Stratenec (vrch v Malej Fatre)

Stratenec (1 509,3 m n. m.^[1]) je vrch Malej Fatry. Nachádza sa v Krivánskej časti pohoria na jej hlavnom hrebeni, približne 8 km severne od Vrútok.^[2] Z vrcholu je ďaleký výhľad a prechádza ním Medzinárodná diaľková turistická trasa E3.^[3]

Stratenec
vrch
Pohľad na Stratenec z Malého Kriváňa
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okresy	Žilina, Martin
Obce	Krasňany, Sučany
Časť	Krivánske Veterné hole
Pohorie	Malá Fatra
Podcelok	Krivánska Fatra
Povodie	Váh
Nadmorská výška	1 509,3 m n. m.
Súradnice	49°10′49″S 18°58′04″V
Geologické zloženie	vápenec
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	Z Krasnian po značke do sedla Priehyb, odtiaľ po značke na vrchol.
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Stratenec (Malá Fatra)
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Poloha

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v centrálnej časti geomorfologického podcelku Krivánska Fatra a jej časti Krivánske Veterné hole.^[4] Vrch leží v Žilinskom kraji, na hranici okresov Žilina a Martin a zasahuje na katastrálne územie obcí Krasňany a Sučany.^[5] Najbližšími vrcholmi v hlavnom hrebeni je východne ležiaci Malý Kriváň (1 667,9 m n. m.), od ktorého ho oddeľuje sedlo Priehyb a južne ležiace Biele skaly (1 471 m n. m.), oddelené sedlom Vráta. Severne susedí vrch Príslopok (1 141 m n. m.).^[2]

Opis

Kosodrevinou porastený vrch v strednej časti hlavného hrebeňa Krivánskej Fatry patrí medzi často navštevované miesta, nakoľko ním vedie hlavná hrebeňovka pohoria. Hlavný hrebeň z východného smeru vedie priamo z dominantného Malého Kriváňa, juhozápadným smerom pokračuje cez vrch Suchý (1 467 m n. m.) do údolia Váhu. Severozápadné svahy odvodňujú prítoky potoka Kúr do Varínky, juhovýchodné svahy odvádzajú vodu Bielym potokom priamo do Váhu.^[2]

Hora je budovaná vápencovými horninami križňanského príkrovu. Celá oblasť je súčasťou Národného parku Malá Fatra, vrchol a úbočia klesajúce do doliny Kúr sú navyše chránené v rámci NPR Suchý. Zo smeru od Krasnian sa v jeho severozápadnom skalnatom výbežku nachádza asi 135 metrov dlhá Stará stratenecká jaskyňa a 63 m dlhá Kukurišova jaskyňa, ktoré sú rovnako ako všetky ostatné malofatranské jaskyne, verejnosti neprístupné. Práve skalnatý výbežok Stratenca je predmetom záujmu speleológov. Okrem jaskýň sa tu nachádza aj 35 m hlboká priepasť. Toto jeho skalnaté rebro rozdeľuje v závere dolinu Kúr na dve časti, na Kukurišovu dolinu (na sever od rebra) a Prostrednú dolinu (južne od výbežku). Cez skalnatý výbežok nevedie žiaden turistický chodník a pre turistov je teda neprístupný.

Počas merania pomocou systému GNSS (Globálny navigačný satelitný systém) a metódy RTK bola v roku 2017 zistená nadmorská výška vrcholu 1 509,30 m n. m.^[1], čím sa upresnil dovtedy uvádzaný údaj 1 512,6 m n. m.^[6].

Výhľady

Stratenec s porastom kosodreviny poskytuje z vhodných lokalít ďaleký výhľad na široké okolie. Východný horizont sčasti zakrýva mohutný Malý Kriváň a časť hlavného hrebeňa. Ostatné smery ponúkajú nerušený výhľad a možno tak pozorovať mnohé vrchy Krivánskej Fatry, severnú časť Lúčanskej Fatry, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysuckú vrchovinu. Pri vhodných podmienkach možno pozorovať západnú časť Nízkych Tatier, Veľkú Fatru, Vtáčnik, no tiež Oravské, Kysucké a Moravsko-sliezske Beskydy.^[7]

Prístup

• po červenej značke hlavným hrebeňom:
  • z Malého Kriváňa cez sedlo Priehyb
  • zo Suchého cez sedlo Vráta
• po modrej značke z Krasnian cez sedlo Priehyb
• po trase z Turčianskych Kľačian cez Suchý a odtiaľ po cez Biele skaly^[2]

Galéria

• 
  Skalnatý výbežok Stratenca - Dolina Kúr.