Veľká Kamenistá

Veľká Kamenistá^[1] (2 127,4 m n. m.^[2][3]; poľ. Kamienista) je výrazný hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Kamenistej doliny nad Podbanským, približne 19 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.^[4] Má dva vrcholy a je turisticky neprístupný.

Veľká Kamenistá
Kamienista
vrch
Veľká Kamenistá
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Žilinský, Malopoľský
Okresy	Liptovský Mikuláš, Powiat tatrzański
Obce	Pribylina, Kościelisko
Časť	Liptovské Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Dunajec, Váh
Nadmorská výška	2 127,4 m n. m.
Relatívna výška	340 m
Súradnice	49°11′45″S 19°52′11″V
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	neprístupný
Prvovýstup	Mariusz Zaruski
- dátum	1909
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Kamienista
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Poloha

Nachádza sa na západe strednej časti Tatier, v podcelku Západné Tatry a ich časti Liptovské Tatry.^[5] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Malopoľského vojvodstva. Východná a južná časť masívu patrí do katastra obce Pribylina v okrese Liptovský Mikuláš^[1], severozápadná zasahuje na územie obce Kościelisko v Powiate tatrzańskom.^[6] Najbližším sídlom je južne situované Podbanské, severne sa v Poľsku nachádza obec Kościelisko a severovýchodne mesto Zakopané.^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti, no východná časť masívu je tiež súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.^[4]

Opis

Vrch leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Hlinským sedlom oddelenými Smrečinami (2 068 m n. m.) na severovýchode a Pyšným sedlom oddeleným Blyšťom (2 169 m n. m.) na západe. Na juh vybieha rázsocha Grešovo, severným smerom zasa Dolinczański Grzbiet. Východné svahy klesajú do Hlinského žľabu v doline Hliny, ktorou rovnomenným potokom odteká voda do Tichého potoka v povodí Váhu. Juhozápadne leží Kamenistá dolina, ktorou vodu z tejto časti hrebeňa odvádza do Belej Kamenistý potok. Severozápadne leží mohutná Pyszniańska dolina, ktorou voda odteká Pyszniańským potokom do Čierneho Dunajca.^[4]

Východne sa nachádzajú Smrečiny (2 068 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.), Veľká kopa (2 052 m n. m.), Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Hlina (1 495 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.) a Krížna (2 039 m n. m.), južne Štíty (1 448 m n. m.), Žerucha (1 381 m n. m.), Holý vrch (1 863 m n. m.) a Kotlová (1 985 m n. m.), západne Ježová (2 043 m n. m.), Bystrá (2 248 m n. m.), Blyšť (2 169 m n. m.), Klin (2 173 m n. m.), Končistá (1 994 m n. m.) a Zadni Ornak (1 867 m n. m.) a severne Ornak (1 854 m n. m.), Kominiarski Wierch (1 829 m n. m.), Stoly (1 417 m n. m.), Wysoka Turnia (1 643 m n. m.) a Temniak (2 090 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.^[4]

Lavínové žľaby

Z Veľkej Kamenistej spadá viacero žľabov do doliny Závratský Jarok, ktorá zbiera sneh a lavíny padajúce z celého hrebeňa Hlina. Z vrcholu tiež spadajú viaceré žľaby na opačnú stranu, do Kamenistej doliny. Na poľskú stranu vedie len jeden významnejší lavínový žľab, a to do oblasti Dolinczanski Uplaz.

Výhľady

Turisticky neprístupný hôľnato-skalnatý vrchol^[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a priľahlej časti Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj Nízke Tatry a Oravské Beskydy.^[8]

Prístup

Táto časť hrebeňa Liptovských Tatier ani vrchol Veľkej Kamenistej nie sú voľne turisticky prístupné. Do západne ležiaceho Pyšného sedla vedie hrebeňový chodník aj chodník z Podbanského.

• po červeno značenej hrebeňovke z Volovca (2 063 m n. m.) cez Blyšť (2 169 m n. m.)
• po modrej značke z Podbanského cez Kamenistú dolinu^[4]