S-200

S-200 Angara/Vega/Dubna (rus. C-200 Ангара\Вега\Дубна; v kóde NATO: "SA-5 Gammon") je sovietsky, resp. ruský protilietadlový raketový systém určený na likvidáciu prostriedkov vzdušného napadnutia ako sú taktické a strategické bombardéry, strategické a balistické strely letiace v stredných a veľkých výškach v podmienkach aktívneho a pasívneho rušenia. Výnimočne môže byť systém použitý aj k ničeniu pozemných a námorných rádiolokačne viditeľných cieľov. Systém pracuje za všetkých poveternostných podmienok vo dne aj v noci.

S-200
Ukrajinské S-200
Typ:	Protilietadlový systém
Miesto pôvodu:	Sovietsky zväz
História služby
V službe:	1967 – dodnes
História výroby
Konštruktér:	Almaz-Antej NPO Almaz
Navrhnuté:	50. roky
Varianty:	S-200, S-200V (S-200VE), S-200D (S-200DE), S-200A
Základné údaje
Hmotnosť:	8 000 kg (raketa systému S-200D) 217 kg (bojová hlavica)
Dĺžka:	10,8 m (raketa systému S-200D)

História

S-200 bol vyvinutý predovšetkým k ochrane sovietskeho vzdušného priestoru proti americkým strategickým bombardérom, lietadlám typu AWACS a strategickým prieskumným lietadlám typu SR-71 Blackbird.

Vývoj raketového protilietadlového systému dlhého dosahu bol spustený v roku 1958 v konštrukčnej kancelárii Almaz pod kódovým označením "Angara". V roku 1967 bol zavedený do výzbroje Vojska protivzdušnej obrany ZSSR pod označením S-200. Prakticky všetky dôležité objekty v Sovietskom zväze boli pod ochranou tohto systému. Začiatkom 70. rokov bol systém modernizovaný - v roku 1970 vzniká verzia S-200V "Vega" a v roku 1975 S-200D "Dubna". Modernizované varianty boli schopné zasahovať vzdušné ciele na väčšiu vzdialenosť a taktiež vo väčších nadmorských výškach. Neskôr vznikli aj exportné verzie, ktoré boli začiatkom 80. rokov 20. storočia dodané pod označením S-200VE "Vega-E" do NDR, Poľska, Československa, Bulharska, Maďarska, KĽDR, Líbye a Sýrie. Začiatkom deväťdesiatych rokov zakúpil komplex S-200VE aj Irán.

Popis

Kabína obsluhy rádiolokátora K-1V a radar 5N62V

Raketa 5V28 na odpaľovacej rampe 5P72V

Systém S-200 tvoria:

• navádzací rádiolokátor 5N62
• kabína prípravy štartu
• odpaľovacie rampy 5P72V
• nabíjacie zariadenia 5Ju24M

Verzie

• S-200A "Angara" - bola zavedená v roku 1967, rakety V-860 (5V21) alebo V-860P (5V21A), dosah 180 km, max. výška 20 km.
• S-200V "Vega" – zavedená v roku 1970, raketa V-860PV (5V21P), dosah 240 km, max. výška 29 km. Strela má poloaktívne radarové navádzanie.^[1] S raketou V-870 má diaľkový dosah až 300 km a výškový 40 km.
  • S-200M "Vega-M" - verzia vybavená raketami V-880 (5V28) alebo V-880N (5V28N2), dosah 300 km, max. výška 29 km.
  • S-200VE "Vega-E" - exportná verzia s raketou V-880E (5V28E), dosah 240 km.^[2][3]
• S-200D "Dubna" - zavedená v roku 1975, s raketami 5V25V, V-880M (5V28M) alebo V-880MN (5V28MN2), má diaľkový dosah až 300 km a výškový 40 km. ^[4]

Technické špecifikácie

Parameter	S-200A "Angara"	S-200V "Vega"	S-200D "Dubna"
Diaľkový dosah	17 - 180 km	17 - 240 km	17 - 300 km
Výškový dosah	0,5 - 20 km	0,5 - 40 km	0,3 - 40 km
Dĺžka rakety	1 600 mm	1 800 mm	1 800 mm
Kaliber rakety	860 mm	860 mm	860 mm
Celková hmotnosť	7 100 kg	7 100 kg	8 000 kg
Hmotnosť hlavice	217 kg	217 kg	217 kg

Používatelia

Používatelia protilietadlového systému S-200 (súčasní v modrej farbe, bývalí v červenej)

Dôstojníci 231. protilietadlového raketového pluku pri komplexe S-200VE Vega-E v Sýrii, cca 1983

S-200 v maďarskom múzeu

Súčasní používatelia

• Alžírsko – 10 práporov v službe.
• Azerbajdžan – 15 práporov v službe.
• Bulharsko – 1 prápor v službe.
• India
• Irán – 10 práporov v službe.
• Kazachstan
• KĽDR – 4 prápory v službe (2008).
• Mjanmarsko
• Poľsko – 2 prápory v službe.
• Rumunsko
• Rusko – 2 prápory S-200 Dubna v službe.
• Sýria – 2 prápory v službe.
• Turkménsko
• Uzbekistan

Bývalí používatelia

• Bielorusko – malo v službe približne 4 prápory.
• Česko-Slovensko – 5 práporov, ktoré po zániku ČSFR získalo Česko.
• Česko – získalo všetky česko-slovenské S-200, ktoré boli vyradené v polovici 90. rokov.
• Gruzínsko
• Líbya – mala v službe 8 práporov.
• Maďarsko – malo v službe 1 prápor.
• Moldavsko – malo v službe 1 prápor.
• Mongolsko – Mongolská ľudová armáda zaradila systém S-200 do služby v roku 1985 a je veľmi nepravdepodobné, že sú v službe dodnes.
• NDR – používala 4 prápory.
• Nemecko – získalo 4 prápory z bývalej NDR, vyradené okolo roku 1991.
• Sovietsky zväz – s vyraďovaním S-200 sa začalo v 80. rokoch. Predtým, než mohol byť dokončený proces postupného vyraďovania, boli S-200 premiestnené do nástupníckych štátov Sovietskeho zväzu.
• Ukrajina – posledná divízia bola vyradená 30. októbra 2013^[5].