Nemci

Nemci (nem. Deutsche) sú národ žijúci primárne v Nemecku. Ako etnickí Nemci sami seba označujú aj nemecky hovoriaci Švajčiari a do roku 1945 sa ako Nemci označovali aj nemecky hovoriaci Rakúšania (po vojne sú však len „Rakúšania“). Slovo Nemci môže označovať (a podľa nemeckých zákonov aj označuje) každého, kto má nemecké občianstvo.

O sídle v Slovinsku pozri Nemci (Nova Gorica).

Nemci
Deutsche

1. rad: Martin Luther • Otto von Bismarck • Ludwig van Beethoven • Immanuel Kant • Johann Wolfgang von Goethe 2. rad: Johannes Gutenberg • Johann Sebastian Bach • Richard Wagner • Georg Wilhelm Friedrich Hegel • Albrecht Dürer 3. rad: Karl Marx • Max Weber • Konrad Adenauer • Friedrich Schiller • Karl Benz 4. rad: Konrad Zuse • Marlene Dietrichová • Helmut Kohl • Carl von Clausewitz • Max Planck 5. rad: Angela Merkelová • Albert Einstein • Johannes Kepler • Friedrich Nietzsche • Rudolf Diesel
Populácia
100–150 miliónov celosvetovo[1]
Krajina s významnou populáciou
Nemecko 67 – 75 miliónov[2][3]
USA 51 mil. [4] Brazília 5 mil. [5] Kanada 3 mil. [6] Francúzsko 1,5 mil. [7][8] Argentína 600 000 [9] Čile 500 000 - 600 000 [10] Rusko 394 138 [11]
Jazyk(y)
nemčina
Náboženstvo
katolíci, protestanti (hlavne luteráni), bez vyznania, ostatné
Príbuzné národy
Germáni

Ich jazykom je nemčina, náboženstvo je protestantské (najmä v severnom Nemecku) a rímskokatolícke (najmä v južnom Nemecku). Nemci majú rozsiahlu a svetovo známu literatúru, filozofiu a hudbu.

Okrem Nemecka žijú Nemci v Rusku, Rumunsku, Francúzsku, Holandsku, Maďarsku, Belgicku, Dánsku, Luxembursku, Slovensku, Poľsku, v USA, Kanade, Južnej Amerike (najmä v Brazílii, Argentíne, Čile), ďalej v Austrálii, južnej Afrike a inde.

História

Nemci sa vyvinuli z tých Západných Germánov, ktorí po roku 600 na rozdiel od Anglosasov ostali východne od Rýna a nepresunuli sa do Británie, s prímesou Slovanov, Keltov a iných etník žijúcich na území dnešného Nemecka. Etnogenéza Nemcov bola ukončená niekedy v 9./10. storočí. Názov Nemec (diutisc alebo theodisk) sa ako označenie obyvateľov Východofranskej ríše v nemčine používal od 10. storočia, predtým označoval nerománske obyvateľstvo Franskej ríše a pôvodne tento názov znamenal „ľud“.

Zhruba do konca stredoveku Nemci prevažne asimilovali Slovanov zhruba na území bývalej NDR a v Rakúsku, Slovania v Bavorsku boli asimilovaní už prv. Na Slovensku a v Česku Nemci žili vo väčšom množstve od 13. storočia. Na Slovensku mala v 13. – 15. storočí väčšina miest významný podiel nemeckej populácie, v Česku bolo celé pohraničné územie (Sudety) ako aj väčšina miest v ostatných oblastiach nemecké.

Nemci na Slovensku, sami seba nazývali Karpatskí Nemci, kedysi tvorili významnú národnostnú menšinu. Nemecky hovoriace obyvateľstvo v roku 1930 tvorilo viac ako 4%. Po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % Nemcov zo Slovenska (v rámci Vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska), čím sa nemecká menšina (v roku 2011 sa 4 690 ľudí hlásilo k nemeckej národnosti) dostala na úroveň asi jedno promile (0,1%) obyvateľstva.

Od stredoveku žili Nemci aj v dnešnom západnom Poľsku, aj tu došlo po druhej svetovej vojne k presunom obyvateľstva. Do dnešného Maďarska (najmä západného a okolia Budapešti) sa Nemci, podobne ako Slováci, dostali čiastočne už v stredoveku, najmä však po porážke Turkov (okolo 1700); väčšina miest v Maďarsku (vrátane Budína a Pešti) mala do polovice 19. storočia významnú nemeckú menšinu. Nemeckého pôvodu je aj väčšina obyvateľov dnes francúzskeho Alsaska a talianskeho Alto Adige, ktoré Nemci nazývajú Južné Tirolsko.

Pozri aj

• Karpatskí Nemci (presmerované z Nemci na Slovensku)
• Ostsiedlung
• Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska
• Zoznam významných Karpatských Nemcov

Iné projekty

Wikicitáty

Commons

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o nemecké príslovia
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nemci