Dolnomoravský úval

Dolnomoravský úval je riečna nížina (geomorfologický celok), nachádzajúca sa na južnej Morave na juhovýchode Česka a na západnom Slovensku. Ide o veľmi úrodnú oblasť černozemných pôd, ktorá patrí medzi najteplejšie regióny v Česku.

Dolnomoravský úval
geomorfologický celok
Pohľad z rozhľadne Travičná
Štáty	Slovensko,   Česko
Regióny	Trnavský, Juhomoravský kraj
Okresy	Skalica, Senica
Nadradená jednotka	Juhomoravská panva
Susedné jednotky (na Slovensku)	Borská nížina Chvojnická pahorkatina
Podradené jednotky	Dyjsko-moravská niva Valtická pahorkatina Dyjsko-moravská pahorkatina
Súradnice	48°36′54″S 16°56′38″V
Poloha územia
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Polohopis

Kopíruje dolný tok rieky Morava a jeho nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 200 metrov. Ide o tektonickú zníženinu, ktorá spadá do Juhomoravskej panvy a ktorá tvorí severný výbežok Viedenskej panvy. Kvartérnymi tektonickými poklesmi je tento úval na severozápade prepojený s Hornomoravským úvalom skrz Napajedelskú bránu a na juhozápade cez Věstonickú bránu s Dyjskosvrateckým úvalom. Hlavnú os úvalu tvorí v severojužnom smere rieka Morava a vedľajšiu os potom jej pravostranný prítok, rieka Dyje.

Krajina je tu charakteristická, okrem iného, riečnymi meandrami, neogénnymi nánosmi na riečnych terasách s porastmi lužných lesov a nivných lúk.

Medzi juhomoravským mestami Bzenec a Hodonín sa nachádza oblasť viatych pieskov, ktorá je charakteristická piesočnými presypmi a dunami s porastom borovicových lesov. Na slovenskom území na túto nížinu nadväzuje podobná Borská nížina na Záhorí.

Delenie

Dolnomoravský úval sa delí na 3 podcelky:^[1]

• Dyjsko-moravská niva (Slovensko)
• Valtická pahorkatina (Česko)
• Dyjsko-moravská pahorkatina (Česko)

Najvyššie vrcholy

• Žerotín (322 m n. m.)
• Horní hory (292 m n. m.)
• Domanínský kopec (312 m n. m.)
• Náklo (265 m n. m.)
• Staré hory (301 m n. m.)
• Doubrava (227 m n. m.)