vrchoch

Vrcholy Slanských vrchov nad 800 m n. m.:^[4][5]

Šimonka (1 092,0 m n. m.) (Najvyšší vrch Slanských vrchov) Čierna hora (1 072,7 m n. m.) Tri chotáre (1 025,2 m n. m.) Makovica (981,4 m n. m.) Krivý javor (977,0 m n. m.) Praporec (961,2 m n. m.) Lysá (956,3 m n. m.) Menší vrch (949,9 m n. m.) Nad Remetovou (929,6 m n. m.) Oblík (924,8 m n. m.) Mošník (911,1 m n. m.) Črchlina (898,7 m n. m.) Veľký Milič (895,0 m n. m.) Dubník (874,2 m n. m.)

Bodoň (868,3 m n. m.) Chabzdová (861,6 m n. m.) Lazy (859,4 m n. m.) Bogota (856,4 m n. m.) Dubová hora (851,8 m n. m.) Tancoška (845,0 m n. m.) Bradlo (840,0 m n. m.) Lipová (835,8 m n. m.) Ostrá (834,9 m n. m.) Tereš (824 m n. m.) Kuria hora (823,0 m n. m.) Dobrák (820,1 m n. m.) Mohylky (817,4 m n. m.) Ivanov vrch (813,3 m n. m.) Suchá hora (805,9 m n. m.)

Sedlá

Sedlá Slanských vrchov:^[4][5]

• Dargovský priesmyk (473 m n. m.)
• Grimov laz (943 m n. m.)
• Červená mláka (855 m n. m.)
• Obracaná studňa (845 m n. m.)
• Hanušovské sedlo (835 m n. m.)
• Herlianske sedlo (660,5 m n. m.)

Galéria

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

• 
  Vrchol Šimonky
• 
  Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky počas inverzie
• 
  Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Šimonky počas inverzie
• 
  Slanské vrchy v jeseni pohľad na Vysielač Dubník
• 
  Praporec (961,2 m n. m.)