Ivan Kolenič

slovenský spisovateľ, básnik a výtvarník From Wikipedia, the free encyclopedia

Remove ads

Ivan Kolenič (* 22. január 1965, Zvolen) je slovenský spisovateľ, básnik, výtvarník.

Rýchle fakty Narodenie, Národnosť ...

Životopis

Detstvo prežil v Topoľčiankach, kde jeho otec pracoval ako lesný inžinier. Keď mal štrnásť rokov, rodina sa presťahovala do bratislavskej časti Karlova Ves. Študoval na Strednej umeleckopriemyselnej škole, odbor sochárstvo-drevorezba, ale sochárstvu sa nikdy nevenoval. Po maturite vystriedal niekoľko zamestnaní; pracoval ako robotník na archeologických vykopávkach, skladník v Univerzitnej knižnici, technik vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva, vychovávateľ na internáte a výtvarný lektor. Spomienky na toto obdobie opísal v poviedke Generácia (Krajšie ako hriech). Spriatelil sa s významnými spisovateľmi, tí ho akceptovali, a stal sa výraznou postavou bohémskej Bratislavy. V roku 1986 mu bez časopiseckej prípravy vyšiel debut Prinesené búrkou, ktorý vyvolal pozornosť a diskusiu (Legitimita zážitku, Romboid 5, 1988). Po novembri 1989 krátko pracoval ako redaktor Kultúrneho života, odvtedy sa literatúre venuje profesionálne. Za knihu próz Morálne Pohodlie mu bola v roku 2013 udelená Cena ministra kultúry SR za prínos v slovenskej literatúre. V roku 2021 cenu oficiálne vrátil. Svoje rozhodnutie vysvetlil v liste adresovanom ministerstvu: "Prijatie akéhokoľvek štátneho ocenenia odporuje myšlienkam, ktoré som sa pokúšal vo svojom diele vyjadriť a odovzdať. Ospravedlňujem sa čitateľom mojich kníh." V posledných rokoch sa zaoberal maľbou v ateliéri na Záhorí, kde vytvoril kolekciu olejomalieb, inšpirovanú Novým zákonom. Tieto diela sú nateraz nedostupné, pretože Kolenič "komunikuje len veľmi neochotne a novinárom odmieta poskytovať rozhovory" (Kto sa chce vzoprieť, je blázon, literat.sk, 05. apríl 2021).

Remove ads

Tvorba[1]

Koleničova tvorba sa dá nazvať vzburou proti literárnym kánonom fungujúcim počas Husákovho socializmu. V zásade sa Kolenič priblížil predvoju postmoderny už v polovici 80. rokov 20. storočia, pričom vychádzal z Beat generation a pridal svoju osobnú razantnú revolúciu v zobrazovaní pravdy o živote. Protichodnosť či bipolarita štýlov vyjadrenia, na jednej strane senzibilita a imaginatívnosť, na druhej dekadencia a rozviazanie agresívnych inštinktov ukazujú smerom k vyjadreniu postmodernistického životného pocitu. Ivan Kolenič je známy svojou provokatívnou a dekadentnou poetikou. Je považovaný za kontroverzného tvorcu, pretože jeho diela vyvolávajú rozporuplné reakcie medzi kritikmi a čitateľmi. Niektorí ho uznávajú za originálneho a senzitívneho autora, ktorý sa vzoprel literárnym kánonom a vyjadril novú citlivosť a spontánnosť svojej generácie. Iní ho zavrhujú za pózovitosť, manierizmus, ornamentálnosť a šokovanie za každú cenu. Koleničova tvorba sa vyznačuje zobrazovaním prekračovania zákazov a porušovania pravidiel, telesnosti a erotizmu, úpadku a depresie, ale aj hľadaním ideálu čistej lásky a dotyku s posvätnom. Jeho knihy boli recenzované mnohými literárnymi kritikmi a odborníkmi, ktorí ocenili jeho kreatívnu invenciu, jazykovú virtuozitu, humor a iróniu, ale aj schopnosť zachytiť atmosféru doby a problémy ľudskej existencie.    

Remove ads

Dielo [2]

Poézia

  • 1986: Prinesené búrkou[3]
  • 1990: Rock and roll
  • 1991: Pôvabné hry aristokracie
  • 1993: Slasti anarchie
  • 1994: Korienky neviditeľnosti
  • 1997: Nespíš a nežne zapieraš
  • 2003: Na výslní
  • 2004: Putovný blázinec
  • 2007: Zuzana povedala

Próza

  • 1992: Mlčať
  • 1993: Porušenie raja
  • 1996: Ako z cigariet dym
  • 1999: Jeden úsmev stačí
  • 2004: Daj zbohom básneniu
  • 2005: Nožnice
  • 2013: Morálne pohodlie
  • 2014: Až do nirvány
  • 2015: Krajšie ako hriech
  • 2020: Rozptylové lúky[4]

Ocenenia

  • Prémia Literárneho fondu za rok 2004 za básnickú zbierku Putovný blázinec[5]

Referencie

Externé odkazy

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads