Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023
súčasná vláda Slovenska From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023, resp. štvrtá vláda Roberta Fica je súčasná, v poradí sedemnásta, vláda Slovenskej republiky. Skladá sa z členov na základe výsledkov predčasných volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) uskutočnených 30. septembra 2023, v ktorých zvíťazila strana SMER – sociálna demokracia.
25. októbra 2023 bola vymenovaná prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou. Vládnu koalíciu vytvorila strana SMER-SD so stranou HLAS – sociálna demokracia a Slovenskou národnou stranou.[1] Národná rada vyslovila vláde dôveru 21. novembra, kedy z prítomných 143 poslancov hlasovalo 78 poslancov za.[2]
Remove ads
Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie
*4 koaliční poslanci pôsobia v NR SR ako nezaradení. 3 z nich sú členmi strany NK/NEKA a vyjadrujú podporu vláde.
Remove ads
Zloženie
Členovia vlády a ich funkcie:[3][4]
Zmeny v zložení
Demisia ministerky zdravotníctva Dolinkovej
Zuzana Dolinková oznámila svoj odchod z funkcie 4. októbra 2024, pričom kritizovala vládu a ministrov: „Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerska zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície.“[9] V rámci konsolidácie verejných financií, ktoré prijala Národná rada SR 3. októbra 2024, je jedným z úsporných opatrení aj cieľ ušetriť 259 miliónov eur v zdravotníctve. Mzdy zdravotníkov v nemocniciach aj ambulanciách sa v roku 2025 majú zvýšiť len o 3 %, pôvodne sa mali o 9,66 %.[10] Lekári upozornili, že k reálnemu nárastu platov nedôjde, keďže sa inflácia odhaduje na úrovni okolo troch percent. Odborové združenie sestier a pôrodných asistentiek a Lekárske odborové združenie protestujú proti opatreniu, pričom lekári sa na protest začali odhlasovať z nadčasov.[11]
8. októbra doručila prezidentovi Pellegrinimu svoju demisiu, vo funkcii ministerky tak bola 345 dní. Pellegrini hneď demisiu neprijal a požiadal ju, aby až do vymenovania nového ministra naplno vykonávala svoju funkciu.[12] Prezident jej demisiu prijal dva dni na to a ako jej nástupcu vymenoval za ministra zdravotníctva Kamila Šaška.[13]Z 10 poslancov zvolených za SNS boli traja poslanci z NK/NEKA – Rudolf Huliak (58 875 prednostných hlasov), Ivan Ševčík (25 639) a Pavol Ľupták (13 046), traja poslanci zo strany ŽIVOT – národná strana, Martina Šimkovičová (Hlas ľudu), Roman Michelko (Vlasť) a Peter Kotlár (bez straníckej príslušnosti) a jeden (Andrej Danko) z SNS. 22. októbra 2024 R. Huliak oznámil, že on a ďalší dvaja poslanci končia v poslaneckom klube SNS. 4. februára 2025 na tlačovej konferencii vyhlásili poslanci Národnej koalície, že do tejto Huliakovej strany pribudol odídenec z Hlasu Roman Malatinec. Vzhľadom na vylúčenie zo Smeru dvoch poslancov Samuela Migaľa a Radomíra Šalitroša 25. januára 2025 Huliak tak vďaka štyrom hlasom, ktorými disponuje, získal blokačnú menšinu, keďže bez týchto poslancov nemá vládna koalícia 76 poslancov na vytvorenie väčšiny. V marci 2025 podpísali Migaľ so Šalitrošom dohodu s Ficom o obnovení vládnej väčšiny, výmenou za čo bol Migaľovi prisľúbený post ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) a Šalitrošovi miesto štátneho tajomníka na rovnakom ministerstve. V rovnakom čase od marca 2025 sa stal Rudolf Huliak ministrom cestovného ruchu a športu.
Remove ads
Vládnutie
Novela Trestného zákona
Vláda 6. decembra 2023 schválila návrh novely Trestného zákona, ktorý ruší Úrad špeciálnej prokuratúry a jeho agendu presúva do kompetencie krajských prokuratúr. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti ÚŠP nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne. Nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ uviedlo Ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ novely.[14] Novela mení trestné sadzby, hranice škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj upravuje premlčacie lehoty. Premlčacie lehoty napríklad pri trestných činoch, kde hrozil páchateľovi trest najmenej desať rokov, sa skráti premlčacia lehota z 20 rokov na 15 rokov. Tým sa premlčacia lehota po znásilnení skráti z 20 rokov na 10, rovnaké skrátenie sa týka aj sexuálneho zneužitia detí.[15]
Novelu, o ktorej parlament rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, schválili koaliční poslanci Národnej rady SR 78 hlasmi 8. februára 2024.[16] Premiér Fico podpísal novelu až po týždni od schválenia NR SR, čo sa v praxi deje len zriedka.[17] 16. februára prezidentka novelu podpísala, aj keď k nej mala výrazné výhrady. Spravila tak kvôli tomu, aby mohla zákon napadnúť na Ústavnom súde a poskytnúť ústavným sudcom čo najviac času, aby zákon posúdili a prípadne stihli pozastaviť jeho účinnosť ešte pred vstúpením do účinnosti.[18] 28. februára 2024 Ústavný súd pozastavil viaceré paragrafy novely Trestného zákona, týkajúce sa všetkých schválených zmien v Trestnom zákone, zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb a niektorých paragrafov Trestného poriadku. Dôvodom na pozastavenie účinnosti zmien v Trestnom zákone podľa súdu bolo možné ohrozenie základných práv a slobôd poškodených, ale aj niektorých stíhaných osôb, pričom poukázal na to, že pri posudzovaní dôvodov na pozastavenie účinnosti je dôležitým kritériom nenapraviteľnosť následkov.[19] Novela mala vstúpiť do platnosti 15. marca 2024, no pre rozhodovanie o protiústavnosti sporných paragrafov mala pozastavenú účinnosť až do rozhodnutia súdu.[20] Zaniknutím Úradu špeciálnej prokuratúry sa Ústavný súd nezaobral a zákon vstúpil do platnosti 20. marca 2024. Prokurátori ÚŠP boli zaradení na jednotlivé oddelenia Generálnej prokuratúry SR a prípady, kde bola podaná obžaloba alebo kde bol návrh na podanie obžaloby zostali súčasným prokurátorom.[21]
Ústavný súd SR 3. júla rozhodol, že väčšina napadnutej novely trestných kódexov je v súlade s Ústavou SR, za protiústavné považal iba štyri body v novele.[22] Za protiústavné označil súd retroaktivitu, ktorá by vznikla, ak by mal minister spravodlivosti možnosť spätne otvárať už právoplatné dohody o vine a treste, využitie nezákonného dôkazu, len ak je v prospech obvineného, a dve prechodné ustanovenia o premlčacích lehotách a trestu prepadnutia majetku. Podľa súdu vládna koalícia porušila zákon, keď novelu Trestného zákona presadila cez zrýchlené legislatívne konanie, čo však nebolo protiústavné. Súd odmietol argumenty vlády o tom, že na Slovensku dochádzalo k nejakým porušovaniam ľudských práv pri vyšetrovaní korupcie na najvyšších miestach.[23] Nález Ústavného súdu vo veci novely Trestného zákona bol 6. augusta 2024 zverejnený v Zbierke zákonov SR, čím novela nadobudla účinnosť v tých častiach, v ktorých ÚS pôvodne pozastavil jej účinnosť s výnimkou ustanovení, o ktorých rozhodol, že nie sú v súlade s Ústavou SR.[24]
Reakcie
Po oznamení zámeru novelizácie Trestného zákona zvolala opozícia po celom Slovensku protesty, ktoré sa konali vo viacerých mestách. Začiatkom decembra 2023 sa začali konať prvé protesty proti vláde Roberta Fica, ktoré neskôr narástli na počte protestujúcich aj miest.[25] Protesty sa konali na týždňovej báze. 1. februára sa protesty konali v Bratislave a v ďalších 29 miestách po Slovensku, na ktorých sa spolu zišlo vyše 60-tisíc ľudí.[26] V stredu 7. februára, deň pred hlasovaním o novele, sa pred NR SR uskutočnil protest, ktorého sa zúčastnilo okolo 18-tisíc ľudí.[27]
V polovici januára 2024 Európsky parlament hlasoval za uznesenie, v ktorom kritizuje a vyjadruje obavy z legislatívnych zmien Trestného zákona, najmä z oslabenia schopnosti vlády bojovať proti korupcii. Za uznesenie hlasovalo 496 zo 630 europoslancov.[28] Deň na to vystúpila prezidentka Zuzana Čaputová pred poslancami NR SR, kde apelovala, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie novely Trestného zákona by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv poškodených osôb.[29] Podľa politológa Grigorija Mesežnikova bol prejav prezidentky výnimočný, keďže sa jednalo o prvý prípad, keď sa prezident nevenoval vo svojom vystúpení celkovému hodnoteniu situácie na Slovensku, ale konkrétnej novele zákonov.[30]
Európska komisia začiatkom decembra 2023 požiadala Ficovu vládu, aby nepokračovala v novelizácii Trestného zákona a nerušila Úrad špeciálnej prokuratúry, keďže tieto návrhy treba dôkladne zvážiť.[31] Eurokomisia zaslala vláde v januári list, v ktorom upozornila, že analyzovala právne poriadky okolitých členských štátov a nikde nenašla obdobné trestné sadzby, na ktoré sa vláda premiéra Roberta Fica odvolávala.[32] V deň hlasovania o novele poslal eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders vláde list, v ktorom žiadal zastavenie schvaľovania novely v skrátenom legislatívnom konaní, ktorá je v rozpore s európskym právom.[33] Európska komisia po prijatí novely pozastavila hodnotenie žiadosti o platbu z plánu obnovy, čím môže Slovensko prísť o vyše 900 miliónov eur.[34]
Vojna na Ukrajine
Už počas snemu strany SMER-SD v roku 2022 Fico hovoril, že Slovensko s vojnou na Ukrajine nič nemá a „ak bude Smer v nasledujúcej vláde a vojna bude pokračovať, podporíme len humanitárnu pomoc a nepošleme tam ani jeden náboj.“[35] V novembri 2023 sa vláda jednomyseľne rozhodla odmietnuť zaslanie armádnych zbraní a munície na Ukrajinu, čím zastavila 14. balík štátnej vojenskej pomoci Ukrajine.[36] Hneď po zložení vlády sa Fico ako premiér zúčastnil rokovania Európskej rady, pred ktorým Ukrajinu urážal a označil ju za „jednu z najskorumpovanejších krajín na svete“.[37] Aj napriek protirečným výrokom pred samitom, Fico spolu s ostatnými členmi Európskej rady hlasoval jednomyseľne za odsúdenie útočnej vojny Ruska proti Ukrajine, sľub poskytovať udržateľnú vojenskú podporu a potrestanie ruských zločinov.[38] V januári 2024 na otázku novinára o mieste stretnutia s ukrajinskou vládou Fico zareagoval: „Vy si fakt myslíte, že v Kyjeve je vojna? Žartujete. To nemyslíte vážne. Tak tam choďte a zistíte, že tam je normálny život, v tom meste, absolútne normálny život. Ja som rád, že to je v Užhorode, ale vidím, že už aj to bude problém.“[39] Koncom februára 2024 na summite Vyšehradskej štvorky v Prahe sa po náročnom rokovaní premiéri Fico, Orbán, Fiala a Tusk zhodli, že ruská agresia proti Ukrajine je hrubým porušením medzinárodného práva a Ukrajina potrebuje pomoc, do ktorej sa majú naďalej zapájať všetky štyri krajiny.[40]
Financie
Ešte počas leta 2023 úradujúci premiér Ľ. Ódor upozorňoval, že verejné financie a rozpočet treba konsolidovať. Úradnícka vláda si pripravila zoznam opatrení, ktoré mali poslúžiť vláde Roberta Fica na konsolidovanie verejných financií.[41] Podľa vlády Ódora bola minimálna potrebná konsolidácia 3 % hrubého domáceho produktu alebo 0,75 % HDP počas 4 rokov.[42]
Ficova vláda prebrala verejné financie v zlom stave s najvyšším deficitom v EÚ. V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala k zníženiu schodku oproti roku 2023 o 0,5 % HDP zvyšovaním daní bohatším občanom, bankám, za tvrdý alkohol, cigarety, hazard a znečisťovateľom ovzdušia.[43] Šetriť len pol percenta HDP ročne bolo podľa ekonómov z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť nedostatočné a dlh sa zvýši.[44] Podľa ministra financií Kamenického je potrebná jedna z najvyšších konsolidácii v histórii.[45] Aj napriek potrebnej konsolidácii sa vláda zaviazala nájsť zdroje na financovanie pomoci ľuďom s drahými hypotékami, drahými energiami a zároveň splniť svoj predvolebný sľub o vyplatení 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku, spolu s 300-eurovým vianočným bonusom.[46]
Začiatkom decembra 2023 bol dlh štátu na úrovni 57 percent HDP, čo činilo 69 miliárd eur.[47] 4. decembra schválila vláda konsolidačný balík, v ktorom zrušila pracovné voľno na Deň Ústavy SR, znížila odvody do 2. dôchodkového piliera, zvýšila dane za alkohol, cigarety, zdravotné odvody, správne a súdne poplatky.[48] Najviac peňazí má štátu priniesť osobitný odvod pre banky a predĺženie solidárneho príspevku z ropy, napríklad pre Slovnaft. Spolu má konsolidácia štátu ušetriť 1,96 miliardy eur.[49] Len štyri dni po prijatí balíka ratingová agentúra Fitch zhoršila hodnotenie Slovenska na úroveň A- so stabilným výhľadom pre zhoršenie stavu verejných financií a nejasný postup konsolidácie.[50] 12. decembra vláda schválila návrh rozpočtu s deficitom verejnej správy na 5,97 % HDP, teda 0,5% konsolidáciu oproti roku 2023.[51] Rozpočet je podľa ekonomických expertov zle nastavený a neprinesie ozdravenie verejných financií, keďže veľká časť príjmov zo zvyšovania daní a odvodov sa minie na nové výdavky.[52] Zároveň ministerstvo financií nesprávne zaúčtovalo dotácie na pomoc s cenami energii, čím umelo zvýšilo deficit za rok 2023 a znížilo deficit v roku 2024.[53] Aj na priek zle vypočítanému deficitu bol 20. decembra 2023 rozpočet schválený koaličnými poslancami NR SR.[54] Kvôli nesprávnemu započítaniu energopomoci podľa Európskej komisie deficit vzrastie z 6,1 % HDP za rok 2023 na 6,3 % HDP v roku 2024.[55] Celkový deficit verejnej správy v roku 2023 dosiahol 6,4 miliardy eur, čo predstavovalo 5,21 % z HDP Slovenska za ten rok.[56]
V októbri 2024 schválila vláda konsolidačný daňový balíček a zavedenie novej transakčnej dane v roku 2025, čo má do štátnej kasy priniesť 2,7 miliardy, s cieľom znížiť deficit na rok 2025 na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu. V konsolidácii zaviedli kúpeľom a aquaparkom zvýšenie dane z 10 na 23 percent, zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, zvýšenie ceny diaľničnej známky, zvýšenie dane z príjmov firmám s príjmom nad 5 miliónov eur na 24 percent, zníženie daňového bonusu na deti, zrušenie rodičovského dôchodku a zavedenie novej dane z finančných transakcií.[57] V roku 2024 aj napriek zavedeniu konsolidačného balíka dosiahol deficit 5,27 percenta. Slovensko tak podľa Európskej komisie malo najnižšiu udržateľnosť verejných financií z krajín EÚ.[58]
V roku 2025 je podľa ministra financii potrebná konsolidácia na rok 2026 okolo dvoch miliárd eur, najmä na výdavkovej strane štátu, teda na efektívnejšom vynakladaní peňazí.[59]
Atentát
15. mája 2024 na Slovensku spáchal 71-ročný dôchodca Juraj Cintula pokus o atentát na predsedu vlády Roberta Fica v Handlovej na výjazdovom rokovaní vlády.[60] Atentáty na najvyšších predstaviteľov štátov v Európe nie sú bežné, naposledy sa obeťou atentátu na politika na Slovensku stal minister hospodárstva Ján Ducký v roku 1999.[61] V reakcii na atentát prijala vláda zákon na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike, tzv. Lex atentát.[62]
Remove ads
Referencie
Pozri aj
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads