Kresanica

Kresanica^[1] (2 121,9 m n. m.^[2]; poľ. Krzesanica) je hôľnatý vrch v hlavnom hrebeni Západných Tatier na slovensko-poľskej hranici. Leží nad ohybom Tichej doliny nad Podbanským, približne 24 km severovýchodne od Liptovského Hrádku.^[3]

Kresanica
Krzesanica
vrch
Štáty	Slovensko,   Poľsko
Regióny	Prešovský kraj, Malopoľské vojvodstvo
Okresy	Poprad, Powiat tatrzański
Obce	Vysoké Tatry, Kościelisko
Časť	Červené vrchy
Pohorie	Tatry
Podcelok	Západné Tatry
Povodia	Dunajec, Váh
Nadmorská výška	2 121,9 m n. m.
Relatívna výška	324 m
Súradnice	49°13′53″S 19°54′35″V
Geologické zloženie	vápenec
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	po červenej značke z Kościeliska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Krzesanica
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Poloha

Nachádza sa v strednej časti Tatier, vo východnej polovici podcelku Západné Tatry a v ich časti Červené vrchy.^[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na rozhraní Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Južné svahy zasahujú do katastra mesta Vysoké Tatry v okrese Poprad^[1], severné patria obci Kościelisko v Powiate tatrzańskom.^[5] Najbližšími sídlami sú severne situované Kościelisko a Zakopané v Poľsku a južne ležiace Podbanské, juhozápadne Pribylina a juhovýchodne Štrbské Pleso na Slovensku.^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku v slovenskej i poľskej časti pohoria a južná časť hrebeňa je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Tichá dolina.^[3]

Opis

Kresanica leží v hlavnom hrebeni Západných Tatier, medzi Temniakom (2 090 m n. m.) a Litvorovým sedlom (2 037 m n. m.) oddeleným Malolučniakom (2 105 m n. m.). Juhovýchodné svahy klesajú do Javorového žľabu, južné do Zadného úplazu, oba ústiace do Tomanovskej doliny, ktorá je odnožou Tichej doliny. Voda z tejto lokality tak odteká Tomanovským potokom do Tichého potoka v povodí Váhu. Severným smerom sa nachádza Dolina Miętusia, ktorou vodu z tejto časti odvádza Kirowa Woda do Dunajca.^[3] Blízko vrcholu sa nachádza niekoľko turistom neprístupných jaskýň. Je záverom a dominantou malého hrebeňa Kozí chrbát (Kozi Grzbiet), ktorý sa tiahne smerom z hlavného hrebeňa na sever. Tento vrchol sa vypína nad viacerými dolinami, napr. nad Rozpadlou dolinkou, Litworovou dolinou (PL) a Mulowou dolinou (PL).

Východne sa nachádza Giewont (1 895 m n. m.), Malolučniak (2 105 m n. m.), Kondratova kopa (2 005 m n. m.), Suchá kopa (1 893 m), Goričková (1 912 m n. m.), Kasprov vrch (1 987 m n. m.), Magura (1 902 m n. m.) a Veľká kopa (2 052 m n. m.), južne Predný Holý vrch (1 984 m n. m.), Krížna (2 039 m n. m.), Veľká Brdárova grapa (1 859 m n. m.), Brdárová zvonica (1 713 m n. m.), Liptovská Tomanová (1 839 m n. m.), Poľská Tomanová (1 977 m n. m.), Stoly (1 956 m n. m.) a Smrečiny (2 068 m n. m.), západne Ornak (1 854 m n. m.), Temniak (2 090 m n. m.) a Wysoka Turnia (1 643 m n. m.) a severne Chuda Turnia (1 858 m n. m.), Uplaziańska Kopka (1 457 m n. m.), Lysanki (1 447 m n. m.) a Wielka Turnia (1 847 m n. m.).^[2] Vrcholom prechádza turisticky značená hrebeňovka.^[3]

Výhľady

Turisticky prístupný hôľnato-skalnatý vrchol^[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Západných a Vysokých Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj východná časť Nízkych Tatier, časť Krivánskej Fatry, Oravských Beskýd a pohoria v priľahlej časti Poľska.^[7]

Prístup

• po červeno značenej hrebeňovke:
  • od severozápadu z lokality Cudakowa Polana v Doline Kościeliska cez Temniak (2 090 m n. m.)
  • od východu z Kasprovho vrchu (1 987 m n. m.) cez Kondratovu kopu (2 005 m n. m.)
• po modrej značke z Kościeliska, Gronik cez Przysłop Miętusi a Malolučniak (2 105 m n. m.)^[3]