Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944

Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944 bol nálet Vzdušných síl Červenej armády na územie vtedajšej Slovenskej republiky počas druhej svetovej vojny a jeden z najničivejších vzdušných útokov na Slovenský štát. Útok vykonalo v čase medzi 18:55 – 19:15 hod. celkovo 150 bombardérov Iliušin Il-4 18. leteckej armády diaľkového letectva sovietskych vzdušných síl.^[1] Pri 24 náletoch bolo zabitých asi 300 Nemcov a približne 140 civilných obyvateľov, z nich 120 väzňov, väznených Gestapom vo väznici na Konštantínovej ulici.^[2]

Rýchle fakty Dátum, Miesto ...

Remove ads

Vojenský, priemyselný a správny význam mesta

Po pripojení Košíc k Maďarskému kráľovstvu v roku 1938 sa Prešov stal strategickým uzlom východného Slovenska. V decembri 1944 už na území Slovenska bojovali okrem vojsk 4. ukrajinského frontu aj armády 2. ukrajinského frontu, a to v rámci prebiehajúcej budapeštianskej operácie Červenej armády. Preto bol vojenský význam Prešova v roku 1944 nespochybniteľný. Nachádzal sa tu dôležitý železničný a dopravný uzol, ktorý umožňoval nemeckému veleniu vykonať vojenské presuny po cestách a železniciach najmä v smere Prešov – Košice. V samotnom Prešove bolo umiestnené nemecké poľné veliteľstvo 239 (Feldkomandatur 239) a tiež zvláštna jednotka SIPO a SD – Einsatzkommando ZbV 27, ktorá spolu s jednotkami SS a Wehrmachtu vykonávala trestné protipartizánske akcie. Tie sa neraz končili vypálením dedín spolupracujúcich s partizánmi a vraždením ich obyvateľov. Okrem toho sa v meste nachádzali aj dôležité budovy, ktoré využívali nemeckí okupační vojaci. Išlo napr. o väznicu Gestapa, kasárne, sklady munície a vojenských zásob. Sídlila tam aj nemecká tajná bezpečnostná služba so školou agentov na Baštovej ulici atď. Slovenská armáda, ktorá bola v tom čase spojencom Nemecka, mala v Prešove tiež svoje kasárne aj vojenské veliteľstvá. Toto všetko bolo zrejme rozhodujúcim faktorom, prečo mesto Prešov bombardovalo 20. decembra 1944 letectvo Červenej armády.^[1]

Remove ads

Straty na ľudských životoch a materiálne škody

Najväčšie škody na budovách boli spôsobené takmer na celej Hlavnej ulici, kde bola väčšina z nich zničená. Zničené boli tiež budovy Gestapa a väznice na Konštantínovej ulici. Na tejto ulici bomby zasiahli aj židovskú synagógu. Veľa budov skončilo v ruinách aj na Slovenskej ulici. Na futbalovom ihrisku zhorela drevená tribúna. Zničené bolo i otvorené kúpalisko.^[2]

Celkovo bolo zničených 85 domov, vážne poškodených 250 a menej poškodených 347. Inak poškodených bolo 1 018 budov. Z celkových 2 050 domov bolo až 1 700 domov poškodených. Dňa 29. decembra 1944 noviny Slovák napísali, že v budove väznice nemeckej bezpečnostnej služby našlo smrť 120 väzňov. Okrem nich bolo zabitých aj približne 300 Nemcov, ale tiež vyše 120 občanov mesta.^[1] Celkové vojnové škody v Prešove odhadli na 560 miliónov korún.^[3]

Prví vojaci 320. gardového pluku 4. ukrajinského frontu Červenej armády vstúpili do mesta Prešov, víťazne bez boja, 19. januára 1945 okolo 15:00 hod. Nepriateľ totiž mesto opustil ešte pred príchodom sovietskych vojakov.^[4]

Remove ads

Pamätníky pripomínajúce bombardovanie mesta

Národná kultúrna pamiatka číslo 707-2067/0 v Slovenskej republike. „Spoločný hrob obetiam bombardovania na mestskom cintoríne v Prešove“. Text na náhrobnej doske znie: „Tu ležia neznáme obete nemeckého fašizmu, ktoré zahynuli 20.12.1944 vo väzení Gestapa pri bombardovaní Prešova. Váš hrdinský boj nikdy nezabudneme.“

Národná kultúrna pamiatka číslo 707-1445/0 „Pamätník obetiam fašizmu v Prešove“. Text na pamätníku znie: „Na tomto mieste stála väznica, kde pri bombardovaní mesta 20. dec. 1944 zahynulo 120 protifašistických bojovníkov väznených a týraných Gestapom.“ Autorom „Pamätníka obetiam fašizmu“ z roku 1961 je akademický sochár František Patočka. Pamätník bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.^[5]

Reminiscencie

Prešov patril medzi štyri najviac zničené slovenské mestá (okrem neho aj Bratislava, Nitra, Nové Zámky), ktoré boli počas druhej svetovej vojny bombardované spojeneckým letectvom. Preto bol po skončení vojny v meste veľký problém s bývaním. Rekonštrukčné práce pri opravách domov postupovali veľmi pomaly, a tak sa stávalo, že pri odvážaní zbombardovaných sutín v nich ešte 2 až 3 roky od bombardovania nachádzali mŕtve telá.^[6]
Pri spiatočnom lete po bombardovaní mesta sa zrútil bombardér Iliušin Il-4, ktorý patril do zostavy 21. gardového pluku 7. gardovej divízie 3. gardového leteckého zboru diaľkového doletu. Pilot podp. Ivan Andrejevič Molotkov bol ranený a nemohol viesť lietadlo. Stroj prešiel do strmhlavého letu. Letovod lietadla gar. por. Piotr Alexejevič Čečulin vyskočil na padáku v oblasti 6 až 7 km severne od Prešova. Pilot a strelci Nikolaj Iľjič Čuvriev a Vitalij Michajlovič Ľašenko zahynuli. Čečulin pôsobil od 28. decembra 1944 v partizánskej skupine Buďonného, odkiaľ sa vrátil späť k svojej jednotke.^[7]^[8]
Vo Výročnej správe I. štátneho gymnázia v Prešove za školský rok 1944-45 sa uvádza toto: „Strašná vojna vyžiadala si obete aj z radov študentstva nášho ústavu. Ladislav Adamčík, nádejný žiak II. triedy, zahynul 20. decembra 1944 pri bombardovaní Prešova.“^[9]
Vo väzení Gestapa pri bombardovaní Prešova letectvom Červenej armády zahynuli títo občania Hanušoviec nad Topľou: 14-ročný Andrej Molitoris, Jozef Velebír, Bartolomej Puľo, Bartolomej Daniel a Ladislav Daniel.^[10]
Prešovský spisovateľ Ľudovít Petraško zužitkoval svoje znalosti o bombardovaní Prešova pri realizácii dokumentárneho filmu Stalinove sviečky nad Prešovom. Túto tematiku spracoval aj vo faktografickej knihe A svetlo bolo ako vo dne.^[11]
Nevybuchnuté bomby sa ako pozostatok bombardovania našli v roku 1986 pri stavbe mestskej haly a v roku 2006 pri výkopových prácach na stavbe železničnej stanice.^[12]