Ondrejský cintorín

Ondrejský cintorín je historický cintorín nachádzajúci sa v Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto na Ulici 29. augusta. Patrí k najstarším bratislavským cintorínom.^[1] Založený bol v roku 1784 a pôvodne patril mestskej farnosti svätého Martina.^[1][2] Pochovávalo sa na ňom až do päťdesiatych rokov 20. storočia, v súčasnosti sa tu pochovávajú ľudia iba výnimočne (napr. herec Július Satinský, speváčka Jana Kocianová).^[1] 8. decembra 1988 bol cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.^[3][4] Rozloha cintorína je približne 6 ha.^[1]

Ondrejský cintorín
historický cintorín
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava I
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Staré Mesto
Súradnice	48°08′54″S 17°07′22″V
Poloha v rámci Bratislavy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pomník na Ondrejskom cintoríne

Pomník na Ondrejskom cintoríne

Dopravné spojenie

• Ondrejský cintorín (Cintorínska)
  • 
    (stav k 2. septembru 2024)^[5][6][7][8]

História cintorína

Cintorín založili namiesto pôvodného staroondrejského cintorína (Cintorín svätého Ondreja), ktorý bol v tom čase už preplnený.^[1] Tento starý cintorín sa nachádzal na Heydukovej a Hollého ulici v Bratislave.^[9][1]

V roku 1966 bolo na ňom evidovaných 15 000 náhrobkov.^[1] V časoch socializmu, teda po roku 1948, však cintorín začal postupne chátrať.^[1][10]
V rokoch 1976 – 1980 sa uskutočnila rekonštrukcia cintorína, ktorej cieľom bolo premeniť cintorín na mestský park, no mala skôr negatívny dopad. Pri tejto rekonštrukcii sa zmenšil počet náhrobných kameňov a krýpt (mnohé z nich boli zničené, vrátane ich podzemných častí), bol čiastočne zbúraný obvodový múr a na niektorých miestach bol nahradený betónovým múrom, na ktorom sa nachádzajú zamrežované otvory. Rekonštrukcia sa dotkla aj rastlinstva na cintoríne – mnohé stromy a okrasné dreviny boli spílené. Následkom týchto úprav bolo to, že na cintorín prenikal väčšmi dopravný hluk.^[1][10]

Architektúra cintorína

Na území cintorína sa nachádza gréckokatolícky Chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža, ktorý od roku 2008 slúži ako katedrála Bratislavskej eparchie. Postavili ho v roku 1861 podľa projektu I. Feiglera ml. a pôvodne to bola Kaplnka svätého Ondreja latinského obradu, gréckokatolícka cirkev ho používa od r. 1972. Autorom mnohých náhrobkov na cintoríne je sochár Alojz Rigele.^[1][9]

Architektonické prevedenie jednotlivých hrobov, krýpt a náhrobkov je odlišné. Časť z nich bola postavená v štýle novorenesancie, časť v štýle novogotiky a tiež tu nájdeme aj klasicistické prvky.^[1]

Pochovaní známi ľudia

Na cintoríne je pochovaných veľa významných ľudí – nachádzajú sa tu hroby a krypty šľachtických rodov a mešťanov, predstaviteľov vrchnosti mesta, svetských aj duchovných predstaviteľov, obyvateľov mesta, vojenských veliteľov a uhorských dôstojníkov, rôznych známych osobností mesta a tiež hodnostárov monarchie.^[1]

Zoznam niektorých významných a známych ľudí, ktorí tu sú pochovaní.^{[1][9][11][12]}

• Patricia Burda Janečková (1998 – 2023), operná speváčka
• Jana Kocianová (1946 – 2018), speváčka
• Ján Melkovič (1939 – 2004), herec
• Július Satinský (1941 – 2002), herec
• Rudolf Manderla (1884 – 1968), bratislavský podnikateľ a mäsiar, staviteľ prvého bratislavského mrakodrapu („Manderlák“)
• Ignác Lamár (1897 – 1967), známy pod menom Schöner Náci (jeho pozostatky sem boli prevezené v roku 2007 z obce Lehnice ^[13])
• Alexander Albrecht (1885 – 1958), hudobník
• Vavro Šrobár (1867 – 1950), lekár a politik
• Ferko Urbánek (1858 – 1934), spisovateľ, dramatik, úradník
• Ignác Gessay (1874 – 1928), novinár a politik
• Mikuláš Klimčák (1921 – 2016), maliar^[14]
• Johann Nepomuk Batka mladší (1845 – 1917), mestský archivár, hudobný vedec a kritik^[15]
• Eduard Majsch (1841 – 1904), maliar interiérov a zátiší
• Ferdinand Martinengo (1821 – 1895), prvý organizátor prešporského hasičského zboru a zakladateľ gymnastických spolkov
• biskup Jácint Rónay (1814 – 1889), učiteľ Košutových synov v Londýne a princa Rudolfa vo Viedni, vychovávateľ veľkokňažnej Valérie
• Jakub Palugyai (1819 – 1886), hoteliér a vinár^[16]
• Jozef Danielik (1821 – 1886), akademik a autor viacerých významných kníh
• Eduard František Xaver Kozicz (1829 – 1874), fotograf a maliar
• Jozef Kumlik (1801 – 1869), organista, dirigent a hudobný skladateľ
• Karol Jetting (1730 – 1790), úradník, cestovateľ a diplomat, „bratislavský Robinson“
• Jozef Szlávy (?), bývalý strážca koruny a ministerský predseda
• gróf Štefan Esterházy (?), prešporský hlavný župan
• Pavel Csato (?), člen Akadémie Márie Terézie a Kisfaludyho spoločnosti
• biskup Ferdinand Knauz (?), čestný člen Akadémie Márie Terézie
• Jozef Könyöky (?), autor diel o archeológii a prvý organizátor mestského múzea
• Alexander Vutkovich (?), profesor akadémie, spisovateľ a novinár
• Ľudovít Marton (?), umelecký kováč
• Gyorgyi Kovács (?), hlavný mestský lekár, zaslúžil sa o postavenie prvej detskej kliniky v Bratislave
• Michal Kováč (1930 – 2016), prvý slovenský prezident
• Andrej Žarnov, vlastným menom František Šubík (1903 – 1982), slovenský básnik katolíckej moderny, prekladateľ a lekár
• Karl Mayerberger (1828 – 1881), významný rakúsky dirigent, hudobný profesor, skladateľ (opera Melusina), zbormajster, korešpondent Franza Liszta a učiteľ Gézu Zichyho.
• Edmund Mergl (1861 – 1926), bratislavský mestský lekár