Milan Kňažko
slovenský herec a politik (1945 – ) From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Milan Kňažko (* 28. august 1945, Horné Plachtince) je slovenský herec a politik.
Remove ads
Život
Po skončení štúdia priemyselnej stavebnej školy absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1968-70 študoval ako štipendista na Medzinárodnej divadelnej akadémii v Nancy vo Francúzsku. V rokoch 1970-71 bol členom Činoherného súboru Divadelného štúdia (Divadlo na Korze). Od 1971 bol členom Novej scény a od roku 1985 do roku 1989 členom činoherného súboru Slovenského národného divadla. Od januára do júna 1990 bol dekanom Divadelnej fakulty VŠMU. V novembri 2002 sa stal prezidentom Medzinárodného filmového festivalu Bratislava. Od januára 2003 do februára 2007 bol generálnym riaditeľom TV JOJ. 27. apríla 2006 odmoderoval Noviny TV JOJ s Adrianou Kmotríkovou[1]. Je tretíkrát ženatý a má tri deti.
Remove ads
Politická činnosť
V októbri 1989 ako jediný v ČSSR vrátil titul zaslúžilý umelec pre nesúhlas s politikou vtedajšieho režimu. V novembri 1989 vstúpil do politického diania, spoluorganizoval a moderoval masové novembrové mítingy v Bratislave. Bol poradcom prezidenta ČSFR Václava Havla v Prahe a zároveň poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Od júna 1990 do 28. augusta 1990 bol ministrom medzinárodných vzťahov SR a v rokoch 1992 - 1993 podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí SR. Vtedy povedal, že "Mečiar používa lož ako pracovnú metódu"[2]. Od marca 1993 do októbra 1998 bol poslancom NR SR a v rokoch 1998 - 2002 ministrom kultúry SR. Spoluzakladateľ VPN (1989), HZDS (1991), ADS (od marca 1993) a Demokratickej únie Slovenska (od apríla 1994). Od roku 1998 politik (minister kultúry) SDK a potom SDKÚ (2000 podpredseda).
Prezidentský kandidát (2014)
V novembri 2013 Kňažko oznámil svoju kandidatúru do prezidentských volieb v roku 2014.[3] Pred blížiacim sa termínom odovzdania 15 tisíc podpisov na podporu kandidatúry Milana Kňažka podporili 19 poslanci OĽaNO, SDKÚ-DS a Nová väčšina - Dohoda.[4]
Vo voľbách nakoniec získal 244 401 hlasov (12,86 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 4. mieste.[5]
Remove ads
Filmografia
- 1965: Šerif za mrežami (Ivan)
- 1968: Niet inej cesty (Jurát I)
- 1971: Nevesta hôľ (lesník)
- 1972: Zajtra bude neskoro (kpt. Ján)
- 1974: Deň, ktorý neumrie (kpt. Podhorec)
- 1975: Nevesta s najkrásnejšia a (Pišta)
- 1975: Život na úteku (Kukorelli)
- 1977: Rusalka (princ)
- 1979: Choď a nelúč sa (Kukorelli)
- 1980: Hodiny (Hever)
- 1980: Nevěsta k zulíbání (Karol Molnár)
- 1983: Zánik samoty Berhof (poručík)
- 1984: Návrat Jána Petru (Ján Petro)
- 1984: O sláve a tráve (Richter)
- 1985: …nebo být zabit (Ernest)
- 1986: Kohút nezaspieva (učiteľ Tomko)
- 1986: Papilio (Hrabě)
- 1987: Devět kruhů pekla (Tomáš)
- 1987: Svět nic neví (Křemen)
- 1988: Dobři holubi se vracejí (Miloš Lexa)
- 1990: Jen o rodinných záležitostech (major)
- 1990: Poslední motýl (Gruber)
- 1990: Svědek umírajícího času (kat Mydlář)
- 2005: Bel ami (Walter)
- 2005: Rána z milosti
- 2006: Ulice (Karel Stránský)
- 2007: Hostel: Part II (ruský mafián Saša)
- 2009: Normal (Petr Kurten)
Ocenenia a vyznamenania
- 2003: Dôstojník Rádu čestnej légie (Francúzsko)
- 1992: Komandér Rádu umenia a literatúry (Francúzsko)
- 2010: Hercova misia (Slovensko)
- 2016: Cena Thálie (Česko)
Referencie
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads