Josip Juraj Strossmayer

Josip Juraj Strossmayer, tiež Joseph Georg Strossmayer, Josip Juraj Štrosmajer alebo len Juraj Štrosmajer (* 4. február 1815, Osijek – † 8. máj 1905, Đakovo) bol chorvátsky rímskokatolícky biskup, národný buditeľ a politik.

Josip Juraj Strossmayer
biskup Bosny (Đakovo) a Sriemu
Biografické údaje
Narodenie	4. február 1815 Osijek
Úmrtie	8. máj 1905 (90 rokov) Đakovo
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	február 1838
Biskup
Menovanie	18. november 1849 (34 rokov)
Potvrdenie	20. máj 1850 (35 rokov)
Konsekrácia	8. september 1850 (35 rokov)
Svätiteľ	Michele Viale-Prelà Apoštolský nuncius vo Viedni
Odkazy
Josip Juraj Strossmayer na catholic-hierarchy.org angl. Josip Juraj Strossmayer
Biografický portál

Mnoho ulíc v Chorvátsku je pomenovaných na jeho počesť

Detstvo a štúdium

Narodil sa v Osijeku do chorvátskej rodiny, rodina niesla nemecké priezvisko, lebo jeho prastarý otec bol Rakúšan, ktorý sa oženil s Chorvátkou. Ukončil gymnázium v rodnom meste, následne úspešne vyštudoval teológiu v Đakove a už ako dvadsaťročný dosiahol i doktorát filozofie v Pešti. V roku 1838 pracoval ako vikár v Petrovaradine, o dva roky neskôr sa presťahoval do Viedne, kde získal ďalší doktorát - z kánonického práva katolíckej cirkvi.

Pôsobenie

V roku 1849 bol vymenovaný za biskupa Bosny a Sriemu, so sídlom v Đakove.

V roku 1860 sa stal vodcom Chorvátskej ľudovej strany, vo funkcii zotrval do roku 1873. Bol predstaviteľom austroslavizmu, žiadal národné práva pre Slovanov v rámci Habsburskej monarchie. Udržoval kontakty s Jánom Kollárom, s ktorým sa spriatelil počas štúdia v Pešti, a pri bojovaní za národné a politické požiadavky Slovanov spolupracoval aj s Františkom Palackým a Františkom Ladislavom Riegerom.

I. Vatikánsky koncil

Zúčastnil sa na I. vatikánskom koncile v rokoch 1869 – 1870, kde bol jedným z najdôležitejších oponentov pápežskej neomylnosti, vynikal ako rečník. Pápež (Pius IX.) chválil Strossmayerovu „pozoruhodne dobrú znalosť latinského jazyka“. Prejav, v ktorom obraňoval protestantizmus, vyvolal veľkú senzáciu. V roku 1870 bol zverejnený prejav, ktorom bola ostro napadnutá nielen neomylnosť pápeža, ale aj jeho primát. Strossmayer bol, resp. je považovaný za jeho autora.^[1] Podľa Catholic Encyclopedia však autorom tohoto prejavu bol bývalý mexický augustiánsky mních Dr. José Agustín de Escudero. Po koncile Strossmayer udržiaval svoju opozíciu dlhšie než všetci ostatní biskupi a udržiaval kontakt s I. von Döllingerom (nemeckým teológom a historikom, jeden z duchovných otcov starokatolíckej cirkvi) a J. H. Reinkensom (prvý starokatolícky biskup v Nemecku) až do októbra 1871. Vtedy von Dollingera a Reinkensa informoval, že zamýšľa poddať sa „prinajmenšom navonok“.^[2]

Zomrel v Đakove 8. mája 1905 vo veku 90 rokov. V roku 1991 tu bolo otvorené jeho múzeum.