Kvetnica (dolina)
dolina vo Vysokých Tatrách From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Kvetnica (dávnejšie Záhradka), (poľ. Wielicki Ogród, zriedkavejšie Kwietnik, dávnejšie už zabudnutý Pośrédnni Wielicki Ogród, nem. Blumengarten, Unterer Blumengarten, Felkaer Blumengarten, maď. Virágoskert, Alsó Virágoskert, dávnejšie Virágkert) je časť Velickej doliny nad Večným dažďom vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v nadmorskej výške 1 820 m n. m. – 1 840 m n. m.[1]
Remove ads
Chránená príroda
Vznikla po ústupe ľadovca, ktorý zanechal nad Velickým plesom morénový val. Veľké ľadovcové jazero sa časom zmenšilo na súčasné Kvetnicové pliesko. Po dávnom jazere zostali sedimenty bohaté na humus, na ktorom vznikla jedna z najbujnejších vysokohorských tatranských botanických lokalít. Prispieva k tomu dolinou pretekajúci Velický potok, ktorý sa na čele morény mení na Velický vodopád vtekajúci do Velického plesa. V okolí Kvetnicového plieska rastie kamzičník rakúsky (Doronicum austriacum), mačucha cesnačkovitá (Adenostyles alliariae), starček (Senecio nemorensis), kýchavica biela Lobelova (Veratrum lobelianum Bernh), iskerník platanolistý (Ranunculus platanifolius), prilbica tuhá pravá a iné.
Táto časť Velickej doliny je prírodnou rezerváciou, ktorá je chránená pre Veľmi labilný geosystém v strednej časti Vysokých Tatier s pestrým a bohatým zastúpením glaciálnych (i akumulačných - vzácne sú ózy) foriem georeliéfu na kryštaliniku a s mimoriadne pestrou montánnou až subniválnou vysokohorskou vegetáciou a faunou.[2] V dávnych časoch sa v doline pásol dobytok a ovce.
Remove ads
Názov
Poukazuje na bohatú vegetáciu horských lúk tejto lokality.[1]
Botanický prínos
Prvý dolinu v roku 1644 spomína kežmarský prírodovedec Dávid Fröhlich pod názvom Würtzgarten – záhrada korenín. Kvetnica upútala pozornosť v švédskeho botanika Görana Wahlenberga.[1]
Plesá
Turistika
Dolinou vedie 
zeleno značkovaný turistický chodník z Tatranskej Polianky cez Poľský hrebeň (2 200 m n. m.) na Lysú Poľanu. Do doliny vedie 
žlto značená trasa zo Starého Smokovca, na ktorú sa pripája 
modro značená trasa z Tatranských Zrubov. Spodnou časťou doliny vedie 
Tatranská magistrála z Hrebienka alebo od Popradského plesa.[3]
Referencie
Zdroj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads