Demokrati (politická strana)
slovenská mimoparlamentná politická strana From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Demokrati (v roku 2023 krátko Modrá koalícia, skratka Modrí; v rokoch 2018 – 2023 SPOLU – občianska demokracia, skratka SPOLU)[3] je slovenská stredová a proeurópska[2] politická strana, zaregistrovaná v januári 2018 politikmi Miroslavom Beblavým a Jozefom Mihálom.[4][3] V marci 2023 sa predsedom strany stal Eduard Heger, ktorého po neúspechu v predčasných parlamentných voľbách 2023 nahradil Jaroslav Naď.[5][6]
.svg)
V komunálnych voľbách v roku 2018 získalo ako SPOLU 358 poslaneckých a 19 starostovských postov.[7] Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa v koalícii s Progresívnym Slovenskom umiestnila na 1. mieste so ziskom 20,11 % hlasov. Strana mala 2 europoslancov Vladimíra Bilčíka a Michala Wiezika. Michal Wiezik vstúpil v decembri 2022 do Progresívneho Slovenska. Strana mala od jeho odchodu jedného europoslanca, Vladimíra Bilčíka.[8]
V parlamentných voľbách v roku 2020 v koalícii s Progresívnym Slovenskom sa strana tesne nedostala do Národnej rady SR, po voľbách dvojkoalíciu ukončila. V roku 2023 sa strana premenovala na Modrú Koalíciu, ktorá mala pôsobiť ako strana spájajúca pravicový politický blok. Po odchode platformy Modrí, vedenej Mikulášom Dzurindom, sa strany chopil premiér Eduard Heger a stranu opäť zasiahla vnútrostranícka premena, ako napríklad zmena názvu na Demokrati. Do predčasných parlamentných volieb 2023 stranu v parlamente zastupovalo 12 poslancov Národnej rady SR: Eduard Heger, Jaroslav Naď, Ján Budaj, Miroslav Kollár, Juraj Šeliga, Jana Žitňanská, Andrej Stančík, Kristián Čekovský, Anna Mierna, Ján Mičovský, Róbert Halák a Jaromír Šíbl.
Remove ads
História
Vznik strany
Po voľbách v roku 2016 Miroslav Beblavý, Simona Petrík a Katarína Macháčková oznámili, že odchádzajú zo strany #SIEŤ. Dôvodom bol nesúhlas so vstupom Siete do koalície so Smerom a porušenie sľubu voličom, pretože Sieť pred voľbami vládu so Smerom vylúčila.[9][10] V parlamente ostali pôsobiť ako nezaradení poslanci. Postupne sa k nim pridali ďalší poslanci – Jozef Mihál, Viera Dubačová a Oto Žarnay.[11]
Dňa 19. apríla 2017 Miroslav Beblavý oznámil, že spolu s Jozefom Mihálom založia novú politickú stranu. Neskôr predstavili jej meno, SPOLU – občianska demokracia, a 17. novembra 2017 začali zbierať podpisy na jej registráciu. Pre registráciu politickej strany je potrebných 10 000 podpisov. Strane SPOLU – občianska demokracia sa ich podarilo vyzbierať viac ako 18 000 iba za tri týždne.[12][13] Strana bola oficiálne zaregistrovaná 25. januára 2018.[3][14] Medzi spoluzakladateľmi a spoluzakladateľkami strany SPOLU – občianska demokracia, boli okrem Beblavého a Mihála aj poslankyne Katarína Macháčková, Simona Petrík, Viera Dubačová, poslanec Oto Žarnay a osobnosti mimo vrcholnej politiky: advokát Pavel Nechala, odborník na rómske komunity a advokát Martin Vavrinčík, ekonomický a zahraničnopolitický expert Dalibor Roháč, expertka na podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová a riaditeľka žilinského súkromného centra voľného času Žirafa Ľudmila Chodelková. Iniciátori strany zároveň zverejnili svoju výzvu Vráťme Slovensko ľuďom.[15]
Rok 2018
Ustanovujúci snem strany sa konal 14. apríla 2018 v Poprade. Za predsedu bol zvolený Miroslav Beblavý. Za podpredsedov Jozef Mihál a Katarína Macháčková a ochranár známy iniciatívou My sme les a Biela vrana za rok 2017 Erik Baláž.[16] Do predsedníctva boli ďalej zvolení: Vladimír Bilčík, Richard Jánoš, Pavel Nechala, Simona Petrík, Viera Dubačová, Jaroslava Lukačovičová, Martin Pekár a Igor Petrovčík. Etickej komisii predsedá Oto Žarnay.[17]
Komunálne voľby 2018
Vo voľbách sa strane podarilo získať 358 poslaneckých mandátov a 19 starostov.[7]
V týchto voľbách podporovala strana okrem iného aj súčasného primátora Bratislavy, Matúša Valla.[18][19]
Rok 2019
Voľby do Európskeho parlamentu 2019
Vo februári 2019 vznikla predvolebná koalícia so stranou Progresívne Slovensko. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili predsedovia strán Miroslav Beblavý a Ivan Štefunko. Lídrom do eurovolieb za SPOLU bol Vladimír Bilčík a za PS Michal Šimečka.[20]
Koalícii PS/SPOLU sa vo voľbách do Európskeho parlamentu podarilo vyhrať s 20,11% hlasov. Získala tak štyri europoslanecké mandáty. SPOLU reprezentujú v parlamente Vladimír Bilčík a Michal Wiezik, Progresívne Slovensko Michal Šimečka a Martin Hojsík.[8]
V septembri 2019 sa strana SPOLU – občianska demokracia stala plnohodnotným členom Európskej ľudovej strany. Prijatím sa zavŕšilo ročné úsilie o členstvo, zvýraznené víťazstvom koalície PS/SPOLU v májových európskych voľbách.[21]
Pokračovanie koaličnej spolupráce PS/SPOLU
Po úspechu vo voľbách do Európskeho parlamentu sa strany dohodli na pokračovaní v koaličnej spolupráci a ku koaličnej dohode schválili dodatok upravujúci dôležité otázky spolupráce v kampani do parlamentných volieb. Volebným lídrom a spoločným kandidátom na premiéra bol predseda Progresívneho Slovenska, Michal Truban. Miroslav Beblavý, predseda strany SPOLU – občianska demokracia bol programovým lídrom a „kandidátom na podpredsedu vlády pre koordináciu reforiem a ministra financií“.[22][23]
Volební lídri opakovane vyzvali aj Andreja Kisku, aby sa ku koalícii pridal so svojou novovzniknutou stranou ZA ĽUDÍ.[24] Bývalý prezident túto spoluprácu v októbri 2019 odmietol.[25]
Okrem vzájomnej spolupráce podpísala koalícia v júli 2019 dohodu o neútočení s Kresťanskodemokratickým hnutím Alojza Hlinu, ku ktorej sa v novembri 2019 pridala tiež strana ZA ĽUDÍ.[26][27][28]
Koalícia PS/SPOLU v septembri 2019 zverejnila volebný program Bod Zlomu.[29]
V septembri 2019 sa konal v Púchove druhý snem strany. Na sneme schválili volebný program, taktiež prebiehala voľba troch členov predsedníctva. V predsedníctve strany boli: Simona Petrík, Juraj Hipš, Viera Dubačová, Pavel Macko, Vladimír Bilčík, Jaroslava Lukačovičová, Martin Pekár, Richard Jánoš a Pavel Nechala. Na sneme tiež schválili vytvorenie ekologickej iniciatívy v rámci strany Zelení SPOLU.[30]
Volebné obdobie 2020 – 2024
Vo voľbách do Národnej rady vo februári 2020 SPOLU v koalícii s PS dosiahlo značný neúspech, keďže získalo len 6,96% hlasov, čo vďaka 7-percentnej hranici potrebnej pre koalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostalo do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 bolo pokladané za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10%.[31] Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Miroslav Beblavý a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude uchádzať o žiadnu funkciu.[32] Jeden z podpredsedov strany, Jozef Mihál, zo SPOLU vystúpil a opätovne vstúpil do strany Sloboda a Solidarita, z ktorej do SPOLU odišiel. Nový snem s voľbou vedenia prebehol z dôvodu pandémie COVID-19 elektronicky 25. apríla 2020. Za predsedu bol zvolený Juraj Hipš, ktorý porazil generála Pavla Macka v pomere hlasov 144:112. Za podpredsedov boli zvolení Erik Baláž, Jaroslava Lukačovičová a Pavel Macko.[33] 1. júna 2020 ohlásila strana rebranding, zmenila logo aj farby strany a zvýraznila akcent na témy životného prostredia.V lete 2020 sa Pavel Macko vzdal funkcie podpredsedu a ukončil členstvo v strane.[34]
Marketingová kampaň "19 pre budúcnosť"
Strana v júni 2020 predstavila kampaň 19 pre budúcnosť, v ktorej naformulovala 19 opatrení ako sa vyrovnať s očakávanou klimatickou krízou a krízou pracovného trhu.[35] Strana SPOLU otvorila kauzu znečistenia areálu Istrochemu[36], plagiátorstva predsedu NR SR Borisa Kollára[37], schránkových firiem Borisa Kollára[38] a na jeseň 2020 vyzbierala v priebehu dvoch týždňov 6500 podpisov za zachovanie interrupčnej legislatívy.[39]
Zmeny v členstve a snem v roku 2021
Po páde vlády Igora Matoviča a vytvorení vlády Eduarda Hegera vstúpil 20. apríla 2021 do SPOLU nezaradený poslanec NR SR Miroslav Kollár, zvolený za stranu ZA ĽUDÍ. Kollár predtým svoju stranu a tiež koalíciu kritizoval pre komplexné nezhody a štýlu vládnutia či nezvládnutie celoplošného testovania a obe opustil.[40] V strane SPOLU chcel Kollár bojovať proti antisystémovému populizmu.[41][42] Strana sa vymedzila voči populizmu Hegerovej vlády.[43] V máji 2021 do SPOLU vstúpila ďalšia bývalá poslankyňa NR SR za stranu ZA ĽUDÍ, Andrea Letanovská.[44] Naopak rovnako v máji 2021 zo strany odišla členka predsedníctva Simona Petrík, ktorá prestúpila do Progresívneho Slovenska pre údajný nedostatok liberalizmu a širokú ideologickú rozkročenosť v ideológii strany.[45]
.png)
V auguste 2021 sa predseda Hipš vzdal svojej funkcie, s tým, že nenaplnil očakávania, ktoré si stanovil. Hipš v demisii prišiel s víziou, že SPOLU je do budúcna nutné integrovať do strany Progresívne Slovensko.[46] Na toto rozhodnutie požadoval súhlas členov strany, prejavený cez opätovné zvolenie za predsedu na sneme. Na sneme strany v Bratislave 25. septembra 2021 proti Hipšovi kandidoval Miroslav Kollár, ktorý chcel zachovať samostatnosť SPOLU. Kollár vo voľbe predsedu zvíťazil v pomere 98 ku 62 delegátov, pričom 1 sa zdržal.[47] Zo strany následne odišiel ochranár a bývalý podpredseda Baláž.[48]
Voľby do Národnej rady 2023
Modrá koalícia a Demokrati
Po páde vlády v decembri 2022 ohlásili stredopravicoví politici úsilie o spojenie demokratických stredopravicových síl pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami. Začiatkom roka 2023 vystúpil na tlačovej konferencii bývalý premiér Mikuláš Dzurinda spolu s predsedníctvom strany SPOLU, na čele s predsedom strany Miroslavom Kollárom. Tí oznámili vznik nového projektu pod názvom Modrá koalícia.[49] Ich cieľom bolo vytvoriť platformu pre spájanie viacerých stredopravicových politických strán. Niekoľko týždňov nato však Dzurinda oznámil, že z plánovaného projektu on a jeho platforma Modrí pre vnútrostranícke konflikty odchádza[50]
O pár dní po tejto udalosti vstúpil do Modrej Koalície dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger, spolu s ministrami Jánom Budajom (Ministerstvo životného prostredia), Karelom Hirmanom (Ministerstvo hospodárstva), Jaroslavom Naďom (Ministerstvo obrany) a Rastislavom Káčerom (Ministerstvo zahraničných vecí).[51] Do tohto projektu pod novým názvom Demokrati vstúpili bývalí poslanci OĽaNO okolo ministra a predsedu strany ZMENA ZDOLA Jána Budaja, štátny tajomníci Andrej Stančík (Ministerstvo zahraničných vecí) a Michal Kiča (Ministerstvo životného prostredia), spolu s primátorom Prešova a predsedom strany Šanca Františom Oľhom a primátorkou Prievidze Katarínou Macháčkovou.[52]
Spolupráca s inými politickými stranami
Na začiatku júna 2023 ohlásila strana Demokrati volebnú spoluprácu s Jablkom, volebným projektom Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Na kandidátnej listine Demokratov získalo Jablko posledných 5 miest, s Nicholsonovou na poslednom, 150. mieste[53]. Nicholsonová však 9. augusta oznámila, že ak Demokrati nebudú mať do 10. septembra 2023 v predvolebných prieskumoch minimálne 4 percentá, členovia Jablka odstúpia z volieb.[54] Tento svoj sľub však nesplnila.[55]
Líderka kandidátky Andrea Letanovská za najbližších partnerov Demokratov označila sociálnoliberálne hnutie Progresívne Slovensko a konzervatívne Kresťanskodemokratické hnutie, no povolebnú spoluprácu si podľa jej slov vie strana predstaviť aj so stranami SaS a OĽANO.[56] Demokrati zároven z povolebnej spolupráce vylúčili strany HLAS – SD, SMER – SD, REPUBLIKA a ĽSNS.[57]
Snem Prešov (december 2023)
Strana sa so ziskom 87 006 hlasov, len 2,93 %, do Národnej rady SR nedostala.[58] Po neúspechu v predčasných voľbách vyvodilo vedenie strany politickú zodpovednosť a odstúpilo zo svojich funkcií. Eduard Heger sa opätovne neuchádzal o funkciu predsedu strany a na sneme v Prešove bol 2. decembra 2023 zvolený za predsedu strany Jaroslav Naď. Podpredsedovia strany sú Andrea Letanovská, Juraj Šeliga, Eduard Heger a František Oľha.[59]
Volebné obdobie 2023 – 2027
Voľby do Európskeho parlamentu 2024
9. marca 2024 bola na tlačovej konferencii strany Demokrati s názvom „Z tejto kandidátky sa Fico nepoteší“ ohlásená kandidátka strany do nadchádzajúcich eurovolieb. Za Demokratov kandiduje exprezident Policajného zboru Štefan Hamran. Lídrom kadidátky je predseda strany Jaroslav Naď. Štefan Hamran je na druhom mieste a bývalý predseda strany Eduard Heger uzatvára kandidátku[60]. Ďalší kandidáti sú odborníčka na zdravotné znevýhodnenie Jana Žitňanská, právnik Juraj Šeliga, bezpečnostná analytička Monika Podhorány Masariková, enviromentálny právnik a bývalý štátny tajomník Michal Kiča, záchranárka Andrea Letanovská, umelkyňa Dorota Nvotová, ekonóm Tomáš Meravý, manželky policajných vyšetrovateľov Jarmila Koteková a Natália Svítková, starosta Rače Michal Drotován, bývalý novinár Kristián Čekovský a europoslanec a bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.[61]
Demokrati na seba upozornili prvou fázou kampane do eurovolieb. Strana rozlepila po Slovensku kontroverzné proruské billboardy, na ktorých stálo: "Bez Ruska neprežijeme", "Ukrajina je nepriateľ", "EÚ a NATO nepotrebujeme" a "Skutok sa nestal". Išlo o takzvaný tízing, ktorý má vyrušiť a ktorý doplní druhá fáza s vysvetlením. Druhá fáza kampane nasledovala tým, že strana billboardy prelepila a zmenila nápisy na: "Bez Ruska prežijeme", "Ukrajina je priateľ", "EÚ a NATO potrebujeme" a "Skutok sa stal".[62]
Progresívnemu Slovensku, SaS, KDH aj Demokratom v eurovoľbách vyslovil podporu neúspešný kandidát na prezidenta Slovenskej republiky Ivan Korčok.[63] Podporu Demokratom vyjadrili aj predsedovia malých mimoparlamentných strán. Za ODS predseda Pavel Macko, za Demokratickú stranu Jozef Rajtár a za stranu FÓRUM – Magyar Fórum Zsolt Simon, ktorý zdôraznil, že Štefan Hamran je predstaviteľ maďarskej menšiny na Slovensku a ako strana zameraná na maďarskú menšinu ho podporujú.[64][65] Približne týždeň pred eurovoľbami sa v prospech Demokratov vzdala kandidatúry aj Pirátska strana.[66] Podpora, ale Demokratom nestačila a do Európskeho parlamentu sa tesne nedostali. Získali 69 204 hlasov, ktoré predstavujú 4,68 %.
Návrat do parlamentu
Poslanec NR SR zvolený za stranu OĽANO a priatelia/SLOVENSKO Ľubomír Galko oznámil 5. septembra 2024 na tlačovej konferencii spolu s predsedom Demokratov Jaroslavom Naďom, že Demokrati sú miestami výrazne aktívnejší než iné parlamentné opozičné strany a preto sa rozhodol stranu reprezentovať v Národnej rade. Galko vo voľbách do NR SR v roku 2023 získal 10 974 krúžkov a skončil na 15. mieste po zohladnení hlasov za kandidátku. Galko dúfa, že s poslancami klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ ostanú naďalej dobrými exkolegami. Poďakoval sa im za doterajšiu spoluprácu. Predseda Naď označil Galka za skúseného politika, ktorý bol roky poslancom NR SR, pôsobil aj ako minister obrany a podpredseda SaS. Demokrati rokujú o spolupráci aj s ďalšími poslancami Národnej rady.[67]
Referendum o skrátení mandátu vlády
29. septembra 2024 na tlačovej konferencii Demokrati oznámili, že strana spúšťa zber podpisov na vyhlásenie referenda o skrátení volebného obdobia štvrtej vlády Roberta Fica. Potrebujú vyzbierať 350-tisíc podpisov. Podľa Demokratov je načase reflektovať na dopyt zo strany verejnosti, ktorá nesúhlasí s krokmi vlády. Referendové otázky sú: 1. "Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým skráti svoje IX. volebné obdobie a deň predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky určí tak, aby sa konali do 180 dní od vyhlásenia výsledkov referenda?", 2. "Súhlasíte so zrušením tzv. doživotnej renty napríklad pre Roberta Fica, ustanovenej v § 24a ods. 1 písm. b) zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v aktuálnom znení?", 3. "Súhlasíte s tým, aby bol obnovený Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?".[68][69]
Snem Ružomberok (december 2024)
7. decembra 2024 sa v Ružomberku konal republikový snem Demokratov. Strana sa formálne zlúčila so stranou ŠANCA, ktorej predsedom je prešovský primátor František Oľha. Oľha je podpredsedom Demokratov od posledného snemu z 2. decembra 2023 v Prešove. Zlúčenie schválilo vyše 200 delegátov strany Demokrati.[70] Do predsedníctva strany bol za úplne nového člena zvolený bývalý minister hospodárstva Karel Hirman a pribudli aj členovia do etickej a revíznej komisie. Delegáti schválili uznesenie, v ktorom vylučujú spoluprácu so stranami HLAS-SD, SMER-SD, SNS a REPUBLIKA a vyzvali opozičné parlamentné strany, aby povedali verejnosti jasné stanovisko, najmä ku spolupráci so stranou HLAS-SD.[71] Predseda Jaroslav Naď informoval, že k danému dňu strana vyzbierala vyše 70-tisíc podpisov za petíciu Stačilo Fica. Strana má 827 členov vo všetkých okresoch Slovenska.[72]
2025
Ľubomír Galko sa počiatkom roka 2025 stal členom predsedníctva strany a pribudli aj noví krajskí predsedovia. Strana zároveň oznámila, že bude organizovaťprotestné zhromaždenia v Prešove a Trenčíne. Strana sa podieľala na organizovaní niektorých protestov počas protivládnych protestov v roku 2025.[73] 14. januára 2025 sa strana Demokrati zúčastnila spoločného vyhlásenia opozície na vyslovenie nedôvery vláde Roberta Fica spolu so stranami PS, SaS, KDH, Slovensko.[74]
9. apríla 2025 strana predstavila novú posilu, ktorou je bývalá poslankyňa NR SR za stranu SaS Natália Blahová. Stala sa známou najmä po odhalení kauzy Čistý deň. V strane sa bude venovať sociálnym témam.[75]
Remove ads
Ideológia
SPOLU – občianska demokracia sa od svojho vzniku profilovala ako moderná, zelená a proeurópska strana.[76][77] V súčasnosti si už premenovaná strana zakladá, okrem vyššie uvedeného, najmä na liberálnej demokracii, spolupráci v rámci NATO, decentralizácii a sekularizme.[1][78] Demokrati odmietajú populizmus, diskrimináciu, politický extrémizmus a vedenie kultúrnych vojen.[1]
LGBT
Bývalý predseda strany Hipš pri príležitosti Medzinárodného dňa boja proti homofóbii, bifóbii a transfóbii v roku 2021 podporil práva LGBT osôb na zvolenie si orientácie a identity.[79] Predošlý predseda strany Eduard Heger sa vyjadril, že na zavedenie registrovaných partnerstiev ešte „nedozrel čas“, no viacerí členovia strany, ako napr. Andrea Cocherová, zavedenie registrovaných partnerstiev podporujú.[80]
Remove ads
Volebné výsledky
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky
Výsledky volieb do NR SR, ktorých sa zúčastnila strana SPOLU.[81]
Voľby do Európskeho parlamentu
Výsledky volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana SPOLU spoločne v koalícii s hnutím Progresívne Slovensko:[82]
Komunálne voľby
V tabuľke sú zahrnuté iba počty kandidátov výhradne za SPOLU. Vo voľbách boli utvárané aj početné koalície viacerých strán, ďalšie mandáty starostov, primátorov aj poslancov SPOLU získalo v koalíciách s inými stranami.
Volebné preferencie
Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry FOCUS.[83][84]
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.
Od februára 2019 do apríla 2020 zahŕňali preferencie s * koalíciu PS/SPOLU, nie samotnú stranu SPOLU.
Volebné preferencie strany v percentách podľa agentúry AKO.[85]
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.
Od februára 2019 do apríla 2020 zahŕňali preferencie s * koalíciu PS/SPOLU, nie samotnú stranu SPOLU.
Remove ads
Vedenie strany
Predsedovia strany
- Miroslav Beblavý (SPOLU) – 2018 – 2020
- Juraj Hipš (SPOLU) – 2020 – 2021
- Miroslav Kollár (SPOLU) – od 2021 – 7. 3. 2023
- Eduard Heger (Demokrati) – 7. 3. 2023 – 2. 12. 2023
- Jaroslav Naď (Demokrati) – 2. 12. 2023 – súčasnosť
Podpredsedovia strany
- 2018 – 2020 (SPOLU) – Erik Baláž, Katarína Macháčková, Jozef Mihál
- 2020 – júl 2020 (SPOLU) – Erik Baláž, Jaroslava Lukačovičová, Pavel Macko[33]
- júl 2020 – august 2021 (SPOLU) – Erik Baláž, Jaroslava Lukačovičová[34]
- september 2021 – marec 2023 (SPOLU) – Andrea Letanovská, Jaroslava Lukačovičová, Pavel Nechala[77]
- marec 2023 – december 2023 (Demokrati) – Andrea Letanovská, Miroslav Kollár, Andrea Cocherová, Jaroslav Naď
- december 2023 – súčasnosť (Demokrati) – Andrea Letanovská, Eduard Heger, Juraj Šeliga, František Oľha
Remove ads
Referencie
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads