Blyšť

Blyšť^[1] (2 154,7 m n. m.^[2]; poľ. Błyszcz) je nevýrazný skalnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Kamenistej doliny nad Podbanským, približne 18 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.^[3]

Blyšť
Błyszcz
vrch
Blyšť a Bystrá (vľavo)
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Žilinský, Malopoľský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański
Obce	Pribylina, Kościelisko
Časť	Liptovské Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Dunajec, Váh
Nadmorská výška	2 154,7 m n. m.
Súradnice	49°11′33″S 19°50′28″V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po a značke z Podbanského cez Pyšné sedlo
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Blyšť
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Poloha

Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské Tatry.^[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Západná, južná aj východná časť masívu patrí do katastra obce Pribylina v okrese Liptovský Mikuláš^[1], severná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.^[5] Najbližším sídlom je juhovýchodne situované Podbanské, južne leží Pribylina a severovýchodne v Poľsku obec Kościelisko a mesto Zakopané.^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria.^[3]

Opis

Blyšť tvorí pahorok v severnej časti mohutného masívu Bystrej (2 248 m n. m.). Vedie ním hlavný hrebeň Západných Tatier, z ktorého je na juh vysunutá dominantná Bystrá. Tam sa južne smerujúca rázsocha delí na dve vetvy; juhozápadne smeruje hrebeň Grúň na Ježovú (2 043 m n. m.), juhovýchodne hrebeň Kobyla na Kotlovú (1 985 m n. m.). Západné svahy klesajú do Gáborovej doliny, ktorou voda z tejto časti odteká Gáborovým potokom a Račkovou do Belej v povodí Váhu, východne leží Kamenistá dolina, ktorú do Belej odvodňuje Kamenistý potok. Severne sa nachádza Pyszniańska dolina, ktorou voda odteká Pyszniańským potokom do Čierneho Dunajca.^[3]

Východne sa nachádza Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Smrečiny (2 068 m n. m.), Veľká Kamenistá (2 127 m n. m.), Hlina (1 495 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), južne Holý vrch (1 863 m n. m.), Kotlová (1 985 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Ježová (2 043 m n. m.) a Nižná Bystrá (2 163 m n. m.), západne Nižná Magura (1 919 m n. m.), Ostredok (2 050 m n. m.), Vyšná Magura (2 095 m n. m.), Jakubina (2 194 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.) a Končistá (1 994 m n. m.) a severne Trzydniowiański Wierch (1 758 m n. m.), Zadni Ornak (1 867 m n. m.), Ornak (1 854 m n. m.), Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Wysoka Turnia (1 643 m n. m.) a Temniak (2 090 m n. m.).^[2] Vrcholom vedie značený turistický chodník.^[3]

Výhľady

Turisticky prístupný hôľnato-skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a podhorie na poľskej strane, pri vhodných podmienkach aj Podtatranskú kotlinu, Kozie chrbty, Slovenský raj, Oravské Beskydy a časť Nízkych Tatier.^[7]

Turistika

Cez Blyšť prechádza červená turistická hrebeňová značka od Sivého vrchu po Pyšné sedlo č. 0862. Tak isto vedie z neho neznačkovaný, ale turisticky využívaný chodník priamo na Bystrú, bez toho aby sa turista pri výstupe na ňu musel vracať do Bystrého sedla.

Prístup

• po červeno značenej hrebeňovke:
  • od východu z blízkeho Pyšného sedla
  • od západu z Volovca (2 063 m n. m.) cez Končistú (1 994 m n. m.)
• po žltej značke z Hrdova cez Bystrú dolinu a Bystrú
• po modrej značke z Podbanského cez Kamenistú dolinu a Pyšné sedlo
• z Pribyliny cez Úzku, Račkovu a Gáborovu dolinu a Bystré sedlo^[3]