Habsbursko-lotrinská dynastia

Habsbursko-lotrinská dynastia alebo habsbursko-lotrinský rod bola európska panovnícka dynastia v 18. – 20. storočí, v rodovej línii priamy pokračovateľ rodu Habsburgovcov.

Habsbursko-lotrinská dynastia
Krajina	Rakúsko-Uhorsko (teda Rakúsko, Maďarsko, Česko, Chorvátsko), Toskánsko
Materská dynastia	Habsburgovci, Lotringovci
Tituly	Rakúsky panovník Český kráľ Uhorský kráľ Rímskonemecký cisár Toskánsky veľkovojvoda
Zakladateľ	Jozef II. Habsburský
Rok založenia dynastie	1780
Zosadenie dynastie z trónu	1806 – Svätá rímska ríša 1847 – Parma 1859 – Modena 1859 – Toskánsko 1867 – Mexiko 1918 – Rakúsko-Uhorsko
Posledný panovník	František II. – Svätá ríša rímska Mária Lujza – Parma František V. – Modena Leopold II. – Toskánsko Maxmilián I. – Mexiko Karol I. – Rakúsko-Uhorsko
Súčasná hlava dynastie	Karl von Habsburg
Ďalšie vetvy dynastie	Hohenbergovci Rakúsky d´Esteovci Habsburgovci

Vznik rodu

Smrťou Karola VI. Habsburského, ktorý nezanechal mužského potomka vymrela po meči habsburská dynastia. Sobášom jeho najstaršej dcéry Márie Terézie s lotrinským vojvodom Františkom I. Štefanom však prišlo k spojeniu oboch rodov a rodovej následnosti pod spoločným menom.

Začiatkom 20. storočia sa pod vplyvom spoločensko-politických udalostí museli v jednotlivých európskych krajinách zriecť svojich dynastických a panovníckych nárokov. Členovia rodu, hlásiaci sa k rodovému dedičstvu, žijú dodnes v mnohých krajinách sveta.

František I. Štefan Lotrinský (vľavo) a Mária Terézia (vpravo) – ich sobášom začala éra rodu

Prvým významným predstaviteľom bol najstarší syn Františka I. Štefana a Márie Terézie Jozef II. od r. 1765 rímskonemecký cisár a od r. 1780 vládca na českom a uhorskom tróne. Jeho nástupcom bol jeho brat Peter Leopold. Vydajom svojich dcér František Štefan a Mária Terézia zabezpečili vplyv rodu i v iných krajinách Európy – Mária Kristína bola manželkou saskotešínskeho vojvodu a držiteľa Nizozemska Alberta, Mária Amália parmského vojvodu Ferdinanda, Mária Karolína kráľa Obojej Sicílie Ferdinanda I. a Mária Antónia (Antoinetta) sa vydala za francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI.

Syn cisára Leopolda II. František sa v r. 1804 stal prvým rakúskym cisárom, druhorodený syn Ferdinand III. (* 1769 - † 1824) zdedil po otcovi secundogenitúru habsburského rodu a založil toskánsku vetvu. Ďalší zo synov Leopolda II., Karol (* 1771 - † 1847) sa preslávil ako vojvodca v bojoch s francúzskym cisárom Napoleonom Bonapartom, Jozef (* 1776 - † 1847) sa stal uhorským palatínom, Ján (* 1782 - † 1859) bol ríšskym správcom v Nemecku, Rainer Jozef (* 1783 - † 1853) lombardským miestokráľom a najmladší zo synov, Rudolf (* 1788 - † 1831) sa stal kardinálom a olomouckým arcibiskupom.

Cisár František I. mal dvoch synov Ferdinanda, zv. Dobrotivý, a Františka Karola, z ktorých starší Ferdinand sa stal otcovým nástupcom na rakúskom, českom a uhorskom tróne, mladší František Karol sa po bratovej smrti zriekol následníctva v prospech svojho prvorodeného syna Františka Jozefa.

Z dcér Františka I. sa Mária Lujza stala manželkou francúzskeho cisára Napoleona I. a parmskou vojvodkyňou, Mária Leopoldína brazílskeho cisára Pedra I. a Karolína Ferdinanda saského kráľa Fridricha Augusta II.

Cisár Ferdinand I. zomrel bezdetný, jeho mladší brat František Karol mal s manželkou Žofiou Bavorskou okrem najstaršieho Františka Jozefa ešte troch synov, z ktorých druhorodený Ferdinand Maximilián ako mexický cisár skončil život v r. 1867 na popravisku.

Rod ďalej pokračoval synom cisára Františka Jozefa I. Rudolfom. Cisárov mladší brat Karol Ľudovít mal troch synov – Františka Ferdinanda, po smrti korunného princa Rudolfa následníka trónu, Otta Františka a Ferdinanda Karola. Po sarajevskom atentáte (r. 1914) na Františka Ferdinanda sa novým následníkom trónu stal jeho synovec Karol, syn arcivojvodu Otta Františka. Z Karolovho manželstva s parmskou vojvodkyňou Zitou vzišiel nový predstaviteľ habsburského arcidomu, ich najstarší syn Otto.

Rodové vetvy

Habsbursko-modenská vetva (d’Este)

založil Ferdinand Karol Anton (* 1. jún 1754 – † 24. december 1806) (syn Františka I. a Márie Terézie) sobášom s Máriou Richardis Boženou Modenskou d'Este (* 7. apríl 1750 – † 14. november 1829). 2. marca 1803 sa stal modenským vojvodom a zakladateľom habsbursko-modenskej vetvy, zvanej tiež d´Este, ktorá ako terciogenitúra habsbursko-lotrinského rodu vymrela už Ferdinandovým vnukom Františkom V. (* 1. jún 1819 – † 20. november 1875). Jej tituly a nároky prešli na arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este, syna arcivojvodu Karola Ľudovíta.
Synovia Leopolda II. Ferdinand (III.), Karol, Jozef Anton a Rainer Jozef sa postarali o rozdelenie rodu na vedľajšie línie:

Vedľajšia toskánska línia

založil Ferdinand III. (* 6. jún 1769, † 18. jún 1824)

Vedľajšia karlovská línia

založil Karol (* 5. september 1771, † 30. apríl 1847)

Vedľajšia Jozefova línia

založil Jozef Anton (* 9. marec 1776, † 13. január 1847)

Vedľajšia Rainerova línia

založil Rainer Jozef (* 30. september 1783, † 16. január 1853)

Významní predstavitelia rodu

Meno	Obdobie života	Poznámka
Jozef II.	1741 – 1790	rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
Leopold II.	1747 – 1792	rímskonemecký cisár, český a uhorský kráľ
František II.	1768 – 1835	rímskonemecký a rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Ferdinand I.	1793 – 1875	rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
František Jozef I.	1830 – 1916	rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Rudolf	1858 – 1889
František Ferdinand d’Este	1863 – 1914	arcivojvoda, následník trónu
Karol I.	1887 – 1922	rakúsky cisár, český a uhorský kráľ
Otto	1912 – 2011

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Habsbursko-lotrinská dynastia

Externé odkazy

• Genealogická línia habsbursko-lotrinského rodu (od Márie Terézie) Archivované 2008-03-24 na Wayback Machine