Sihoť (Karlova Ves)

Sihoť je riečny ostrov v Dunaji, je lokalitou v rámci mestskej časti Karlova Ves v okrese Bratislava IV. Od roku 2012 je chránený areál.

Sihoť
ostrov
Časť ostrova Sihoť v zime
Štát	Slovensko
Región	Bratislavský kraj
Okres	Bratislava IV
Mesto	Bratislava
Mestská časť	Karlova Ves
Súradnice	48°08′48″S 17°02′27″V
Poloha v rámci Bratislavy
Interaktívna mapa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Charakteristika

Ostrov Sihoť je riečny ostrov vytvorený Dunajom, zo severnej časti ho ohraničuje Karloveské rameno, z južnej časti je obmývaný hlavným tokom Dunaja. Tvoria ho prevažne kremičité štrkopiesky priplavené Dunajom z vyššie položených alpských oblastí. Ostrov Sihoť sa využíva ako vodárenský zdroj od roku 1886 a zásobuje kvalitnou pitnou vodou mestské časti Karlova Ves, Dúbravka, Devínska nová Ves, časť Starého Mesta a časť Záhoria po mesto Malacky, čo predstavuje zhruba 200 tisíc obyvateľov Bratislavského samosprávneho kraja. Vďaka geologickým podmienkam patrí voda na ostrove Sihoť medzi najkvalitnejšie v strednej Európe.

Vodárenský zdroj a jeho ochrana

Ostrov Sihoť slúži už od roku 1886 ako vodárenský zdroj pre Bratislavu, v tomto období určil vodohospodár Bernhard August Salbach, že práve Sihoť je vhodným miestom pre zdroj pitnej vody.^[1] Voda odoberaná z vodárenského zdroja Sihoť vykazovala vždy stabilnú a veľmi dobrú kvalitu. Prirodzené filtračné prostredie je vytvárané nekontaminovanými riečnymi nánosmi, uloženými na nepriepustnom podloží a z povrchu je chránené biologicky aktívnymi vrstvami jemného piesku, humusu a vegetácie. Presakujúca voda Dunaja (zhruba 30 – 200 cm/deň) sa vplyvom filtračného prostredia postupne mení na biologicky nezávadnú. V súčasnosti sa na Sihoti nachádza 13 kopaných, 33 vŕtaných studní a 4 čerpacie stanice.

Územie ostrova Sihoť patrí do prvého pásma hygienickej ochrany vodárenských zdrojov. Na ostrove je zakázaná akákoľvek poľnohospodárska a priemyselná činnosť, pričom je celoročne neprístupný pre verejnosť s výnimkou špecializovaných vzdelávacích podujatí organizovaných Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a Vodárenským múzeom. Počas zvýšenej hladiny Dunaja je ostrov zaplavovaný. Studne na ostrove Sihoť sú budované a zabezpečené tak, aby riečna voda do studne neprenikala.

Ochrana prírody na ostrove

Okrem ochrany pitnej vody je ostrov Sihoť dôležitý aj z hľadiska ochrany prírody. Výskyt vzácnych lužných biotopov bol dôvodom pre zaradenie do európskej sústavy chránených území NATURA 2000 hneď v dvoch kategóriách, a to ako Chránené vtáčie územie Dunajské luhy^[2] a Územie európskeho významu Bratislavské luhy. Okrem toho bol v roku 2012 vyhlásený za chránený areál^[3] z dôvodu výskytu vzácnych biotopov slovenského, ale i európskeho významu.