Prostějov

mesto v Česku From Wikipedia, the free encyclopedia

Prostějovmap
Remove ads

Prostějov (nem. Proßnitz, poľ. Prościejów)[2] je štatutárne mesto na Morave, 58 km na severovýchod od Brna, na západnom okraji Hanej, v severnej časti Hornomoravského úvalu, na východ od Drahanskej vrchoviny. Mesto sa rozkladá vo výške 225 metrov nad morom, na jeho okrajmi pretekajú riečky Hloučela a Romže. Žije tu cez 44 tisíc obyvateľov. Historické jadro mesta je od roku 1990 mestskou pamiatkovou zónou.

Rýchle fakty Štát, Kraj (NUTS 3) ...
Remove ads

Dejiny

Thumb
Prostějovský zámok v roku 1903

Prvá historická zmienka o dedine Prostějovice je z roku 1141. Do polovice 13. storočia sa vyvinula vo významnú trhovú dedinu. Vtedy sem boli pozvaní nemeckí osadníci, ktorí v mieste dnešného nám. T.G.Masaryka založili novú osadu, na ktorú prešli práva osady pôvodnej. Roku 1390 bolo Prostějovu udelené vďaka pánom z Kravař právo výročného trhu, čím sa fakticky stal mestom. V husitskom období sa sľubný vývoj spomalil, keď mesto utrpelo prieťahmi oboch nepriateľských strán; nedostatočne opevnený Prostějov sa stáva ľahkou korisťou vojsk markgrófa Albrechta a roku 1431 bol vypálený. Prosperitu mestu priniesol vznik židovského mesta a predovšetkým po roku 1490 viac než storočná vláda rodov Pernštejnovcov, ktorých majetkom sa mesto stalo. Roku 1495 spustilo mesto výstavbu kamenných hradieb so štyrmi bránami s baštami. V rokoch 1521 až 1538 si mešťania vybudovali renesančnú radnicu. Na konci 16. storočia sa mesto stáva majetkom Lichtenštejnovcov, čo má za následok stagnáciu rozvoja mesta. V Prostějove je v roku 1527 tlačiarňou Kašpara Aorga vytlačená prvá kniha na Morave. Počas tridsaťročnej vojny došlo ku spustošeniu mesta a v roku 1697 vypukol požiar, ktorému padli za obeť radnica, škola aj kostol. Potom začína mesto dostávať barokový ráz. Okolo polovice 17. storočia dochádza, predovšetkým zásluhou miestnych židov, k prudkému rozvoju potravinárskeho, textilného a odevného priemyslu, v roku 1858 je Prostějove založená prvá česká konfekčná továreň bratov Mandlov, čo prilákalo nových obyvateľov. V 60. rokoch 19. storočia bol Prostějov spojený železnicou s Brnom a Olomoucom. 19. a 20. storočie zmenilo tvár mesta v štýle historizmu a secesie. Od 20. a predovšetkým 30. rokov sa dominujúcou výstavbou stáva v Prostějove funkcionalizmus.

Od 60. do 90. rokov 19. stor. spolu súperili českí a nemeckí predstavitelia o vedenie mesta. Hoci bolo nemecky hovoriace obyvateľstvo v menšine, vďaka kuriovému systému, ktorý preferoval bohatšie vrstvy, bolo vedenie mesta až do roku 1892 nemecké. Prvým starostom českej národnosti sa stal Karel Vojáček.[3]

Počas prvej svetovej vojny došlo v roku 1917 k hladovým nepokojom pred budovou Okresného hajtmanstva. Neskúsené vojenské jednotky povolané z Olomouca nezvládli situáciu a začali strieľať do davu. Počas streľby zomrelo 23 ľudí a ďalších 80 bolo zranených. Na pamiatku udalosti bol po vojne postavený Pomník padlých hrdinov a celé námestie bolo premenované na Námestie Padlých hrdinov.[4]

Počas druhej svetovej vojny bola rozsiahla židovská komunita deportovaná do vyhladzovacích táborov, kde väčšina (celkom 1 227 osôb) zahynula.[5]

10. apríla 1953 po polnoci bola z hlavného námestia odstránená socha Tomáša Garrigue Masaryka. Tento čin vyvolal vlnu nesúhlasu a popoludní sa konala demonštrácia. Do mesta boli povolané policajné jednotky a Ľudové milície. V súvislosti s demonštráciou bolo vypočúvaných 90 osôb, 43 zaslaných pred súd a 20 osôb bolo odsúdených na trest odňatia slobody až do výšky 1,5 roka. Podľa neskoršieho vyšetrovania sa na odstránení sochy podieľal predseda ONV František Ján, dôstojníci leteckého učilišťa v čele s Františkom Bernátom a niekoľko príslušníkov ŠtB.[6]

Niekoľko dní po začiatku okupácie vojskami Varšavskej zmluvy (1968) došlo v meste k streľbe. Sovietski vojaci začali strieľať a zastrelili troch ľudí a množstvo ďalších ľudí bolo zranených. Zástupcovia vojakov nikdy neuviedli, kto je za incident zodpovedný.[7]

Thumb
Mestské hradby s baštou, v pozadí je Národný dom

K dochovaným pamiatkam patrí bašta z 15. storočia a renesančná radnica zo storočia šestnásteho, dnes slúžiace ako múzeum. Dominantou mesta je nová radnica z roku 1914 s vežou vysokou 66 metrov a orlojom. V severnej časti mesta, v susedstve riečky Hloučela, na ulici Pod Kosířem 73,je postavena vo funkcialistickom štýle vila Jana a Anastázie Neherových. Je kultúrnou pamiatkou Českej republiky, evidovaná v: "Ústřední seznam kulturních památek" pod číslom 103149. V Prostějove sa narodil významný český vedec Otto Wichterle, gotický staviteľ Matěj Rejsek, filozof Edmund Husserl, maliar Alois Fišárek a básnik Jiří Wolker. V Prostějove pôsobil farár, spisovateľ a básnik katolíckej moderny Karel Dostál-Lutinov. Starostom mesta a stredoškolským učiteľom tu bol Jan Sedláček, poslanec československého parlamentu za Národné zjednotenie.[8]

V Prostějove je v súčasnej dobe významný strojársky a potravinársky priemysel.

Židia v Prostějove

Viac informácií nájdete v hlavnom článku Židia v Prostějove.

V Prostějove sa nachádzala významná židovská komunita, ktorá bola v 18. a 19. storočí druhou najpočetnejšou židovskou komunitou na Morave.[9] Roku 1900 žilo v Prostějove 1680 Židov, celkový počet obyvateľov bol 24 000. V Prostějove pôsobili títo rabíni: Geršon Aškenazi (asi 1650), Meir Eisenstadt (asi 1700); Nehemias Trebitsch (1825 – 1830), Löw Schwab (1830 – 1836), Hirsch Fassel (1836 – 1853), Adolf Schmiedl (1853 – 1869) a Emil Hoff (1870 – 1897).[10] Demoláciu židovského mesta, ktoré prezývali Hanácky Jeruzalem (čo bola poťažmo prezývka celého Prostějova) obhajuje film Zámek Nekonečno z roku 1983 s Pavlom Krížom v hlavnej úlohe (dostupný na youtube.com).[11]

Remove ads

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov

  • 2. októbra 2006 – 46 436 obyvateľov
  • 11. februára 2008 – 46 278 obyvateľov
  • 31. decembra 2008 – 45 378 obyvateľov[12]
  • 11. marca 2011 – 45 780 obyvateľov

Štruktúra populácie

  • Thumb
    Veková štruktúra obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
  • Thumb
    Rodinný stav obyvateľov obce Prostějov v roku 2011
  • Thumb
    Vzdelanie obyvateľov obce Prostějov v roku 2011

Mestské symboly

Mestská vyhláška č. 18/1994 Archivované 2007-08-12 na Wayback Machine (zrušená vyhláškou č. 5/2006 Archivované 2007-09-29 na Wayback Machine) opisuje mestskú zástavu a znak takto:

Mestská zástava má tvar obdĺžnika o pomere strán 2 : 3 a je v polovici zvisle delený na pravú modrú a ľavú žltú časť, uprostred na rozhraní farebných polí je znak mesta v španielskom štíte. Mestská zástava sa umiestňuje tak, že modré pole je vždy vpravo alebo hore.

Mestský znak predstavuje štít zvisle delený. V pravej zlatej polovici je červená mreža zo štyroch kosých a piatich šikmých pásov so zlatými klincami na krížení, a to v podobe šesťcípych hviezdičiek. V ľavej modrej polovici je polovica čiernej nekorunovanej orlice so zlatými pazúrmi, zobákom a červeným jazykom, hľadiaci doľava.

Osobnosti mesta

Rodáci

Thumb
Prostějov, továreň F. Wichterleho po roku 1900
Thumb
Lola Beer Ebner (1910 – 1997), izraelská módna návrhárka, narodená v Prostějove
  • Jan Filipec (asi 1431 – 1509), varadínsky biskup v 15. storočí
  • Matěj Rejsek (asi 1450 – 1506), architekt (gotika)
  • Jindřich Václav Richter, (1653 – 1696), jezuita
  • Veith Ehrenstamm (1763 – 1827), priemyselník
  • Gideon Brecher (1797 – 1873), lekár a spisovateľ
  • Franz Mandelblüh (1807 – ?), právnik a politik, poslanec Moravského zemského snemu, ríšskej rady a starosta Olomouca
  • Wenzel Messenhauser (1813 – 1848), dôstojník a spisovateľ
  • Moritz Steinschneider (1816 – 1907), orientalista, zakladateľ modernej hebrejskej bibliografie, autor pojmu antisemitizmus
  • Jaroslav Dohnal (1917 – 1943), plukovník in memoriam, 313 stíhacia peruť RAF
  • Johann von Berger (1816 – 1870), politik, spisovateľ a právnik
  • Franz Kuhn von Kuhnenfeld (1817 – 1896), rakúsko-uhorský minister vojny
  • Jan Chmelař (1817 – 1896), politik
  • Mayer Mandl (1820/1821 – 1888), podnikateľ v odevnom priemysle
  • Ignaz Mandl (1823 – 1902), podnikateľ v odevnom priemysle
  • Adolf Beer (1831 – 1902), historik
  • Jan Rudolf Demel (1833 – 1905), pedagóg
  • Eugen Felix (1836 – 1906), maliar
  • Max Fleischer (1841 – 1905), viedenský architekt
  • Ignaz Brüll (1846 – 1907), rakúsky skladateľ a klavirista
  • Alois Czerny (1847 – 1917), etnograf
  • Nathan Porges (1848 – 1924), rabín
  • Georg Schmiedl (1855 – 1929), učiteľ a zakladateľ hnutia priateľov prírody
  • Konrad Loewe (1856 – 1912), herec a dramatik
  • Richard Mandl (1859 – 1918), rakúsky skladateľ
  • Edmund Husserl (1859 – 1938), nemecký filozof českého pôvodu, zakladateľ fenomenológie
  • František Kovářík (1865 – 1942), minister verejných prác 1920 – 1921, spolumajiteľ firmy Wichterle a Kovářík (Wikov)
  • Antonín Gottwald (1869 – 1941), archeológ
  • Richard Stein (1871 – 1932), nakladateľ
  • Karel Dostál-Lutinov (1871 – 1923), básnik, predstaviteľ Katolíckej moderny
  • Wolfgang Kallab (1875 – 1906), rakúsky historik umenia
  • Pankraz Schuk (1877 – 1951), rakúsky spisovateľ
  • Jan Bažant (1881 – 1966), významný staviteľ a architekt
  • Jaroslav Stuka (1883 – 1968), český dirigent, zbormajster, hudobný skladateľ a pedagóg
  • Franz Fiedler (1885 – 1956), fotograf
  • Alois Bábek (1885 – ?), politik
  • Vladimír Ambros (1890 – 1956), skladateľ, dirigent a pedagóg, jeden z popredných predstaviteľov brnianskej skladateľskej školy Leoša Janáčka
  • Carmen Cartellieri (1891 – 1953), herečka
  • Jan Uher (1891 – 1942), pedagóg, psychológ a sociológ; profesor na Masarykovej univerzite, popravený nacistami
  • Max Zweig (1892 – 1992), dramatik
  • Vojtěch Janoušek (1897 – 1969), vlastivedný pracovník, autor knihy Prostějovský okres.
  • Jiří Wolker (1900 – 1924), český básnik
  • Edvard Valenta (1901 – 1978), prozaik, básnik a publicista
  • Bernhard Heilig (1902 – 1943), ekonóm a historik
  • Alois Fišárek (1906 – 1980), maliar
  • Vilém Sacher (1907 – 1987), generálporučík, vojnový hrdina, signatár Charty 77
  • Josef Šafařík (1907 – 1992), filozof, esejista a dramatik
  • Pravdomil Svoboda (1908 – 1978), český dendrológ, zakladateľ Arboréta v Kostelci nad Černými lesy
  • Josef Mach (1909 – 1987), režisér
  • František Panuška (1909 – 1992), rímskokatolícky teológ, duchovný, vysokoškolský pedagóg
  • Lola Beer Ebner (1910 – 1997), izraelská módna návrhárka
  • Otto Wichterle (1913 – 1998), československý chemik, vynálezca kontaktných šošoviek
  • Ivo Ducháček (1913 – 1988), novinár a politik
  • Susi Weigel (1914 – 1990), rakúska ilustrátorka detských kníh
  • Josef Polišenský (1915 – 2001), historik špecializujúci sa na novoveké dejiny českých zemí, Európy a Latinskej Ameriky
  • Karel Vaca (1919 – 1989), výtvarník
  • Bedřich Seliger (1920 – 2012), vojak
  • Alexej Pludek (1923 – 2002), spisovateľ a politik
  • František Spurný (1927 – 2004), historik, archivár, pedagóg, publicista
  • Pavel Machonin (1927 – 2008), sociológ
  • Dušan Janoušek (1928 – 1996), maliar
  • Jiřina Prekopová (* 1929), psychologička
  • Otokar Hořínek (1929 – 2015), športový strelec, olympionik
  • Miloš Zapletal (* 1930), spisovateľ pre mládež
  • Bohumír Kolář (* 1932), spisovateľ
  • Ivo Možný (1932 – 2016), sociológ
  • Milan Dvořák (* 1934), skladateľ
  • Jiří Kuběna (1936 – 2017), básnik
  • Miloš Hubáček (* 1937), autor literatúry faktu
  • Milena Dvorská (1938 – 2009), herečka
  • Vladimír Körner (* 1939), prozaik, scenárista a dramaturg
  • Miroslav Pišťák (* 1939), politik, starosta a primátor Prostějova
  • Gabriela Wilhelmová (1942 – 2002), herečka
  • Ladislav Županič (* 1943), herec
  • Petr Chudožilov (* 1943), spisovateľ
  • Milan Kubes (1943 – 2014), novinár
  • Pavel Dyba (* 1944), futbalista
  • Oldřich Machač (1946 – 2011), československý hokejový obranca
  • Nina Škottová (* 1949), politička
  • Vladimír Vačkář (* 1949), dráhový cyklista
  • Vlastimil Petržela (* 1953), futbalista a futbalový trenér
  • Zdeněk Čížek (* 1953), futbalista
  • Ivo Šmoldas (* 1955), redaktor a nakladateľ
  • Ladislav Svozil (* 1958), hokejista
  • Vladimír Balaš (* 1959), právnik
  • Hana Bartková (* 1960), regionálna historička
  • Jiří Víšek (* 1960), fotograf
  • Luděk Mikloško (* 1961), futbalista
  • Petr Lessy (* 1964), bývalý policajný prezident
  • Libor Štefánik (* 1964), generál letectva
  • Gorazd Pavel Cetkovský (* 1964), kňaz
  • Karel Nováček (* 1965), bývalý československý a český tenista
  • Pavlína Pořízková (* 1965), americká modelka a herečka českého pôvodu
  • Jiří Peňás (* 1966), novinár
  • Rena Dumont (* 1969), nemecká herečka a spisovateľka českého pôvodu
  • Robert Změlík (* 1969), olympijský víťaz v desaťboji
  • Kateřina Piňosová (* 1973), výtvarníčka, spisovateľka a prekladateľka
  • Petr Marek (* 1974), hudobník a frontman skupiny MIDI LIDI a filmový režisér
  • Helena Šulcová (* 1978), rozhlasová a televízna moderátorka, moderovala v ČT, na Prime, Radiožurnáli i Frekvencii 1
  • Martin Richter (* 1977), hokejista
  • Ondřej Kolář (*1978), teológ a prekladateľ
  • Jindřich Skácel (* 1979), futbalista
  • Petr Kumstát (* 1981), hokejista
  • Lukáš Krajíček (* 1983), hokejista
  • Jana Horáková (* 1983), cyklistka
  • Pavlína Tichá (* 1984), juniorská majsterka Česka v tenise, trénerka
  • Petra Cetkovská (* 1985), tenistka
  • Petr Pohl (* 1986), hokejista pôsobiaci v Nemecku
  • Nikkarin (* 1987), výtvarník, autor komiksov
  • Pavel Dreksa (* 1989), futbalista
  • Antonín Honejsek (* 1991), hokejista
  • Jakub Čech (* 2000), občiansky aktivista

V Prostějove žili a pracovali

  • Jan Černý (1456 – 1530), lekár a kňaz
  • Jan z Pernštejna (1487 – 1548), moravský zemský hajtman
  • Meir Eisenstadt (1670 – 1744), rabín
  • Juda Lejb Prossnitz (1670 – 1730), kazateľ
  • Jonathan Eybeschütz (1690 – 1764), rabín
  • Jan Alois Hanke (1751 – 1806), moravský osvietenský historik, spisovateľ a humanista
  • Cvi Jehošua ha-Levi Horowitz (1754 – 1816), rabín
  • Johann Zajiček (1828 – 1915), politik, posledný nemecký starosta Prostějova
  • Florián Novák (1821 – 1876), politik, prvý český starosta Prostějova
  • Eduard Skála (1842 – 1918), cukrovarník a politik, poslanec Ríšskej rady
  • Václav Perek (1859 – 1940), politik, expert na školstvo, podieľal sa na Moravskom vyrovnaní ("Lex Perek")
  • Ondřej Přikryl (1862 – 1936), politik, starosta Prostějova
  • Arnold Korff (1870 – 1944), rakúsky herec
  • Bruno Winter (1873 – 1942), podnikateľ a zberateľ umenia
  • Carl Techet (1877 – 1920), satirický spisovateľ
  • Jaroslav Kučera, (1884 – 1945), novinár politik
  • Jan Sedláček (1888 – 1960), politik, starosta Prostějova
  • Jan Poláček (1896 – 1968), zberateľ ľudových piesní
  • Leo Lehner (1900 – 1981), rakúsky skladateľ
  • Jan Tříska (1904 – 1976), sochár a medailér
  • Josef Duda (1905 – 1977), vojenský letec, účastník druhej svetovej vojny
  • Oldřich John (1907 – 1961), politik, starosta a predseda MNV Prostějov
  • Václav Kolář (1946 – 2017), pedagóg
  • Alena Rašková (* 1949), politička, primátorka Prostějova
  • Jan Nehera (1899 - 1958) továrník
Remove ads

Miestne časti

V čase nacistickej okupácie Prostějov tlačil na pripojenie Vrahovíc, Držovíc, Čechovíc a Krasíc. Tieto obce si vtedy ešte uhájili samostatnosť. Ďalšie návrhy na pripojenie týchto obcí sa robili v rokoch 1946 – 1947, ale uvedené obce s tým opäť nesúhlasili a nepovažovali to za výhodné. K pripojeniu došlo až po komunistickom prevrate, kedy bolo možné rozhodovať zhora bez súhlasu obcí. V roku 1950 rozhodol Okresný národný výbor Prostějov o pripojení týchto štyroch obcí k Prostějovu.[13] V roku 1954 boli Vrahovice, Držovice a Krasice rozhodnutím Krajského národného výboru opäť osamostatnené.[14] V roku 1963 boli k Prostějovu opäť pripojené Krasice,[15] v roku 1973 Vrahovice, 1976 Čechovice a Domamyslice, 1980 Mostkovice a 1981 Žešov. Po Nežnej revolúcii sa obyvatelia Mostkovíc rozhodli pre opätovné osamostatnenie obce. V roku 1990 sa tam konalo referendum, v ktorom sa 96% občanov (pri 80% účasti) rozhodlo pre oddelenie Mostkovíc od Prostějova.[16] V 90. rokoch a po roku 2000 silnela nespokojnosť obyvateľov Vrahovíc a Držovíc. V oboch mestských častiach sa prejavovala túžba po znovuobnovení samostatnosti, boli kritizované nedostatočné investície, ignorovanie zo strany predstaviteľov mesta a malá možnosť ovplyvniť dianie. Predstavitelia mesta naopak argumentovali tým, že do týchto častí sa má v budúcnosti investovať. V roku 2006 sa Držovice po referende osamostatnili, Vrahovice v súčasnosti zostávajú časťou Prostějova.

Teraz sa Prostějov skladá z týchto častí:

Thumb
Katastrálne územie Prostějova
Remove ads

Partnerské mestá

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads
Remove ads