Dacit

Dacit je výlevná vulkanická hornina obvykle sivej farby, s vysokým obsahom SiO₂ (63 - 68 %). Názov pochádza od názvu rímskej provincie Dácia (dnešné Sedmohradsko), kde je jeho výskyt v rámci Karpát pomerne častý.

Dacit vyvreté horniny
Dacit postihnutý propylitizáciou, Štiavnické Bane, Štiavnické vrchy
Zloženie
Hlavné minerály	kremeň, plagioklas, augit, pyroxény
Akcesórie	amfiboly, biotit
Vlastnosti
Textúra	porfyrická, sklovitá
Farba	šedá
Geovedný portál

Označenie dacit pre tento typ hornín zaviedli v roku 1863 F. von Hauer a G. Stache^[1].

Vlastnosti

Dacit je svetlo až tmavosivá až červenkavá hornina. V prípade postihnutia premenami (hlavne propylitizácia|propylitizáciou) môže nadobúdať mierne zelenkavé odtiene^[2]. Hornina je výlevným ekvivalentom kremenného dioritu prípadne i granodioritu.

Minerálne zloženie

Dacit v diagrame QAPF

Zložením sa nachádza medzi ryolitom (resp. ryodacitom) a andezitom. Má porfyrickú až afanatická štruktúru. Základná hmota je sklovitá až mikrolitická. Výrastlice tvorí najčastejšie kremeň, plagioklas, pyroxény (augit, enstatit), amfiboly (hornblend) a biotit. Celkový obsah SiO₂ sa pohybuje od 62 do 68 %.

Dacity, často v asociácii s andezitmi alebo ryolitmi^[2], tvoria masívne intrúzie centrálnej vulkanickej stavby, prípadne dajky a lávové prúdy.

Výskyt

V Západných Karpatoch sú časté v oblasti stredoslovenských (Kremnické a Štiavnické vrchy) a východslovenských (Slanské vrchy) neovulkanitov.

V Severnej Amerike tvoria dacity napríklad sopku Saint Helens.

Použitie

Ako drvené kamenivo na stavbu ciest.