I So-jon

I So-jon alebo So-jon Iová (po kórejsky 이소연 -I So-jon, * 2. jún 1978) je juhokórejská vedkyňa a zároveň prvá občianka Kórejskej republiky, ktorá letela do vesmíru.^[1] Stalo sa tak 4. apríla 2008 pri štarte kozmickej lode Sojuz TMA-12. Jej partnermi na lodi boli ruskí kozmonauti Oleg Dmitrijevič Kononenko a Sergej Alexandrovič Volkov. Trojica letela na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).

I So-jon
Št. príslušnosť	Kórejská republika
Narodenie	02.06.19782. jún 1978 (47 rokov) Kwangdžu, Kórejská republika
Iné zamestnanie	vedec-výskumník
Čas vo vesmíre	10 dní a 21 hodín
Kozmonaut od	2006
Misie	Sojuz TMA-12 (Sojuz TMA-11)
Kozmonautický portál  Biografický portál

Detstvo a štúdium

I So-jon sa narodila v Kwangdžu v Južnej Kórei.^[2]

Vyštudovala Vysokú technickú školu v Kwangdžu. Bakalársky a magisterský titul so zameraním na mechaniku získala na Univerzite KAIST v Tedžone. Doktorát v biotechnologických systémoch bol zverejnený 29. februára 2008 na slávnostnom ceremoniáli v KAIST, aj keď So-Jon kvôli prebiehajúcej príprave na kozmický let v Rusku nemohla byť osobne prítomná.

Kórejský program astronautov

I So-jon a Ko San pri tréningu v duplikáte vesmírnej stanice tréningového centra v Johnsonovom vesmírnom stredisku s inštruktorom

So-Jon bola druhou finalistkou pri výbere z 25. decembra 2006 prostredníctvom Kórejského astronautického programu. 5. septembra 2007 minister vied a technológií Južnej Kórei zvolil Ko Sana ako hlavného kandidáta a So-jon ako členku študentského tímu pre výcvik do Ruska.^[3][4]

7. marca 2008 bola zvolená pre tréning do hlavnej posádky ako náhradníčka za Ko Sana. Avšak už 10. marca bola oznámená zmena a So-Jon postúpila na pozíciu hlavného kandidáta. Stalo sa tak v dôsledku toho, že Ko San počas výcviku viacnásobne porušil pravidlá a procedúry v Ruskom výcvikovom centre.^[5][6][7][8]

Samotný štart Sojuzu TMA-12 sa uskutočnil 8. apríla 2008, na palube ktorého So-Jon letela spolu s ďalšími dvoma ruskými kozmonautami. Južná Kórea za jej let zaplatila 20 miliónov dolárov.^[9] Južná Kórea sa tak stala treťou krajinou po Spojenom kráľovstve a Iráne, ktorá mala vo vesmíre ženu a prvú vesmírnu turistku. Pozícia So-jon v posádke bola oficiálne uvedená ako účastník kozmického letu.^[10]

Misia

Počas misie So-Jon vykonala 18 vedeckých experimentov pre Kórejský vesmírny výskumný inštitút (KARI) a poskytovala rozhovory pre médiá. Na palubu ISS priniesla špeciálny klimatizovaný box s približne tisíckou mušiek. Išlo o druh drozofila obyčajná (Drosophila melanogaster), pri ktorom sa pozorovalo ich správanie v prostredí mikrogravitácie a jeho prípadnom vplyve na ich genóm. Ďalšie jej experimenty sa týkali vývoja rastlín, štúdium správania sa jej srdca a efekt mikrogravitácie na zmenu vnútroočného tlaku a tvaru jej tváre. Za týmto účelom mal so sebou špeciálnu trojrozmernú kameru, ktorou šesťkrát denne zaznamenala zmeny svojej tváre. Jej pozorovania zahŕňali aj Zem, najmä pohyb piesočných búrok z Číny do Kórei.^[11] Okrem iného merala aj úroveň hladiny hluku na palube ISS.^[12]

I So-Jon s Peggy Whitsonovou (vpravo) a veliteľom Expedície 16 Jurijom Malenčenkom (v strede) na palube ISS

Juhokórejskí vedci špeciálne pre ňu vyvinuli nízkokalorickú a vitamínmi obohatenú verziu kórejského národného jedla Kimčchi.^[13]

Návrat

Na konci misie, 19. apríla 2008, sa So-Jon spolu s Whitsonovou a Malenčenkovom nalodila na palubu návratovej lodi Sojuz TMA-11 a zamierila na Zem. Kvôli závade na zariadení modulu boli kozmonauti nútení absolvovať balistickú zostupnú dráhu, pri ktorej miestami dosiahli až desaťnásobné gravitačné preťaženie (10 G). Miesto ich pristátia v Kazachstane bolo napokon následkom tejto závady a zmeny v kurze zostupu asi 420 km od pôvodne plánovaného.^[14][15] Náročný zostup všetci traja kozmonauti prežili, aj keď si tento incident vyžiadal lekársku starostlivosť a pozorovanie ihneď po pristátí.^[16]

So-Jon bola po návrate do Kórei kvôli bolesti v oblasti chrbtice hospitalizovaná. Podozrenie na vnútorné zranenia alebo poškodenia v dôsledku tvrdého zostupu a pristátia sa nepotvrdilo a bolesti boli spôsobené spinálnou rekompresiou.^[17]

Po lete

So-Jon po lete pracuje ako výskumníčka v KARI a vesmírny veľvyslanec spolu s Ko Sanom.^[18] 4. októbra 2008 zahájila činnosť Medzinárodného inštitútu pre komerčné využitie vesmíru v Douglase na ostrove Man.^[19] Kvôli tomu, že So-Jon kozmonautická kariéra začala tak skoro, sa ocitla medzi 15-timi ázijskými vedcami, ktorých činnosť sleduje Ázijský vedecký magazín.^[20]

Medzi jej záujmy a aktivity už od jej 12. rokov patrí intenzívne cvičenie Taekwondo.^[21]