Štátny znak Slovenska

Štátny znak Slovenska tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.

Podoba

Podobu štátneho znaku Slovenska určuje Ústava Slovenskej republiky a ústavný zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní, v ktorých sa uvádza:

„	Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia.	“
– čl. 9 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona č. 460/1992 Zb. z 1. septembra 1992)

„	(1) Štátny znak Slovenskej republiky (ďalej len „štátny znak“) tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. (2) Štátny znak sa vyobrazuje farebne. Výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia upustiť. (3) Striebornú farbu dvojitého kríža v štátnom znaku možno pri jeho farebnom vyobrazení nahradiť i bielou farbou. (4) Za štátny znak sa považuje aj jeho jednofarebné grafické zobrazenie alebo stvárnenie z kovu, kameňa, z keramického či z iného materiálu, ak svojím vyobrazením zodpovedá vyobrazeniu štátneho znaku.	“
– § 2 ods. 1 až 4 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 63/1993 Z. z. z 18. februára 1993 o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní

Blazón erbu je uvedený v Heraldickom registri Slovenskej republiky nasledovne:

„	Na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia. Driek a ramená kríža sú na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé.	“
– Heraldický register Slovenskej republiky, sign. W-1/1990

Ranogotický (trojuhlý) štít je charakteristický tým, že je dolu zahrotený a jeho bočné okraje sa nepripájajú k hornej strane štítu v pravom uhle, tzn. štít sa v hornej časti mierne zužuje.^[1]

Remove ads

Použitie štátneho znaku

Podľa ústavného zákona používajú štátny znak stanoveným spôsobom:

Národná rada Slovenskej republiky a Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky,
prezident Slovenskej republiky a Kancelária prezidenta Slovenskej republiky,
vláda Slovenskej republiky,
ministerstvá a iné orgány štátnej správy Slovenskej republiky,
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
prokuratúra, súdy a Ústavný súd Slovenskej republiky,
štátom určené osoby podľa osobitných predpisov,
diplomatické misie, stále misie a konzulárne úrady Slovenskej republiky,
ozbrojené sily, bezpečnostné zbory a Hasičský a záchranný zbor Slovenskej republiky,
štátne školy a štátne školské zariadenia,
orgány územnej samosprávy,
Slovenská akadémia vied a jej orgány a ďalšie štátne vedecké organizácie, štátne múzeá a galérie a ďalšie štátom zriadené organizácie z oblasti kultúry,
Národná banka Slovenska a štátne banky.

Remove ads

Symbolika

Dvojitý strieborný kríž symbolizuje tradíciu Cyrila a Metoda, ktorí ho podľa legendy priniesli z Byzantskej ríše na územie Veľkej Moravy počas svojej misie. Podľa jedného z moderných výkladov predstavuje Slovensko ako dediča a strážcu kresťanskej tradície. V skutočnosti je dvojitý kríž starší kresťanský symbol pre vzkriesenie Ježiša, ktorý sa používal od 9. storočia v Byzantskej ríši. Ako náboženský a politický (patriarchálny kríž) symbol sa však rozšíril až v 10. a 11. storočí.^[2]

Trojvršie znázorňuje v povedomí obyvateľstva podľa heraldickej legendy tri pohoria – Tatra, Matra a Fatra,^[3] ale má starší heraldický pôvod. Na minciach a pečatiach uhorského kráľa Bela IV. (1235 – 1270) bol erbový štít s dvojkrížom bez ďalších heraldických figúr. Neskôr býva dvojkríž na erboch vztýčený na pažiti alebo hline (1291), alebo má v spodnej časti tri či štyri korene. V erboch neskorších kráľov a kráľovien sa už objavuje v podobe trojitej skaly, napríklad na pečati Ladislava V. (1301 – 1305). Od 14. storočia sa už ustaľuje dnešná podoba trojvršia, pôvodne zlatého alebo strieborného, neskôr zeleného, až od roku 1848 modrého.

Červený štít bol farbou mnohých heraldických znakov koncom 12. a začiatkom 13. storočia. Nie je to teda krvavá obloha symbolizujúca utrpenie Slovákov počas maďarizácie, ako udávajú niektorí autori.^{[chýba zdroj]}

Dejiny

Na Slovensku je zakódovaný mýtus, že dvojitý kríž do tejto oblasti priniesli bratia Cyril a Metod, dvaja misionári z Byzantskej ríše. Táto dnes všeobecne prijímaná legenda vznikla až v období romantizmu, sprevádzajúcom proces formovania moderného slovenského národa v polovici 19. storočia. Doposiaľ žiadne archeologické nálezy nepotvrdili prítomnosť dvojitého kríža v strednej Európe počas veľkomoravského obdobia alebo bezprostredne po ňom. Najstarší dvojitý kríž na území dnešného Slovenska pochádza z 11. storočia. Ide o tzv. relikviárny dvojitý kríž, sekundárne aplikovaný na Nitrianskom kódexe. Okrem vyobrazení na byzantských minciach sa dvojitý kríž pred polovicou 10. storočia neobjavil nikde v nástennej ikonografii, v plastickej podobe ani ako samostatný predmet. Podľa slovenského archeológa Tita Kolníka je legenda o dvojitom kríži Cyrila a Metoda fikciou: „mýty majú väčšiu moc ako história“. Kolník týmto výrokom parafrázoval amerického spisovateľa Roberta Fulghuma. Existujú tiež pokusy o potvrdenie pravdivosti legendy o dvojitom kríži spojenom s Cyrilom a Metodom a o prípadné dokazovanie sprostredkovacej úlohy predpokladaného cyrilo-metodského dvojitého kríža cez domnelý výskyt „dvojkríža“ na raných minciach uhorskej kráľovskej dynastie Arpádovcov, kráľ Štefan I. (1000/1001 – 1038) a kráľ Belo I. (1060 – 1063), až k zobrazovaniu skutočného dvojkríža na minciach Bela IV. (1235 – 1270). Splývanie „kríža“ zo stredového poľa s deliacim znamienkom – so skutočným krížikom v kolopise mince je úplne náhodné a nemožno ho považovať za dvojitý kríž. Ide o ikonografické nedorozumenie a nesprávne interpretovanie dvoch bežných krížov.^[4]

Dvojitý kríž, symbol kráľovskej moci, sa preukázateľne objavil až na minciach a pečatiach kráľa Bela IV. Podľa rozšírenej teórie už Belo III. (1172 – 1196) zaviedol erbový štít s dvojramenným krížom bez ďalších heraldických figúr, ktorý dal raziť aj na svoje mince. Kráľ si kríž do svojho kráľovstva priviezol z Byzantskej ríše, kde dlho pobýval a dokonca sa tam aj oženil s dcérou cisára.^[5] Existujú však numizmatické štúdie, ktoré naznačujú, že tieto mince s dvojkrížom pochádzajú z raného obdobia vlády Bela IV. pred mongolským vpádom do Uhorska v rokoch 1241 – 1242.^[6] Už od vpádu Mongolov boli mnohým mestám na území dnešného Slovenska udeľované erby s motívom dvojkríža.

Neskôr býva dvojkríž na erboch vztýčený na pažiti alebo hline (1291), alebo má v spodnej časti tri či štyri korene. V erboch neskorších kráľov a kráľovien je na trojitej skale (niekedy sa interpretuje aj ako koruna) ako napríklad v erbe, ktorý zaviedol Václav III., syn českého kráľa Václava II. Pri korunovácii za uhorského kráľa prijal meno Ladislav V. (1301 – 1305). Po vymretí mužskej vetvy Arpádovcov v roku 1301 skombinovali uhorskí králi z rodu Anjouovcov, Karol I. Róbert (1301/1307/1308 – 1342) a Ľudovít I. Veľký (1342 – 1382) pruhovaný štít arpádovskej dynastie so svojím vlastným erbom s ľaliami. Použitím pruhovaného štítu Anjouovci naznačili svoje spojenie s Arpádovcami cez ženskú líniu. Na zadnej strane svojej pečate vyryli dvojitý kríž, ktorý symbolizoval Uhorské kráľovstvo. Už od 15. storočia sa dvojkríž čiastočne považoval aj za znak hornouhorských (slovenských) území a rodov. Od roku 1526, kedy Uhorsko pripadlo rakúskym Habsburgovcom, sa súčasný „kombinovaný“ znak Maďarska vrátane symbolu dvojitého kríža a pruhov používal ako symbol Uhorska (s výnimkou malej koruny pod dvojkrížom, ktorá pribudla až v 17. storočí). V 17. storočí vznikla legenda interpretujúca zelené trojvršie ako tri uhorské pohoria Tatra, Matra a Fatra. Aj z tohto dôvodu sa znak s dvojitým krížom na trojvrší chápal ako symbol Horného Uhorska (hornatej krajiny), čiže územia dnešného Slovenska, severného Maďarska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Tento symbol však nikdy nebol oficiálne prijatý za znak Horného Uhorska, a to aj preto, že Uhorské kráľovstvo sa administratívne na Horné či Dolné Uhorsko nikdy nedelilo.

Slovenský znak vznikol počas revolúcie v roku 1848, kedy si slovenskí revolucionári na čele s Ľudovítom Štúrom vybrali znak z heraldicky ľavej časti znaku Uhorska, čiže červený štít so zeleným trojvrším, z ktorého vystupuje strieborný dvojkríž.^[7] Slováci ako Slovania podporujúci myšlienku panslavizmu zmenili farbu trojvršia zo zelenej na modrú a farby znaku tak zodpovedali slovanským farbám (biela-červená-modrá). Došlo tiež k odstráneniu zlatej koruny.^[8] Takto upravený znak vyhlásil Ľudovít Štúr znakom Slovákov a v tom istom roku bol vyrytý do pečate Slovenskej národnej rady, založenej v septembri 1848 vo Viedni. V roku 1863 tento znak prevzala aj vzniknutá Matica slovenská.

Po vzniku Česko-Slovenska v roku 1918 sa slovenský znak stal súčasťou všetkých troch česko-slovenských štátnych znakov. Zvláštne postavenie mal v malom znaku Česko-Slovenska, kde bol umiestnený ako srdcový štítok (na niektorých zobrazeniach oproti štandardnému umiestneniu ľahko excentricky vysunutý) na figúre českého leva. V heraldike taký štítok zvyčajne nesie erb nejakého rodu a kladie sa na znak krajiny/krajín, ktorým dotyčný rod vládne, resp. štítok nesie znak pôvodného rodového územia. Takto prečítaný malý česko-slovenský znak by teda vyjadroval vládu nejakej slovenskej dynastie nad Českými krajinami, resp. nadradenosť slovenskej časti štátu nad českou. Oficiálne bola táto heraldická zvláštnosť interpretovaná tak, že je tým zdôraznená úcta a vážnosť Čechov ku Slovensku v novovzniknutom štáte.

Po vyhlásení samostatného Slovenského štátu bol 23. júna 1939 prijatý nový štátny znak. Ten tiež zobrazoval strieborný dvojkríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia na červenom štíte. Od predchádzajúcej verzie však bol značne odlišný. Štít znaku bol zahrotený, ramená kríža boli rozšírené a výrazne odlišné bolo aj klenutie trojvršia.

Po oslobodení a obnovení Česko-Slovenska v roku 1945 sa slovenský znak opäť stal súčasťou česko-slovenského štátneho znaku, ktorým bol až do roku 1960 malý znak Česko-Slovenska. S príchodom novej socialistickej ústavy v roku 1960 bol zavedený jediný štátny znak Československej socialistickej republiky. Slovensko bolo v znaku symbolizované červeným zlato orámovaným štítom španielskeho typu, z ktorého vystupoval modrý vrch Kriváň, na ktorom horela vatra symbolizujúca Slovenské národné povstanie. Tento emblém bol dielom slovenského akademického maliara Antona Hollého.

Formálne však Slovensko získalo svoj znak až 1. marca 1990, kedy Slovenská národná rada rozhodla zákonom č. 50/1990 Zb. o zmene názvu štátu, keď vypustila adjektívum „socialistická“, a prvýkrát od čias vojnovej Slovenskej republiky formulovala podobu slovenského znaku. Štátnym znakom sa opäť stal dvojitý strieborný kríž, vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia na červenom ranogotickom štíte. Od 20. apríla 1990 bol nový znak Slovenska súčasťou štátneho znaku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý bol vertikálne aj horizontálne rozdelený na štyri časti. V hornej ľavej a dolnej pravej časti sa nachádzal tradičný český lev symbolizujúci Česko v rámci federácie. V hornej pravej a dolnej ľavej časti sa (po 30 rokoch) nachádzal tradičný slovenský znak. Od 3. septembra 1992 je slovenský znak súčasťou vlajky Slovenska. Po rozdelení Česko-Slovenska a vzniku samostatnej Slovenskej republiky bol štátny znak a ďalšie štátne symboly opäť stanovené zákonom NR SR č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch Slovenskej republiky a ich používaní.