Občan

Občan (od obec, čo je zo staroslov. obъštъ – spoločný)^[1] je príslušník štátu alebo obce. Právnu a politickú podstatu občianstva určuje štát svojimi zákonmi. Okrem občanov môžu v štáte žiť aj „neobčania“ (občania iného štátu, utečenci, ľudia bez štátnej príslušnosti a v minulosti aj otroci). Občan disponuje zákonom vymedzenými právami a povinnosťami voči príslušnému štátu alebo obci.

Právo

Odvetvia práva

Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné

Deľba moci

Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Parlament · Senát · Národná rada SR Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ

Právne predpisy

Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos

Ďalšie pojmy

Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia

z • d • u

História

Koncept občianstva po oslobodení jednotlivca od jeho podriadenosti celku a uznaní jeho základných ľudských práv a slobôd (18. storočie). Na základe tejto ľudskej emancipácie sa v priebehu 19. storočia završuje aj politická emancipácia človeka ako člena občianskej spoločnosti. Človek sa stáva základom štátu, ktorý ho uznáva ako svoj predpoklad aj právne, a to garantovaním jeho základným práv a slobôd.