Myšiak hôrny
druh vtáka rodu Buteo From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Myšiak hôrny (iné názvy: myšiak lesný, myšiak obyčajný[3], staršie: myšiak, kaňa, kaňúr; lat. Buteo buteo) je dravý vták z čeľade jastrabovitých (Accipitridae). Má strednú veľkosť. Je to najpočetnejší dravec v Európe aj na Slovensku. [4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov myšiak hôrny patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná.[1]
Remove ads
Opis
Dorastá do veľkosti 50 až 57 cm, v rozpätí krídel meria 113 – 130 cm[5] a váži 775 – 975 g.[6] Má kompaktnú postavu, dlhé široké krídla s čiernymi koncami letiek, v lete široko roztvorený, krátky, zaokrúhlený chvost s tmavým pruhovaním a s tmavou páskou na konci, žlté neoperené končatiny a žltý, na konci čierno sfarbený zobák. Myšiak hôrny má zo všetkých vtáčích druhov jedno z najpremenlivejších sfarbení operenia, ktoré sa môže pohybovať od čisto bielej až po takmer čiernu.[5] Všeobecne pritom platí, že zvrchu je vták sfarbený jednoliato, zatiaľ čo spodok tela máva svetlejší a aspoň čiastočne pruhovaný. Pohlavia sú sfarbené rovnako.[7]
V Strednej Európe hrozí zámena s veľmi podobným, ale vzácnejším myšiakom severským (Buteo lagopus), ktorý má svetlý chvost a izolovanou tmavou škvrnou v ohybe spodku krídla, a s včelárom lesným (Pernis apivorus), ktorý má na rozdiel od myšiak hôrneho žlté oči a užšie krídla.[8]
Hlas
Ozýva sa najčastejšie mňaukavým, ďaleko počuteľným „vijé“, ktoré často napodobňuje sojka škriekavá (Garrulus glandarius). Mláďatá o potravu už od prvého dňa žobrajú pretiahnutým „piiij piiij“, ktoré sa s pribúdajúcim vekom stáva hlbším a hlasitejším.[9] (
nahrávka s varovným hlasom).
Remove ads
Rozšírenie a početnost
Hniezdi v takmer celej Európe s výnimkou Islandu, časti Írska a Škandinávskeho polostrova,[5] východne zasahuje v podobe širokého pruhu cez Strednú Áziu až po Japonsko. Zatiaľ čo v Európe sú populácie predovšetkým stále (s výnimkou tých severských), ázijskí jedinci na zimu väčšinou migrujú na juh a juhovýchod kontinentu (pozri mapku s rozšírením).[6]
V Európe je myšiak hôrny s takmer 1 miliónom hniezdiacich párov najhojnejším dravcom vôbec.[5]
V Česku sa zdržuje početne po celý rok, hniezdi tu v počte 9 500 – 13 000 párov, a to až po nadmorskú výšku 1 300 m n. m., a zimuje v počte 20 000 – 50 000 jedincov.[10] V jeho populačnom trende bol pritom v minulých rokoch zaznamenaný mierny vzostup.[11]
Hniezdi v lesoch, za potravou lieta na otvorené priestranstvá, ako napr. polia, lúky alebo pastviny;[5][7] často vysedáva aj vedľa ciest.[6]
Remove ads
Výskyt a stav na Slovensku
Na Slovensku je myšiak stály až prelietavý vták. Severské jedince tiahnu približne južným smerom a môžu tu zimovať.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 5 000 - 7 000, zimujúcich jedincov 13 000 - 25 000. Na území Slovenska bolo hniezdenie dokázané alebo pravdepodobné na 97,2 % mapovacích kvadrátov, zimovanie bolo preukázané na 95,10 % mapovacích kvadrátov.[12] Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%. [12] Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 LR:lc, LR - menej ohrozený druh, lc - najmenej ohrozený taxón.[12] V roku 2001 LR - menej ohrozený.[13]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 8000 – 15000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné.[14] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][15][16]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 10000 – 15000 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stabilné.[17]
Správanie
Počas obdobia hniezdenia sú myšiaky teritoriálne, mimo tohto obdobia, hlavne v oblastiach s nadbytkom potravy, však často tvoria menšie voľné skupiny. Tie možno zaznamenať aj počas sťahovania. Je známy vďaka svojim zásnubným letom, pri ktorých kruhovo plachtí, voľne padá a opäť stúpa.[18]
Potrava
Štruktúra potravy môže byť podľa miestnych podmienok, aj vzhľadom k premenlivému životnému priestoru myšiaka, silno variabilná.
.jpg)
Jeho potrava je tvorená hlavne malými cicavcami, v Strednej Európe ide predovšetkým o hraboša poľného (Microtus arvalis). Požiera aj vtákov, väčšinou mladé jedince, plazy (jašterice, hady), červy, obojživelníky (najmä žaby) a ryby, konkrétne mŕtve alebo umierajúce jedince. Často vyhľadáva i autami zrazené zvieratá, čím sa sám vystavuje nebezpečiu kolízie s vozidlami.[9][19]
V oblasti okolo Castellu v bavorskom obvode Dolné Fransko bolo v rokoch 1945 až 1960 preukázaných 384 druhov ukoristených zvierat na hniezdach, pričom cicavce (hlavne myši) tvorili 70 % a vtáky 12 %. Zvyšok tvorili plazy 15 % a obojživelníky 3 %[20].
V rokoch 1981 – 1984 bola v okolí Berlína uskutočnená štúdia zaoberajúca sa zložením potravy u ešte neoperených mláďat. Na hniezdach bolo ako korisť zaznamenaných celkom 257 druhov živočíchov, z čoho 37 % predstavovali malé cicavce (predovšetkým hraboše), 59 % vtáky, 1 % plazy, ďalšie 1 % obojživelníky a ostávajúce 2 % ryby.[21]
Hniezdenie
Pohlavne dospieva v 2. alebo 3. roku života.[22] Páry sú monogamné a často spolu vydržia po celý život. Rozmerné hniezdo z vetví buduje spravidla vysoko v korune stromu. Prvé vajce samice začínajú v Strednej Európe klásť už v marci, väčšinou však až v polovici apríla. V jednej znáške bývajú zvyčajne 2 až 3, niekedy aj 1 alebo 4 biele, červeno-hnedo škvrnité, priemerne 56 x 45 mm veľké vajcia vážiace asi 60 g.[23] Sú kladené v intervale 2 až 3 dní a na ich 33 – 35 dennej inkubácii sa zúčastňujú obidvaja rodičia. Mláďatá hniezdo opustia po 42 – 49 dňoch, ale stále sa nachádzajú v jeho blízkosti a ešte ďalších 6 – 10 týždňov sú rodičmi kŕmené. Potom hniezdne teritórium opustia a usadia sa zvyčajne niekoľko kilometrov od jeho hraníc. Napriek tomu však boli zaznamenané aj prípady, keď sa mláďa uchýlilo od hniezda vo vzdialenosti celých 200 km.[22]
Úmrtnosť mladých vtákov v prvom roku života predstavuje 51 %, v druhom roku 32 % a v treťom roku už iba 29 %.[24]
V prírode sa často dožíva asi 10 rokov. Najstarší vo voľnej prírode žijúci jedinci sa dožili celých 26 rokov.[19]
Remove ads
Hrozby
V súčasnej dobe myšiaky ohrozuje predovšetkým prenasledovanie, kolízie s vozidlami, zranenia na drôtoch elektrického napätia, rušenie na hniezdiskách a výrub lesov, ktoré často vedú k strate hniezd.[19]
Klasifikácia
Myšiak hôrny je jedným z 28 zástupcov rodu Buteo, ktorý je v Eurázii a Afrike zastúpený 10 druhmi. jeho najbližším príbuzným sú myšiak hrdzavý (B. rufinus), myšiak východný (B. hemilasius) a myšiak vrchovský (B. oreophilus), s ktorými tvorí tzv. superdruh.[25]
Poddruhy
Rozoznávame 11 poddruhov:[25][26]
- B. b. buteo – Európa východne po Fínsko, Rumunsko a Turecko, izolovane žije aj na Madeire; zimuje na juhu svojho areálu rozšírenia.
- B. b. arrigonii – Korzika a Sardínia.
- B. b. rothschildi – Azory.
- B. b. insularum – Kanárske ostrovy.
- B. b. bannermani – súostrovie Kapverdy.
- B. b. vulpinus – vyskytuje sa v rozmedzí od severnej Škandinávie a európskej časti Ruska východne po rieku Jenisej a južne po Kaukaz a strednú Áziu; zimuje predovšetkým v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii.
- B. b. menetriesi – Krym a Kaukaz, južne po východné Turecko a severný Irán.
- B. b. japonicus – vyskytuje sa v rozmedzí od jazera Bajkal a Mongolska východne cez Amur až po Sachalin a Japonsko, južne zasahuje po Tibet; zimuje v južnej Ázii.
- B. b. refectus – západná Čína.
- B. b. toyoshimai – ostrovy Izu, Boninské ostrovy.
- B. b. oshiroi – Borodinské ostrovy.
Remove ads
Ochrana
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[27]
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads