Milka Zimková

Milka Zimková (rod. Emília Lešková;^[1] * 1. august 1951, Okružná – † 30. máj 2023, Bratislava)^[2][3][4] bola slovenská prozaička, režisérka, autorka monodrám a herečka.^[1][2]

Milka Zimková
slovenská spisovateľka, režisérka a herečka
Milka Zimková v roku 2020
Rod. meno	Emília Lešková
Iné mená	Emília Zimková
Narodenie	01.08.19511. august 1951 Okružná, Česko-Slovensko
Úmrtie	30. máj 2023 (71 rokov) Bratislava, Slovensko
Alma mater	VŠMU v Bratislave
Manžel	Ondrej Zimka
Deti	Ondrej Zimka (* 1975) Milina Zimková (* 1979)
Odkazy
Commons	Milka Zimková
Filmový portál  Literárny portál  Biografický portál

Životopis

Študovala v Okružnej, Kapušanoch, Prešove a napokon v Bratislave herectvo na Divadelnej fakulte VŠMU, kde ukončila štúdium v roku 1973.^[5] Po ukončení štúdia pracovala rok v divadle v Trnave, neskôr pôsobila väčšinou v slobodnom povolaní. Spolupracovala s filmom, televíziou a umeleckými agentúrami. Ako herečka účinkovala vo viacerých celovečerných filmoch. Okrem pravidelných vystúpení na Slovensku viackrát účinkovala v Česku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Rusku, Bulharsku i na Kube. Žila v Bratislave.

Tvorba

Prvú prózu Pásla kone na betóne, ktorá jej vyšla v roku 1980, len o dva roky neskôr sfilmoval slovenský režisér Štefan Uher. Svoje literárne diela situovala hlavne v prostredí východoslovenského vidieku, kde vykresľovala osudy žien, ktoré hľadajú životné šťastie. Charakteristickým prvkom jej próz je bohaté používanie šarišského nárečia.^[6] Okrem literatúry sa úspešne presadila i ako herečka, režisérka a scenáristka.

Osobný život

Bola rozvedená s akademickým maliarom Ondrejom Zimkom, s ktorým mala syna, akademického sochára Ondreja Zimku (umeleckým menom Ondrej 4.; * 1975)^[7] a dcéru, výtvarníčku Milinu Zimkovú (* 1979).^[3][8][9]

Dielo

Próza

• 1980 – Pásla kone na betóne, cyklus próz (sfilmované v roku 1982, režisér Štefan Uher)
• 1985 – No a čo, súbor poviedok
• 1999 – Bez slov

Monodrámy

• 1979 – Neveľo nas idze, neveľo nam treba
• 1980 – Sojka
• 1980 – Čas kikiríkania
• 1986 – Žniva
• 1989 – To len tak naoko

Scenáre

• 1983 – Vstupenka do neba (réžia Štefan Uher)
• 1995 – … kone na betóne, scenár k filmu (len spoluautorka, réžia Stanislav Párnický)

Filmografia

• 1978 – Zlaté časy (Verona)
• 1979 – Kamarátky (Rempová)
• 1980 – Živá voda (Hana Múčková)
• 1981 – Kosenie Jastrabej lúky (Katarína)
• 1982 – Pásla kone na betóne (Johana Ovšena)
• 1983 – Zrelá mladosť (Vavjaková)
• 1984 – Návrat Jána Petru (Elza Petrová)
• 1985 – Zabudnite na Mozarta (Marie Luisa)
• 1987 – Sedmé nebe (Čermáková)
• 1987 – Proč (sprievodkyňa vlaku)
• 1989 – Montiho čardáš (Kubova žena)
• 1995 – … kone na betóne (Johana Ovšena)

Ocenenia

• 1981: Cena Ivana Kraska za rok 1980 za cyklus próz Pásla kone na betóne^[2][10]
• 1983: hlavná cena na Medzinárodnom filmovom festivale v Moskve za film Pásla kone na betóne^[10]
• 1983: cena za najlepší ženský herecký výkon na Festivale Československého filmu^[10]
• 1983: titul Osobnosť roka^[10]
• 1997: cena za najlepší herecký výkon na Festivale Európskych filmov vo francúzskom Saint-Étienne za film … kone na betóne^[10]
• 2001: cena za knihu roka – Poviedky bez slov^[10]
• 2006: cena medzinárodnej poroty na 40. medzinárodnom festivale Divadla jedného herca v poľskom Vroclave^[10]
• 2019: prémia v rámci Ceny Ladislava Ťažkého Spolku slovenských spisovateľov za prózu^[2]