Penninická zóna

Penninická zóna alebo penninikum je príkrovová štruktúrna zóna v Alpách. Pozostáva z hornín rôzneho pôvodu, z ktorých všetky okrem Préalpes Romandes, boli v eocéne odlepené a presunuté, podstúpili silnú polyštadiálnu premenu^[1]. Horniny penninika majú pôvod medzi južným Európskym okrajom a severným okrajom Apulskej platne a ležali na rôznych typoch kôry. Tvorili dno Piemontsko-ligurského a Valaiského oceánu povrch Briançonnaiského kontinentálneho pásma.

Geológia Álp
Alpy
Tektonické superjednotky
Helvétska zóna
Penninická zóna
Austroalpínska zóna
Južné Alpy
Petrografia
Bündnerské bridlice • flyš • molasa
Geologické jednotky
Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia
Paleogeografické termíny
Valaiský oceán
Briançonnaiský mikrokontinent
Piemontsko-ligurský oceán
Apulská platňa
Pozri aj Geovedný portál

Penninikum obsahuje horniny najvyššieho stupňa premeny spomedzi všetkých alpských zón. Nachádzajú sa tu i typické ofiolitové komplexy s hlbokomorskými súvrstviami, ako i premenené fility, svory a amfibolity.

Označenie penninikum je odvodené od výskytu v Penninských Alpách.

Členenie v Západných Alpách

V Západných Alpách sa vyskytuje penninikum v nadloží helvetika. Boli tu vyčlenené 4 paleogeografické domény^[2]:

• Oblasť pôvodného Európskeho kontinentálneho okraja, ktorá bola subdukovaná a neskôr exhumovaná. Tvoria ju vonkajšie kryštalinické masívy a helvétske príkrovy.
• Oblasť severopenninského (tzv. Valaiského) oceánu, ktorá buduje spodné penninské príkrovy. Výskyt eklogitových šošoviek poukazuje na to, že pri subdukcii tieto horniny dosiahli veľkých hĺbok v zemskom plášti. Horniny bývalého Valaiského oceánu sú tvorené sedimentami kriedového veku, ktoré boli premenené na mramor (pôvodne vápence) ako i terciérny flyš, ktorý bol premenený na svory.
• Oblasť Briançonnaiského mikrokontinentu. Ide o kryštalinické horniny, ktoré boli počas hercýnskej orogenézy intrudované granitoidmi, ako i premenené usadené horniny: na grafit bohaté karbónske sedimenty, červené pieskovce permského, triasové evapority a tenké polohy jurských a kriedových vápencov. Príkladom Briançonnaiskeho terranu sú príkrovy Sankt Bernard a Monte Rosa. Monte Rosa a Mischabelhörner sú príkrovy fundamentu^[3], ktoré tvoria rozsiahle telesá rúl. Táto oblasť dnes tvorí stredné penninské príkrovy.
• Oblasť Piemontsko-ligurského oceánu alebo juhopenninského oceánu, predstavujú ofiolity s hlbokovodnými ílovitými bridlicami. Vápence, ktoré sa usadili v plytších oblastiach boli premenené na mramor. Tvorí vrchné penninské (ofiolitové) príkrovy. V oblasti Piemontsko-ligurského oceánu sa nachádzal i tzv. Carvinský teran.^[4]

Členenie vo Východných Alpách

Vo Východných Alpách vystupujú horniny penninika spod autroalpinika v troch tektonických oknách Engadin, Vysoké Taury a v rechnitzskom okne blízko hraníc s Maďarskom. Taurské okno sa nachádza v jadre mohutnej klenby, preto obnažené penninikum tvorí najvyššie končiare Východných Álp ako napríklad Grossglockner^[3]. V tejto oblasti bolo penninikum členené nasledovným spôsobom:

• staré prekambrické a kambrické ruly kryštalinika kontinentálnej kôry.
• mladšie hercýnske (vrchnokarbónske) granitoidné intrúzie, neskôr premenené na ruly počas pokračujúcej alpínskej metamorfózy.
• ofiolity, často intrudované granitmi.
• triasové a jurské sedimenty, premenené na vápenaté fylity. Miestami na nich leží kriedový až terciérny flyš.

Porovnanie východoalpských penninických jednotiek s ich západoalpskými ekvivalentami je dodnes predmetom diskusií. Hlbokovodné premenené horniny, ktoré sú typické pre penninikum v oboch častiach pohoria sú označované ako Bündnerschiefer alebo schistes lustrés. Vo Východných Alpách dodnes nebola preukázaná prítomnosť Briançonnaiského terranu, čo sa vysvetľuje tým, že mikrokontinent smerom na východ vykliňoval a oba oceány (Valaiský i Piemontsko-ligurský) sa tu spájali do jedného.