Buštěhradská železnica

Buštěhradská železnica (čes. Buštěhradská dráha, skratka B.E.B. z nemeckého Buschtěhrader Eisenbahn) bola privátna železničná spoločnosť na území Čech. Spoločnosť prevádzkovala v rokoch 1855 – 1922 sieť železníc v severozápadných Čechách. Jej sieť spájala Krušné hory a Podkrušnohorie s Prahou.

Sieť Buštěhradskej železnice

História

Stanica Křímov, opustená trať do Reitzenhainu (2007)

Krušovický pivovar prepravoval pivo v chladiacich vozoch BD (železničné múzeum Lužná u Rakovníka; 2008)

Rozvoj ťažby uhlia na Kladensku v polovici 19. storočia vyvolal požiadavku nahradiť doteraz fungujúcu konskú železnicu výkonnejším dopravným prostriedkom. Z tohto dôvodu bola v roku 1852 založená Buštěhradská železničná spoločnosť (nem. Buschtěhrader Eisenbahngesellschaft), ktorá od 1. januára 1855 dostala koncesiu na prevádzkovanie parostrojnej železnice, ktorej meno bolo odvodené od Buštěhradu. V tamojšom zámku malo administratívne centrum jedno panstvo z majetku cisára Ferdinanda, preto sa niekedy usudzuje, že práve preto bola táto dráha pomenovaná ako Buštěhradská. Pravdou však je, že Kladno bolo v čase vzniku malým mestečkom, pokým Buštěhrad bol oveľa známejší.^[1]

Spoločnosť uviedla do prevádzky prvú trať 5. novembra 1855 - jednalo sa o úsek Staré Kladno - Kralupy nad Vltavou s dĺžkou 20,5 km; v Kralupoch trať nadväzovala na štátnu dráhu Praha-Podmokly a tiež tu bola možná prekládka uhlia na lode a jeho ďalšia doprava po Vltave a Labe. Súčasne bola prevzatá stará trať koněspřežky medzi Starým Kladnom a Vejhybkou (dnes žst. Kladno) a prestavaná pre parostrojnú prevádzku. Roku 1863 získala spoločnosť koncesiu k prestavbe konskej železnice v úseku Vejhybka - Bruska na parostrojnú prevádzku a jej predĺženie do Bubien. V roku 1867 nasledovala koncesia pre zvyšný úsek Vejhybka - Lány (dnešná žst. Stochov), kde boli niektoré úseky vedené v novej trase.

Na základe požiadavky na železničné spojenie od producentov cukru a chmeľu na Žatecku a Lounsku a rozvoja ťažby hnedého uhlia v Podkrušnohorí postupne spoločnosť BD rozvinula sieť svojich železníc do celej oblasti. 4. februára 1871 bola zahájená prevádzka na novom, 83,8 km dlhom úseku Lány - Chomutov, čím Chomutov získal priame spojenie s Prahou. V Chomutove vystavala vlastnú stanicu, ktorú potom využívala spoločne s Ústecko-teplickou železnicou.

3. marca 1872 sa začala prevádzka na úseku Smíchov - Hostivice, čím BD získala nové spojenie s Prahou, ktoré bolo navyše sklonovo priaznivejšie, než dejvická vetva. V pôvodných plánoch bolo postaviť na Smíchove novú, reprezentatívnu stanicu, no od jej výstavby sa upustilo a využívala sa provizórna stanica severného nástupišťa.^[2] Myšlienka nádražia v tejto lokalite ožila po takmer 130 rokoch v roku 2010 pri výluke električkových tratí v oblasti Motola a Řep, kedy bola zriadená na konci jednej z koľají bývalej nákladnej stanice zastávka Na Knížecí.

1. augusta 1872 začala BD prevádzku na 57,7 km dlhom jednokoľajovom úseku z Chomutova do Vejprt s odbočkou Křímov - Nová Ves s napojením na saskú železničnú sieť v Reitzenhaine. 1. marca 1873 bol uvedený do prevádzky 12 km úsek Chomutov - Kadaň - Prunéřov. Aj v nasledujúcich rokoch bola sieť postupne rozširovaná, až v roku 1891 dosiahla svojej najväčšej dĺžky - 465 km.

Už pred 1. svetovou vojnou sa uvažovalo o zoštátnení BD. V roku 1918 sa ocitli trate BD na území novozaloženého Česko-Slovenska, ktoré zoštátňovanie tratí uprednostňovalo. 1. januára 1923 bola BD zákonom zoštátnená a jej trate sa stali súčasťou ČSD.^[3]

Vozidlá

Z lokomotív BD sa zachovali dve v zbierkach Národného technického múzea - lokomotíva Kladno z roku 1855 je najstaršou dochovanou lokomotívou v Čechách a bývalá IIIa 272 (ČSD 324.391) ako nepojazdný exponát je v súčasnosti v múzeu v Lužnej pri Rakovníku. Ďalej sa zachoval stroj 300.619, ktorý je v súčasnej dobe tiež v Lužnej.

Parné lokomotívy BD
Rad	Číslo	Usporiadanie	Rok výroby	Výrobca	rad ČSD	Obrázok
BD rad I	101-105	C2' n2t	1855 – 1861	Lokomotivfabrik der StEG
BD rad Ia	401-422	C n2t	1890 – 1906	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik Lokomotivfabrik Floridsdorf BMMF	300.601-623
BD rad II	106-112	C n2	1863 – 1868	Lokomotivfabrik der StEG
BD rad III	113-170	C n2	1870 – 1873	Lokomotivfabrik der StEG Lokomotivfabrik Floridsdorf	322.201- 254
BD rad IIIa	180-277	C n2	1887 – 1907	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik Lokomotivfabrik der StEG	324.301 -396
BD rad IV	201-203 (do r. 1887) 301-306	D n2	1884, 1890	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik	412.001-006
BD rad IVa	351-355	D n2	1909	BMMF	413.101-105
BD rad V	1-20	1B n2	1870 – 1872	Sächsische Maschinenfabrik/Chemnitz	232.201-220
BD rad Va	501-506	1'E1' n2t	1918	BMMF	524.101-106
BD rad VI	81-84	1B n2	1873	Maschinenfabrik Esslingen/Karlsruhe
BD rad VII	90-96	2'B n2	1887 – 1897	Wiener Neustädter Lokomotivfabrik	253.301-307
BD rad VIII	51-73	2'C n2	1898 – 1914	Lokomotivfabrik der StEG	354.425-447

Trate BD

Trať	Stavebná dĺžka[4] (v km)	Otvorenie	Dokončenie	Poznámka
Dubny - Staré Kladno	002,690	5. november 1855		len miestna nákl. doprava
Vejhybka (Kladno) - Kralupy	024,813	23. február 1856	23. február 1872
Praha (Bubna) - Lužná u Rakovníka Lužná u Rakovníka - Chomutov Chomutov - Cheb	237,819	4. november 1863	1. marec 1873
Lužná-Líšany - Rakovník	009,394	5. jún 1871	5. marec 1873	miestna trať
Březno u Chomutova - Kadaň - Prunéřov	010,251	9. november 1871
Tršnice - Františkovy Lázně	004,129	9. december 1871
Praha-Smíchov - Hostivice	019,334	3. marec 1872
Chomutov - Křímov - (Reitzenhain)	036,243	12. máj 1872	23. august 1875	Úsek št. hranica - Reitzenhain vo vlastníctve Kráľ. saských štátnych žel., prenajatý
Chomutov - Vejprty hranica	035,144	12. máj 1872		Miestna dráha; Úsek Vejprty - št. hranica prenajatý Kráľ. saským štátnym žel.
Sokolov - št. hranica (-Klingenthal)	027,786	1. jún 1876	1. október 1886	miestna trať; Úsek št. hranica - Klingenthal majetkom Kráľ. saských štátnych žel.
Krupá - Kolešovice	012,311	15. septembra 1883		miestna trať
Celkom:	419,914			roku 1910 zahŕňala celková dĺžka vrátane uhoľných a priemyselných tratí (61,50 km) ~ 281 km

Trate prevádzkované BD

• Miestna trať Vojkovice - Kyselka (sprevádzkovaná 1. februára 1895)

Literatúra

• Jiří Ryvola, Zdeněk Pospíšil: Buštěhradka, Radix 2005, ISBN 80-86031-62-4
• Walter Rollmann: Eisenbahngeographie der Sudetenländer. Zahn & amp; Jaensch, Dresden 1935 [Prag, phil. Diss.] ÖNB
• Siegfried Bufe, Heribert Schröpfer: Eisenbahnen im Sudetenland. Bufe-Fachbuchzentrum, München 1991, ISBN 3-922138-42-X