Ophiophagus
rod jedovatých hadov From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Ophiophagus (po slovensky kobra alebo okuliarnik, v preklade „požierač hadov“) je rod hada z čeľade koralovcovité (Elapidae), ktorý sa staršie zaraďoval pod rod Naja. Jeho jediným druhom je kobra kráľovská alebo okuliarnik kráľovský (lat. Ophiophagus hannah), ktorý žije v oblastiach južnej a juhovýchodnej Ázie. Ide zrejme o najdlhšieho jedovatého hada na svete s bežnou dĺžkou 2 – 4,5 m, maximálnou okolo 6 m. Sfarbenie má rôzne od takmer čiernej, šedej, tmavo zelenej až svetlo zelenej, v závislosti od lokality, brucho je vždy svetlejšie. Kobra kráľovská disponuje prudkým jedom, ktorého má veľké množstvo. Špecializuje sa na lov iných hadov, ale výnimkou nie je ani kanibalizmus.
Je to jediný had, ktorý stavia hniezdo. Samica je gravidná 50 – 59 dní a ako vajcorodý druh kladie najčastejšie 14 – 43 vajec. Za 51 – 100 dní inkubácie sa liahnu mláďatá o veľkosti 48 – 65 cm. Sú úplne nezávislé a čoskoro sa vydávajú sama loviť potravu. Podobne ako iné kobry alebo mamby aj kobra kráľovská na obranu dvíha prednú časť tela, zastrašuje protivníka roztiahnutým krčným golierom (kapucou), nafukuje telo a hlasno syčí. Napriek svojej hrôzostrašnej povesti sa ľuďom rada a celkom úspešne vyhýba, ale ak je vyprovokovaná k útoku, dokáže zasiahnuť cieľ na dlhé vzdialenosti a aj vysoko nad zemou. Keď uštipne, často zostane zahryznutá a tzv. žuvaním vstrekne do obete veľké množstvo jedu. Pravdepodobnosť intoxikácie je tak síce vysoká, ale letalita napriek očakávaniam nižšia.
Kobra kráľovská má významné postavenie v mytológii a ľudových tradíciách Indie, Bangladéša, Srí Lanky a Mjanmarska.[2] Indovia považujú kobru kráľovskú za národného plaza svojej krajiny a je tu tiež chránená.[3][4][5] Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) považuje druh za zraniteľný, najmä preto, že prichádza o životné prostredie, kvôli čomu je dnes v niektorých oblastiach veľmi vzácny.
Remove ads
Taxonómia a nomenklatúra
Prvý vedecký opis kobry kráľovskej pochádza z pera dánskeho lekára a zoológa Theodora Edwarda Cantora, z roku 1836, ktorý ju uviedol pod binomickým menom Hamadryas hannah = odvodené od mena nymf v gréckej mytológii, obývajúcich stromy (kobra kráľovská je čiastočne stromová).[6][7][8][9] V roku 1864 ju nemecko-britský zoológ Albert Günther umiestnil do rodu Ophiophagus = „požierač hadov“, pretože sa špecializuje na lov hadov.[10][11] Vedecký názov Ophiophagus hannah, pod akým je známa dnes, bol predstavený v roku 1945 a stál za ním americký herpetológ Charles Mitchill Bogert, ktorý prvý usúdil, že sa tento druh výrazne líši od kobier z rodu Naja.[12]
Kobra kráľovská je jediným druhom monotypického rodu Ophiophagus. Čo sa príbuzenských vzťahov týka, podľa genetických štúdií má druh najbližšie k bungarom (Bungarus), hadom z rodu Elapsoidea a mambám.[13][14][15]
Podľa výskumu publikovaného v roku 2021 existujú zrejme štyri nezávisle sa vyvíjajúce, geograficky oddelené línie kobry kráľovskej, ktoré sa od seba významne líšia ako fyzicky (napr. sfarbením – výrazné vs. sotva rozoznateľné prúžky na tele, alebo zrejme aj toxicitou), tak behaviorálne (niektoré samice hniezda strážia, iné po nakladení vajec hniezda opúšťajú), ale aj geneticky (podľa analýz DNA). Systematické delenie rovnako ako navrhnuté vedecké názvy musia byť ešte schválené, ak budú, Medzinárodnou komisiou pre zoologickú nomenklatúru.[16]
Podľa štúdie sa na základe regionálneho výskytu kobra kráľovská delí na:
- kobry kráľovské (poddruh) alebo iné (druh) z juhozápadnej Indie
- kobry kráľovské alebo iné z východnej Indie a Číny
- kobry kráľovské alebo iné z Indonézie a Malajzie
- kobry kráľovské alebo iné z Filipín.
Rozdelenie môže pomôcť lepšie hadom porozumieť a chrániť ich populáciu, ale tiež vyvinúť účinnejšie antidotum na konkrétny, špecifickejší jed hadov.[16]
Remove ads
Výskyt a biotop
Kobra kráľovská žije v južnej a juhovýchodnej Ázii, kde obýva lokality do nadmorskej výšky až 2 000 m (rekordom je 2 135 m). Oblasť výskytu zahŕňa územie Bangladéša, Bhutánu, Bruneja, Číny, Hongkongu, Indie, Indonézie, Kambodže, Laosu, východnej a západnej Malajzie, Mjanmarska, Nepálu, Filipín, Singapúru, Thajska (tu zaznamenaná vo všetkých regiónoch a stále hojná) a Vietnamu.[17][18][19][20] Možno prenikla aj do Pakistanu.[20]
Obľúbeným až kľúčovým stanovišťom sú husté pralesy, ale pokiaľ nemá na výber, dokáže sa do určitej miery prispôsobiť. V takom prípade ju možno nájsť v otvorených lesoch, mangrovoch alebo v poľnohospodárskych oblastiach (napr. na plantážach palmy olejnej alebo čajovníka). Nepohrdne ani horskými oblasťami Indie. Rada sa zdržuje blízko vody a vie dobre plávať – jedinci žijúci blízko civilizácie majú v obľube aj rôzne stokové siete (kanalizácie) alebo priepustky. Dokáže tiež obratne liezť po stromoch, kam vylieza za potravou alebo sa tu vystavuje slnku a vyhrieva sa. Aktívna je spravidla za denného svetla, ale činná môže byť miestami aj v noci. Domovský okrsok jednej kobry môže mať rozsah až 6,3 km². Vyznačuje sa teda nízkou populačnou hustotou, ale nie je zrejmé, či prirodzene, alebo následkom znižujúcej sa divokej populácie.[17][20][21][22]
Remove ads
Opis
Kobra kráľovská je považovaná nielen za najdlhšiu kobru, ale aj za najdlhšieho jedovatého hada sveta. Dorastá dĺžky zrejme až 5,85 m,[19][20][22][23][24] podľa Guinnessovej knihy rekordov (2008) dosiahol najväčší zaznamenaný exemplár odchytený v roku 1937 v Negeri Sembilan a následne chovaný v zajatí dĺžky 5,71 m,[25] biológ Jiří Felix vo svojej publikácii uvádza doložené maximum 5,60 m,[26] ale dá sa predpokladať, že najstarší jedinci dosiahnu cez šesť metrov.[27][28] Vážiť môže kobra aj 20 kg.[29][30][31] Niektoré východné spravodajské weby hovoria o kobrách veľkých až 7 m a ťažkých 30 kg,[32][33] ale pravdepodobne ide o značne nadsadené odhady.
Kobry kráľovské obyčajne merajú 2 – 4,5 m a dosahujú hmotnosť 3 – 12 kg. Pomerne výrazný je pohlavný dimorfizmus. Všeobecne platí, že do väčších rozmerov rastú samci; tí sú v priemere veľkí 3 – 4 m a vážia obvykle do 10 kg, zatiaľ čo samice 2,25 – 2,75 m a vážia väčšinou do 5 kg.[18][20][34][35][36] V Isán na východe Thajska, na základe dát z cekom 31 odchytených hadov medzi rokmi 2013 až 2018 (24 samcov, 7 samíc), samce rastú do dĺžky 2,08–3,71 m a hmotnosti 1,92 – 8,44 kg, samice 1,95 – 2,54 m a 1,43 kg – 3,60 kg.[37] V Západnom Gháte v južnej Indii bolo medzi rokmi 2005 až 2009 odchytených 106 jedincov (79 samcov, 27 samíc). Samce dosahovali priemernú dĺžku 3,5 m a hmotnosť 4,5 kg, samice merali priemerne 2,5 m a vážili 3,4 kg. Žiadny had nepresiahol dĺžkou 4 m a hmotnosťou 10 kg.[35]
.jpg)
Kobra kráľovská dokáže zdvihnúť jednu tretinu tela do výšky až 1,8 metra a hľadieť tak človeku priamo do tváre. Aj v takej pozícii je veľmi agilná.[36][38] Hlava dospelého hada môže byť pomerne masívna, to isté golier (výstražne nafúknutý krk). Telo kobry je olivovo zelené s priečnymi pruhmi, spodná časť má svetlé sfarbenie. Odtieň farieb sa môže líšiť v závislosti od toho, kde konkrétny jedinec žije (resp. v akom prostredí; hady v hustých lesoch budú tmavšie, a tie, ktoré žijú v otvorenej krajine, budú svetlejšie). Mladí jedinci sú čierni s výraznými bielymi alebo žltými priečnymi pruhmi. S vekom táto príznačná kresba bledne a môže aj úplne zmiznúť.[21][36][39]
Kobra kráľovská má proteroglyfný chrup, čo znamená, že má dva krátke, asi 12 – 15 mm dlhé a pevné (nesklopné) jedové zuby umiestnené v prednej časti papule. Pokiaľ sa bráni pred nebezpečenstvom, uštipne súpera opakovane. Spôsob, akým sa kobra kráľovská zahryzne do obete – tzn. dlhšie trvajúci zákus a expresia jedu „žuvaním“, zvyšuje pravdepodobnosť intoxikácie.[24][36][40]
Napriek veľkosti ide o pomerne tichého hada. Zatiaľ čo syčanie väčšiny hadov má široké frekvenčné rozpätie v rozmedzí zhruba od 3 000 do 13 000 Hz s dominantnou frekvenciou okolo 7 500 Hz, syčanie kobry kráľovskej dosahuje menej ako 2 500 Hz a bežné frekvencie okolo 600 Hz. Podľa výpovede ľudí, ktorí sa s kobrou kráľovskou stretli, sa jej zvuk podobá skôr „vrčeniu“ než syčaniu, za čo by mohli byť zodpovedné tracheálne divertikly v horných dýchacích cestách, ktoré fungujú ako nízkofrekvenčné rezonančné komory.[41]
Inteligencia
Niektorí odborníci považujú kobru kráľovskú za jedného z najinteligentnejších hadov. Okrem iného je to jediný had, ktorý si pre svoje vajíčka stavia hniezdo, ktoré má aj zložitejšiu štruktúru (viac tu). Okrem schopnosti prispôsobovať sa prostrediu dokáže rýchlo meniť svoju stratégiu v reakcii na rôzne situácie, napríklad pri love koristi. Má tiež výbornú pamäť – dokáže si zapamätať jedince, ich správanie a pravidelné rituály. V zajatí rozpozná svojho ošetrovateľa. Podľa niektorých názorov sa vyznačuje aj svojím oduševneným výrazom.[42][43][44]
Remove ads
Jed a útočnosť
V jedových vakoch kobry kráľovskej sa nachádza veľké množstvo veľmi silného jedu, ktorý dokáže zabiť človeka aj v priebehu niekoľkých desiatok minút. Zvládla za pomerne krátku dobu (počas troch až štyroch hodín) zabiť aj dospelého slona (pravdepodobne ázijského, presný druh však nebol uvedený), ktorého uhryzla do chobotu.[45]
Jed kobry kráľovskej obsahuje najmenej 14 rôznych zlúčenín (proteínov).[46] Tvorí sa v páre postorbitálnych jedových žliaz (jedna na každej strane za okom) a skladá sa z cytotoxínov, neurotoxínov a kardiotoxínov, spôsobuje teda paralýzu nervového systému, čo vedie k silnej bolesti, rozmazanému videniu, závratom, ospalosti a nakoniec k celkovému ochrnutiu.[47][48] Za nadmernú hypolokomociu (nehybnosť) a hyperalgéziu (zvýšené vnímanie bolesti) je zodpovedný proteín zvaný ohanín.[48] Pri vedomí človek nie je schopný motorickej odpovede ani reakcie na fyzickú bolesť, u pacientov je preto dôležitá adekvátna analgézia.[49] Zjavný je tiež opuch, ktorý sa môže rozliezť po celej končatine. Pokiaľ je intoxikácia závažná, nasleduje kardiovaskulárny kolaps a obeť upadá do kómy. Smrť nastáva obvykle zástavou dychu v dôsledku respiračného zlyhania. K úmrtiu môže dôjsť do 20 – 30 minút,[50][51] za 6 hodín,[45] alebo tiež až za 12 hodín[40]. V niektorých prípadoch môže dôjsť k úmrtiu aj v priebehu niekoľkých málo minút.[40][45][52]
Jediným uštipnutím dokáže vylúčiť 350 – 500 mg[18][24][53] alebo 420 mg[18][54] suchého jedu (pričom maximum odobraného jedu bolo 900 mg[40] alebo dokonca 1 000 mg sušiny[55]), a sila jedu vyjadrená hodnotou LD50 (polovičná smrteľná dávka u myší) sa pohybuje od 0,12 do 3,50 mg/kg,[24][50] v závislosti od toho, ako bol jed vpravený do tela zvieraťa. Na neutralizáciu jedu môže byť potrebných 15 – 20,[40] 33[49] alebo dokonca až 115 (1 150 ml)[40] ampuliek antidota (protijedu). Napriek variabilite druhu existuje na celom svete iba jeden druhovo špecifický protijed, ktorý sa vyrába v Thajsku s využitím jedu pochádzajúceho z pôvodných thajských kobier kráľovských.[16][56] Ak nie je dostupný typický protijed, podáva sa antisérum proti hadom z rodu Naja, Acanthophis, Notechis alebo Hydrophis.[40]
Z celkom 35 popísaných prípadov uštipnutia došlo k intoxikácii v 33, iba u dvoch neboli príznaky žiadne.[40] Pravdepodobnosť, že pri uštipnutí vpraví do obete jed, je teda vyššia ako 80%.[18] Rozhodujúce je ale množstvo vstreknutého jedu, preto oddelenie klinickej toxinológie Adelaidskej univerzity uvádza, že uštipnutie je smrteľné iba v 50 – 60 % medicínsky neošetrených prípadov.[18] Avšak geografické variácie kobry kráľovskej naznačujú rozdiely v zložení jedu,[16][56] takže v niektorých prípadoch, v závislosti od lokality, může být letalita takmer stopercentná.[40] Sú známe aj situácie, keď jed nevypustila vôbec. K pomerne málo úmrtiam dochádza aj preto, že kobra nie je príliš agresívna, ale ani hojná. Všeobecne má kobra kráľovská mierny temperament; napriek častému výskytu v narušených a zastavaných oblastiach sa ľuďom rada a celkom úspešne vyhýba. Nebezpečná je hlavne v období rozmnožovania, keď bráni svoje hniezdo.[18][20][40][45]
Mláďatá majú rovnaké jedové žľazy ako dospelí jedinci, takže sú nebezpečné už od narodenia. Okrem toho bývajú ostražitejšie, a teda aj agresívnejšie, keď sú vyrušené.[36]
V jede kobry kráľovskej sa nachádzajú zložky, ktoré vykazujú silnú protinádorovú aktivitu a mohli by tak byť účinné pri liečbe rôznych typov rakoviny.[57]
Posmrtné uštipnutie
Hady, podobne ako mnohé iné plazy a obojživelníky, si po smrti zachovávajú určité reflexy, takže aj úplne odrezaná hlava hada, oddelená od tela, reaguje určitý čas (asi do 45[58] alebo maximálne 50 minút[26], no možno údajne aj niekoľko hodín[58]) svojimi svalmi, najmä tými, ktoré sú zodpovedné za pohyb jedových zubov.[26][58] V roku 2014 na posmrtné uštipnutie zomrel čínsky kuchár, keď pripravoval kobriu polievku, a siahol potom na uťatú hlavu hada, ktorá ho do ruky uhryzla a vypustila aj jed, hoci ležala asi 20 minút bokom.[59][60]
Imunita voči jedu
Žiadne zviera nie je stopercentne odolné voči hadiemu jedu, no dokonca ani samotné jedovaté hady nie sú absolútne imúnne voči vlastnému jedu, hoci ich odolnosť je veľká. Veľmi odolné sú napríklad malé šelmy mungovité (Herpestidae), jedni z možných nepriateľov kobier.[26][61][62] Prirodzene tiež človek nie je voči hadiemu jedu imúnny a nemôže takúto imunitu získať, ani keď ho had uštipne niekoľkokrát. Takýto človek síce môže byť odolnejší, ale ak je vystavený väčšiemu množstvu jedu, zachráni ho len okamžitá lekárska starostlivosť alebo skôr protijed. Avšak miera odolnosti či citlivosti na hadí jed sa líši takmer človek od človeka.[26][40][63]
Remove ads
Potrava
.jpg)
Špecializuje sa na lov iných (i jedovatých) hadov, ako vypovedá jej rodové meno Ophiophagus, ktoré znamená „požierač hadov“.[20][22][34] Jej hlavnou potravou sú najmä užovky, pytóny, kobry i menší príslušníci jej druhu (kanibalizmus). Príležitostne loví tiež jaštěry, jašterice, hlodavce a vtáky.[20][22][26][34][64] Hľadaním potravy sa zaoberá najmenej 37 minút a maximálne 7 hodín denne (priemerne 3,5 hod./deň), ale vďaka svojmu pomalému metabolizmu nemusí kobra prijímať potravu aj niekoľko mesiacov.[34]
Kobra kráľovská na rozdiel od niektorých iných hadov svoju obeť nepúšťa, čo zodpovedá charakteru koristi; živia sa najmä hady, na ktoré pôsobí jed oveľa pomalšie, než napríklad na cicavce alebo vtáky. Ak by svoju obvyklú korisť zo zovretia oslobodila, mohla by ju potom stratiť z dohľadu. Zabité žviera prehĺta od hlavy. Má pružné čeľuste a dokáže preto prehltnúť korisť oveľa väčšiu, než je jej hlava. Čeľuste sú spojené pružnými väzmi umožňujúcimi extrémne roztvorenie; dolná čeľusť sa môže pohybovať nezávisle na hornej. Než had potravu prehltne, silný jed, ktorý do obete vypustí, korisť už sčasti natrávi.[26]
Podobne ako ostatné hady aj kobra kráľovská „získava informácie“ pomocou svojho rozoklaného jazyka, ktorým zachytáva pachové častice a tie prenáša do Jacobsonovho orgánu, ktorý má uložený v hlave. Ďalej využije svoje veľké čierne oči s priehľadnými zrastenými viečkami, vďaka ktorým nemusí žmurkať, čo je pri love praktické. Vnímať však môže aj vibrácie. Pozorovania naznačujú, že je schopná zaznamenať prítomnosť koristi vzdialenej aj 100 metrov od nej.[34][36] Strnulú (nepohybujúcu sa) korisť však okom neuvidí, ani keď je veľmi blízko. Oko hada nedokáže zaostriť na predmety, ako to poznáme u cicavcov alebo u vtákov, a je všeobecne krátkozraký.[26]
Niekedy kobra preceňuje svoju silu a sama sa stáva obeťou. Je známy prípad, ako dospelá kobra kráľovská bola premožená a uškrtená potenciálnou korisťou, pytónom mriežkovaným.[20]
Remove ads
Rozmnožovanie
Samce so samicou možno uvidieť iba v období párenia, no napriek tomu sa často pária s rovnakým jedincom (tzv. sezónna monogamia).[20] Počas obdobia rozmnožovania sa samec a samica zdržiavajú spolu.
Samica je gravidná 50 až 59 dní.[19] Kladie v období od apríla do júna (v Thajsku od januára do mája) asi 12 až 51 vajec[19] (v prírode najčastejšie 14 – 43,[22][27] v zajatí až 56[22]). Vajcia majú šírku 23 až 33 mm, na dĺžku 31 až 73 mm a vážia 18,4 až 40 g.[19] Naklásť ich môže do nadzemného dvojkomorového hniezda, ktoré si sama stavia. Kobra kráľovská je jediným hadom, ktorý si buduje hniezdo.[22] Väčšina hniezd sa nachádza v blízkosti kmeňa stromu a sú postavené z hromady steliva a rôznych organických materiálov; stred môže byť vysoký 55 cm, základňa široká 140 cm. Kobra nenosí materiál v čeľustiach, ale v slučke v prednej časti tela. Samice (a prípadne aj samec) zvyčajne zostáva na vrchole hniezda počas celej inkubačnej doby, 51 až 100 dní, a pozorne stráži vajíčka.[19][26][65] V tomto období môže byť kobra agresívnejšia. Boli však pozorované kobry z juhozápadnej Indie, ktoré hniezda po znesení vajíčok opúšťajú, takže ich nestrážia. Niektoré aspekty správania sa teda môžu líšiť v závislosti od regiónu, dôsledkom toho, kde a v akom prostredí hady žijú.[16]
Dĺžku inkubácie ovplyvňuje okolité prostredie. Teplota v hniezde zvyčajne kolíše medzi 26 a 29,5 °C; napr. pri 28 °C sa hady vyliahnu za 70 dní. Relatívna vlhkosť v hniezde je približne 80 – 97%.[22] Úspešnosť liahnutia je vysoká, až 98%.[22] Vyliahnuté mláďatá majú dĺžku okolo 48 až 65 cm, hrúbku tela cca 1,25 cm a hmotnosť 12,2 až 24 g. Sú úplne samostatné a už za 10 dní, po prvom vyzleku, aktívne vyhľadávajú potravu.[19] V zajatí sa rozmnožujú vo veku 5 – 6 rokov, divoko žijúce hady pravdepodobne ešte neskôr. Vo voľnej prírode sa kobra dožíva okolo 20, výnimočne aj 30 rokov. Ako aj iní hady pravidelne obmieňa svoju kožu, rovnako ako očné viečka, zuby či špičku jazyka. V mladosti sa kobra vyzlieka čo každý mesiac, v dospelosti asi 4 – 6-krát za rok.[17][19][21][22][27][36]
Remove ads
Prirodzení nepriatelia
Kobra kráľovská stojí na vrchole potravinového reťazca a má len minimum nepriateľov.[37] Skôr mladých jedincov sa môže zmocniť mungo (Herpestidae), ktorý je veľmi odolný voči hadiemu jedu, ale zameriava sa hlavne na kobry indické a iné menšie hady.[26] Ostatní jedovatí hady nedokážu kráľovskú kobru ohroziť, lebo tá je voči ich jedu prakticky (z veľkej časti) imúnna. Avšak pytóny sa niekedy dokážu útoku kobry ubrániť a udusiť ju.[20][66][67]
Remove ads
Vzťahy s človekom
Kobra kráľovská disponuje prudkým jedom, ktorého má veľké množstvo, ale napriek tomu nepatrí medzi tzv. veľkú štvorku najnebezpečnejších indických hadov (Naja naja, Daboia russelli, Echis carinatus, Bungarus caeruleus). Nie je totiž príliš hojná, v prípade nebezpečenstva preferuje útek a nie vždy vypustí jed. Každoročne je však zaznamenaných niekoľko uštipnutí. Do kontaktu s ľuďmi sa dostáva najčastejšie tak, že prenasleduje iné hady, ktorí v blízkosti ľudských obydlí vyhľadávajú krysy, potkany a iné hlodavce.
Kobra kráľovská je obľúbeným hadom pre krotitelia hadov spolu s kobrou indickou. Hoci nie je úplne hluchá, zvuk flauty nepočuje, ale reaguje na jej pohyby.[68] Niektorí indovia veria, že obraz toho, ktorý zabije kobru kráľovskú, zostane v očiach zaznamenaný. Keď potom mŕtveho hada objaví jeho partner, môže podľa tohto obrazu nájsť jeho vraha a pomstiť sa. Preto bývajú u zabitých hadov hlavy znetvorené či spálené.
Kobry kráľovské sú zásluhou svojej veľkosti a reputácie populárnymi chovancami zoologických záhrad.[21] Na Slovensku ju nenájdeme v žiadnej zoo, ale v Česku áno, a síce v Zoo Dvorec (Borovany) a Zoo Plzeň (Plzeň).[69]
Hrozby a ochrana
Kobra kráľovská sa podľa noriem IUCN počíta medzi zraniteľné druhy, v dôsledku ničenia jej prirodzeného prostredia (aj keď dokáže žiť v rôznych biotopoch, prieskum v severozápadnej Indii dokazuje, že kľúčovým životným prostredím sú nedotknuté lesy) a tiež kvôli dopytu po jej mäse a koži. Využívajú sa tiež na výrobu „liečebných“ prostriedkov v orientálnej medicíne. Za ďalšiu hrozbu, ale menšiu alebo možno podceňovanú, možno považovať automobilovú dopravu: občas odborníci narazia na kobry zabité na cestách.[17][20][22]
V Indii sa populácia hadov znížila o 30 % počas 75 rokov najmä kvôli odlesňovaniu. Vo Vietname sa populácia kobry znížila o 80 % iba za 10 rokov a v Číne za podobne krátku dobu zmizla odhadom až polovica populácie. V ďalších lokalitách, ako napr. v Nepále, Mjanmarsku, Malajzii a lokálne aj v Singapure je dnes tiež veľmi vzácna.[17][20][22]
Kvôli hrozbám a miznúcej populácii je kobra kráľovská chránená v Číne, Vietname a Indii. Uvedená je v dohovore CITES v prílohe II (Čína, Vietnam), v Indii spadá pod zákon číslo 53. z roku 1972 a za zabitie hada môže byť vinník potrestaný odňatím slobody až na šesť rokov.[17][20][22][70] Na Filipínach sú kobry kráľovské zaradené na zoznam ohrozených druhov. Je tu zakázané zabíjanie, obchod a konzumácia hadov s určitými výnimkami (ako je domorodý lov pre obživu alebo ak kobra ohrozuje ľudský život) s maximálnym trestom odňatia slobody na dva roky a pokutou 20 000 ₱.[71][72][73]
Remove ads
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads