Licince

Licince sú obec na Slovensku v okrese Revúca.^[4]

Licince
obec
Kostol sv. Mikuláša biskupa
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Revúca
Región	Gemer
Nadmorská výška	210 m n. m.
Súradnice	48°32′17″S 20°17′54″V
Rozloha	18,28 km² (1 828 ha) [1]
Obyvateľstvo	793 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	43,38 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1243
Starosta	Ladislav Miklóš[3] (HLAS-SD)
PSČ	049 14
ŠÚJ	525901
EČV (do r. 2022)	RA
Tel. predvoľba	+421-58
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Licince
Webová stránka: obec-licince.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec leží v juhozápadnej časti Slovenského krasu.^[4]

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci (pod názvom Lincha) je z roku 1243, kedy ju vyčlenili z majetku kráľovského hradu Gemer a pripadla Bubekovcom. V 18. storočí tu rodina Csernyusovcov vlastnila železorudné bane a hámor s dvomi vysokými pecami, ktoré v roku 1864 od jej dedičov odkúpil Juraj Heinzelmann a stali sa súčasťou Heinzelmannovej bansko-železiarskej spoločnosti v Chyžnianskej vode. Spoločnosť sa stala pre obyvateľstvo obce hlavným zdrojom pracovnej príležitosti. Okrem toho sa jej obyvatelia venovali aj výrobe dreveného uhlia, hrnčiarskych výrobkov a povozníctvu (známi licinskí furmani). Začiatkom 20. storočia v obci hrnčiarstvo a povozníctvo postupne zanikalo.^[4]

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Dolný kaštieľ, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z druhej polovice 18. storočia.^[5] Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavnej fasáde dominuje predstavaný rizalit so segmentovým štítom so štukovým dekorom. Fasáda je deväťosová, členená lizénovým rámom.^[6] Nad oknami sú dekoratívne kazety s festónmi. Pri kaštieli sa nachádza krajinársky park a hospodárske budovy z 19. storočia.

• Horný kaštieľ, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmena U s manzardovou strechou, z druhej polovice 18. storočia.^[7] Kaštieľ je momentálne v dezolátnom stave a chátra. Fasády sú členené lizénovými rámami. Východnej fasáde smerom do parku dominuje rizalit s atikou, zo strany dvora je vstup riešený ako jednoosový stĺpový portikus. Nad oknami sú dekoratívne kazety s festónmi. Pri kaštieli sa nachádza rozsiahly krajinársky park.

• Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša biskupa, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1830. Stojí na mieste staršej gotickej stavby spomínanej v rokoch 1332-1337. Kostol prešiel úpravami v rokoch 1893 a 1913. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu neogotický oltár zo začiatku 20. storočia. Kazateľnica zdobená festónmi je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Organ na empore je z obdobia vzniku kostola.^[8] Ďalej sa tu nachádza aj voľný obraz sv. Mikuláša zo začiatku 19. storočia. Hlavná fasáda je členená lizénami, veža vyrastá z mierne predstavaného rizalitu. Je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.^[9]

• 
  Dolný kaštieľ
• 
• 
• 
  Kostol sv. Mikuláša biskupa