Slovenská akadémia vied

Slovenská akadémia vied (SAV) je najvyššia vedecká ustanovizeň Slovenska. Sídli na Štefánikovej ulici v Bratislave. Od júna 2025 je predseda Mgr. Martin Venhart, DrSc.^[1] Činnosť SAV reprezentujú volení členovia, akademici a členovia korešpondenti a vlastné vedecké pracoviská. Najvyšším orgánom je Snem SAV. Výkonným orgánom je Predsedníctvo SAV a jej predseda. Vedecká rada SAV je „samosprávnym orgánom akadémie na riešenie vedeckých a koncepčných úloh“.^[2] Slovenská akadémia vied na svojich pracoviskách rozvíja vedecko-výskumnú činnosť a združuje ako svojich členov najvýznamnejších vedeckých pracovníkov.

Slovenská akadémia vied
Odvetvie	veda
Založená	1953
Sídlo	Bratislava, Slovensko
Pôvod	Slovensko
Vedenie	Mgr. Martin Venhart, DrSc. (predseda)
Web	www.sav.sk

Vchod do areálu Slovenskej akadémie vied na Dúbravskej ceste v Bratislave.

Pamätná tabuľa Slovenskej akadémie vied a umení, ktorá pôsobila v rokoch 1943-1953 v priestoroch dnešnej budovy UK v Bratislave; pamätná tabuľa Laca Novomeského, ktorý v budove pôsobil v rokoch 1950-51.

Dejiny

Bola založená 18. júna 1953. Nadviazala na Slovenskú akadémiu vied a umení založenú roku 1942^[3], Učenú spoločnosť Šafárikovu, vedecké odbory Matice slovenskej a na činnosť Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Prvým pokusom o založenie učenej spoločnosti typu akadémie na Slovensku bol projekt Mateja Bela Societas litteraria v Bratislave v roku 1735. Roku 1771 bol Márii Terézii predložený návrh na založenie akadémie v Bratislave podľa vzoru berlínskej a petrohradskej akadémie (ani jeden návrh sa nerealizoval). Roku 1892 Andrej Kmeť podal návrh (uverejnený v Národných novinách) na založenie slovenskej vedeckej spoločnosti typu akadémie. Roku 1942 bola založená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU), ktorá trvala až do založenia SAV roku 1953 (hoci v roku 1946 bola degradovaná na "vedeckú spoločnosť").

Zákonom SNR č. 1/1953 bola SAV uzákonená. Zbor povereníkov vymenoval prvých dvanásť akademikov. V roku založenia mala SAV 200 pracovníkov, koncom roku 1953 už 663 pracovníkov a 37 vedeckých pracovísk, prevažne prevzatých zo SAVU.

Základnými organizačnými formami vedeckej práce boli sekcie (spoločenských vied, biologicko-lekárskych, poľnohospodárskych, matematických a prírodovedných, technických). Roku 1962 boli sekcie zrušené, namiesto nich bolo zriadených 12 kolégií, začlenených do 3 oddelení vied: matematicko-fyzikálnych, chemicko-biologických a spoločenských vied.

Roku 1983 došlo k preorganizovaniu štruktúry oddelení SAV: Oddelenie o neživej prírode, Oddelenie o živej prírode, Oddelenie spoločenských vied.

Súčasnosť

V súčasnosti Slovenská akadémia vied úspešne prezentuje Slovensko prostredníctvom 70 organizácií, z ktorých je 46 rozpočtových a 24 príspevkových organizácií. Vydáva 54 titulov vedeckých a odborných časopisov a 8 ročeniek. Pri SAV pôsobí 49 vedeckých spoločností.

Podľa plánov ministra financií Petra Kažimíra (SMER–SD) z roku 2013 by mala akadémie ušetriť na približne štvrtine svojich zamestnancov. Usporiť by sa malo 11 miliónov €. Podľa podpredsedu SAV, Pavla Šajgalíka by sa tak výrazne obmedzila možnosť akadémie získavať štrukturálne fondy a projekty. Do roku 2014 sa pripravuje nový zákon o verejnovýskumných inštitúciách. Medzi pripravovanými zmenami by mala byť aj možnosť SAV podnikať.^[4]

18. decembra 2014 snem SAV prijal návrh o odvolaní Jaromíra Pastoreka z postu predsedu SAV. „Medzi hlavnými argumentmi navrhovateľov odvolania bol spôsob rokovania predsedu SAV s predstaviteľmi štátu o rozpočte, kritizovali ho aj pre nedostatočnú komunikáciu vo vnútri akadémie.“^[5] 7. januára 2015 bol za nového predsedu akadémie vied zvolený Pavol Šajgalík.^[6]

V lete 2015 dostala SAV prísľub na stabilný rozpočet na najbližšie 3 roky.^[7] Už v roku 2016 však vláda na tieto peniaze siahla na úkor zvyšovania platov učiteľov a v dôsledku problémov v poľnohospodárstve.^[8] V najbližšom období sa zároveň očakáva výrazná štruktúrna reforma SAV s cieľom zmeniť ústavy na verejné výskumné inštitúcie, ktoré by mohli lepšie prepájať výskum so súkromným sektorom. Reformy však boli v rokoch 2015 a 2016 viackrát odkladané^[9] Jedným z dôvodov odkladu boli obavy vlády o nakladanie s nehnuteľnosťami, ktoré má dnes SAV v správe v zmysle novej reformy majú prejsť do jej vlastníctva. Ide predovšetkým o lukratívne reprezentačné a kongresové priestory v Starej Lesnej (Kongresové Centrum SAV Academia) a v Smoleniciach (Smolenický zámok), ktoré však akadémia vied sama používa a neplánuje sa ich zbaviť.^[10]

Priebeh transformácie na verejné výskumné inštitúcie (VVI) v priebehu prelomu rokov 2017 a 2018 narušilo nevysvetliteľné zasahovanie Ministerstva školstva SR pod vedením M. Lubyovej, ktorá bez jasnej argumentácie odmietla postupovať podľa plánov transformácie a vyžadovala od SAV ďalšie podklady a ustanovujúce listiny, ktoré však SAV podľa pôvodného plánu nebola povinná dodať skôr ako do konca roka 2018.^[11][12] Transformované ústavy SAV mali podľa novej právnej formy fungovať najprv od 1. júla. Ministerstvo však do konca mesiaca nezriadilo register VVI a ústavy preto zostali v právnom vákuu. 10. septembra 2018 ministerstvo vydalo rozhodnutie, ktorým registráciu transformovaných ústavov stoplo s tým, že SAV nedodržala lehoty a podmienky registrácie. Spor vyústil až do toho, že časť vedcov žiadala odvolanie ministerky Lubyovej.^[13]

Predsedovia Slovenskej akadémie vied

• 1953 – 1955: Ondrej Pavlík^{[14]:1125-1126}
• 1955 – 1961: Andrej Sirácky^{[14]:1126-1127}
• 1961 – 1965: Dionýz Blaškovič^{[14]:1127-1128}
• 1965 – 1970: Štefan Schwarz^{[14]:1128-1129}
• 1970 – 1974: Karol Šiška^{[14]:1130-1131}
• 1974 – 1989: Vladimír Hajko^{[14]:1131-1132}
• 1990 – 1992: Ladislav Macho^{[14]:1132-1133}
• 1992 – 1995: Branislav Lichardus^{[14]:1133-1134}
• 1995 – 2009: Štefan Luby^{[14]:1134-1135}
• 2009 – 2015: Jaromír Pastorek^[14]:1136
• 2015 – 2025 Pavol Šajgalík^[15]
• od 2025 Martin Venhart^[1]