Hybe

Hybe sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Významnými pamiatkami obce sú evanjelický kostol a katolícky kostol z 13. storočia.

Hybe
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Vodný tok	Hybica
Nadmorská výška	710 m n. m.
Súradnice	49°02′40″S 19°49′44″V
Rozloha	52,83 km² (5 283 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 457 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	27,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1239
Starosta	Karol Pavlíček[3] (nezávislý)
PSČ	032 31
ŠÚJ	510467
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hybe Hybe 2 032 31 Hybe
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	529 61 21
Fax	529 61 21
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hybe
Webová stránka: hybe.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Dejiny

Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).

Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto – v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.

V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.

Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.

Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.

V hybskom katolíckom kostole, v rodinnej hrobke, je pochovaný uhorský básnik Valentín Balaša, ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 – pri 450. výročí narodenia Balašu – slovenskí a maďarskí ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1300. Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Úpravami prešiel v 15. storočí, kedy bolo neskorogoticky prestavované presbytérium a v rokoch 1638-1643 renesančne, kedy bola rozšírená loď. Bola nanovo zaklenutá hrebienkovou klenbou a boli postavené empory. V 17. storočí bol kostol fortifikovaný. Veža bola pristavaná v roku 1824. Zo stredovekých detailov sa v kostole dochovala rebrová klenba presbytéria, portál do sakristie a tri okná presbytéria. Pod kostolom je v rodinnej hrobke pochovaný renesančný uhorský básnik Valentín Balaša.^[4] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná majú lomený oblúk alebo segmentové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.

• 
  Kostol Všetkých svätých
• 
• 
• 
• 
  Detail veže

• Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1822-1826. Stojí na mieste dreveného artikulárneho kostola. V roku 1906 prešeil po požiari neobarokovou obnovou, kedy bola upravená helmica veže. V interiéri sa nachádza trojstranná vstavaná murovaná empora. Priestor je zaklenutý českou plackou a pruskými klenbami. Barokové zariadenie kostola pochádza z pôvodného artikulárneho kostola, oltár s tordovanými stĺpmi je z roku 1737 so sekundárnym obrazom Ukrižovania z roku 1926, kazateľnica so sochami evanjelistov z roku 1730. Krstiteľnica má renesančno-barokové tvaroslovie, na vrchole umiestnenú klasicistickú sochu Krista.^[5] Fasády kostola sú hladké s kordónovou rímsou, nárožným zaoblením a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené lizénami so stredným rizalitom, z ktorého vyrastá hmota veže. Tá je dekorovaná nárožným kvádrovaním, pilastrami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
• 
• 
  Kazateľnica v interiéri
• 
  Erb patróna kostola

• Súbor meštianskych a ľudových radových domov, pamiatková zóna, jednopodlažné trojpriestorové murované stavby so sedlovou strechou s dekoratívnym štítom, najmä z prelomu 19. a 20. storočia. V obci sa dochoval pôvodný urbanizmus sústredený okolo štvorcového námestia a priľahlých ulíc so súvislou radovou zástavbou lokalizovanou kolmo do ulice.

• 
  Pamätný dom D. Chrobáka
• 
  Pamätný dom J. Grajchmana
• 
  Pamätný dom A. Škarvana
• 
  Historický míľnik na námestí
• 
  Bývalá evanjelická ľudová škola

Zaujímavosti

Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).

Prírodné pamiatky

V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.

Pamätné tabule

• 
  pamätný dom Alberta Škarvana
• 
  Albert Škarvan
• 
  Ján Bakoss
• 
  Ján Šimkovic
• 
  Ľudevít Orphanides

Osobnosti obce

Rodáci

• Teodor Piovarči (* 1934 - † 2018) divadelný, filmový, televízny a dabingový herec

• Jakub Grajchman (* 1822 - † 1897), básnik a dramatik
• Hermína Orfanidesová (* 1853 - † 1916), spisovateľka pre deti
• Alojz Štróbl (* 1856 - † 1926), sochár
• Dobroslav Chrobák (* 1907 - † 1951), prozaik, esejista a literárny kritik
• Ján Svetlík (* 1912 - † 1997), architekt, tvorca areálu Slavín
• Július Lenko (* 1914 - † 2000), básnik a prekladateľ
• Vojtech Pavelica (* 1914 - † 1987), dôstojník a organizátor športu
• Jozef Chrobák (* 1927 - † 2015), architekt a vysokoškolský profesor
• Ivan Rajniak (* 1931 - † 1999), herec
• Peter Jaroš (* 1940), prozaik a dramatik

Pôsobili tu

• Albert Škarvan (* 1869 – † 1926), lekár, spisovateľ a prekladateľ, zakladateľ esperantského hnutia na Slovensku.
• Ján Bakoss (* 1895 – † 1945), miestny evanjelický farár, náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník a martýr.
• Ján Šimkovic (farár), evanjelický farár, verejný činiteľ, prekladateľ, paleontológ