Mars Express

Mars Express (skrátene MEX) je planetárna sonda určená na štúdium planéty Mars z obežnej dráhy okolo nej. Po Mars Global Surveyor a Mars Odyssey sa stala treťou sondou v súčasnosti činnou pri Marse a prvou planetárnou sondou ESA vôbec. Jej meno naznačuje, že bola pripravená vo veľmi krátkom čase – podarilo sa to vďaka využitiu dizajnu a experimentov predchádzajúcich misií ESA, najmä Rosetta a Mars 96 (pôvodne ruská misia, do ktorej ale ESA mohutne zainvestovala a vybavila ju prístrojmi). Úspešnosť projektu tejto sondy viedla k vytvoreniu sesterského projektu Venus Express, ktorý mala za úlohu prieskum planéty Venuša z obežnej dráhy.

Mars Express
kresba sondy nad povrchom planéty Mars
Prevádzkovateľ	ESA
Výrobca	Francúzsko, MMS
Typ misie	planetárna sonda, družica + pristávací modul
Družica	Marsu
Dátum vstupu na orbitu	25. december 2003
Dátum štartu	2. jún 2003
Kozmodróm	Bajkonur
Nosná raketa	Sojuz-FG/Fregat
COSPAR ID	2003-022A Space 40
Kat. číslo	27816
Webstránka	ESA Mars Express projekt
Hmotnosť	1 070 kg
Energia	460 W (Mars)
Elementy dráhy
Inklinácia	86,3 °
Apoapsida	10 107 km
Periapsida	298 km
Kozmonautický portál

Prístroje a experimenty

Prístroje venované prieskumu povrchu a podpovrchových štruktúr:

• HRSC (High Resolution Stereo Camera) – stereokamera kombinovaná s kamerou s vysokým rozlíšením
• OMEGA (Visible and Infrared Mineralogical Mapping Spectrometer) – spektrometer pracujúci vo viditeľnom a infračervenej oblasti
• MARSIS (Sub-surface Sounding Radar Altimeter) – dlhovlnný radar určený na prieskumu podpovrchových štruktúr do hĺbky cca 5 km

Prístroje venované prieskumu atmosféry a ionosféry Marsu:

• PFS (Planetary Fourier Spectrometer) – Fourierovský spektrometer
• SPICAM (Ultraviolet and Infrared Atmospheric Spectrometer) – spektrometer pracujúci v ultrafialovom a infračervenom obore
• ASPERA (Energetic Neutral Atoms Analyser) – analyzátor neutrálnych častíc

Súčasťou výskumného programu je tiež:

• MaRS (Mars Radio Science Experiment) – program na spresňovanie gravitačných dát a výskum ionosféry zo zachytených rádiových signálov

Priebeh misie

Sonda bola vypustená z kozmodrómu Bajkonur 2. júna 2003 počas veľkej kampane spojenej s najtesnejším priblížením Marsu k Zemi za posledných mnoho rokov (približne zároveň s MEX boli vypustené Mars Exploration Rovery). 25. decembra 2003 bola navedená na obežnú dráhu okolo planéty, kde po sérii testov, určených k otestovaniu funkčnosti prístrojov, začala s vlastným výskumom. Z bezpečnostných dôvodov (nebola istota, že proces prebehne bez poškodenia sondy) bolo uvoľnenie antény MARSIS odložené o dva roky až na jar 2005, keď prebehlo bez problémov. V januári 2006 sonda ukončila nominálnu misiu a vstúpila do fázy tzv. predĺženej misie.

Beagle 2

Beagle 2 bol samostatný pristávací modul nesený sondou Mars Express určený na exobiologické experimenty na povrchu Marsu. Kvôli technickej poruche (pravdepodobne chybný odhad výšky na základe atmosférických meraní) sa mäkké pristátie nepodarilo. Beagle 2 bol vyrobený Open University v Spojenom kráľovstve a pomenovaný na počesť lode Charlesa Darwina Beagle.

Dosiahnuté výsledky

• pokrytie veľkej časti povrchu Marsu stereoskopickými snímkami
• spektroskopické nájdenie metánu v atmosfére, najmä v oblasti Arabia Terra
• zistenie polárnej žiary v oblastiach silnej magnetizácie
• prvé snímkovanie podpovrchových štruktúr s nástrojom MARSIS

Tekutá voda na Marse

Všeobecne sú na Marse obvyklé hodnoty teploty a tlaku atmosféry príliš nízke na to, aby umožnili existenciu kvapalnej vody. Existovali však úvahy o podpovrchovej vode na Marse.^[1] Sonda Mars Express naznačila možnosť tekutého podpovrchového polárneho jazera, podobne, ako na Zemi v Antarktíde hlbinné tekuté jazero Vostok. Pomocou prístroja MARSIS bolo identifikované pravdepodobné podpovrchové rozhranie ľadu a tekutej vody.^[2][3]