Texas

	Texas
Vlajka	Pečať
	; Ostatné štáty USA
Prezývka štátu	The Lone Star State; (Štát osamelej hviezdy)
Hlavné mesto	Austin
Najväčšie mesto	Houston
Guvernér	Greg Abbott (R)
Rozloha
Poradie	2. miesto
Celková	696 241 km²
Súš	678 907 km²
Voda	17 333 km²
% vody	2,5 %
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania)
Poradie	2. miesto
Obyvateľov	28 304 596
Rok sčítania	2017 (odhad)
Hustota obyvateľov
Poradie	26. miesto
Hustota	40,6 obyv./km²
Vstup do Únie
Poradie	28. v poradí
Dátum	29. december 1845
Geografické údaje
Zemepisná šírka	25°50' až 36°30' s. š.
Zemepisná dĺžka	93°31' až 106°39' z. d.
Šírka	1 065 km
Dĺžka	1 270 km
Nadmorská výška
Najvyššia	2 667 m n. m.
Stredná	520 m n. m.
Najnižšia	0 m n. m.
Ostatné údaje
Časová zóna	CST: UTC-6/-5; MST: UTC-7/-6; Časť západného Texasu
ISO 3166-2	US-TX

Texas je štát v juhostrednej časti Spojených štátov. S rozlohou 695 660 km² a viac ako 30 miliónmi obyvateľov v roku 2023^[1] je druhým najväčším štátom USA podľa rozlohy (po Aljaške) aj počtu obyvateľov (po Kalifornii). Hraničí so štátmi Louisiana na východe, Arkansas na severovýchode, Oklahoma na severe, Nové Mexiko na západe a mexickými štátmi Chihuahua, Coahuila, Nuevo León a Tamaulipas na juhu a juhozápade; na juhovýchode má pobrežie s Mexickým zálivom.

O iných významoch výrazu Texas pozri Texas (rozlišovacia stránka).

Rýchle fakty Prezývka štátu, Hlavné mesto ...

Houston je najľudnatejším mestom Texasu a štvrtým najväčším v USA, zatiaľ čo San Antonio je druhým najľudnatejším mestom štátu a siedmym najväčším v krajine. Dallas-Fort Worth a Greater Houston sú štvrtou, resp. piatou najväčšou metropolitnou štatistickou oblasťou v krajine. Medzi ďalšie veľké mestá patrí Austin, druhé najľudnatejšie hlavné mesto štátu USA, a El Paso. Texas má prezývku Štát osamelých hviezd pre svoj bývalý štatút nezávislej republiky a ako pripomienku boja štátu za nezávislosť od Mexika. Osamelá hviezda sa nachádza na vlajke štátu Texas a na štátnej pečati Texasu.^[2] Pôvod názvu Texasu pochádza z kaddošského slova táyshaʼ, čo znamená "priatelia".

Vzhľadom na svoju rozlohu a geologické vlastnosti, ako je napríklad Balconeský zlom, sa v Texase nachádzajú rozmanité krajiny, ktoré sú spoločné pre južné aj juhozápadné regióny USA.^[3] Hoci sa Texas všeobecne spája s juhozápadnými púšťami USA, menej ako desať percent jeho územia tvoria púšte.^[4] Väčšina populačných centier sa nachádza v oblastiach bývalých prérií, trávnatých plôch, lesov a pobrežia. Pri cestovaní z východu na západ sa terén pohybuje od pobrežných močiarov a borovicových lesov cez zvlnené roviny a členité kopce až po púšť a hory Big Bend.

Výraz "šesť vlajok nad Texasom" je hovorový výraz používaný v súvislosti s národmi, ktoré vládli nad týmto územím. Španielsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá si nárokovala a kontrolovala územie Texasu. Po krátko trvajúcej kolónii kontrolovanej Francúzskom kontrolovalo územie Mexiko až do roku 1836, keď Texas získal nezávislosť a stal sa Texaskou republikou. V roku 1845 sa Texas pripojil k Spojeným štátom ako 28. štát.^[5] Anexia štátu spustila reťazec udalostí, ktoré viedli k mexicko-americkej vojne v roku 1846. Po víťazstve Spojených štátov zostal Texas otrokárskym štátom až do americkej občianskej vojny, keď začiatkom roka 1861 vyhlásil odtrhnutie od Únie a 2. marca sa oficiálne pripojil ku Konfederovaným štátom americkým. Po občianskej vojne a obnovení zastúpenia vo federálnej vláde vstúpil Texas do dlhého obdobia hospodárskej stagnácie.

Pred druhou svetovou vojnou formovali hospodárstvo Texasu štyri hlavné odvetvia: chov dobytka a bizónov, bavlna, drevo a ropa. Pred občianskou vojnou a po nej bol dobytkársky priemysel, ktorému Texas dominoval, hlavnou hnacou silou hospodárstva štátu a vytvoril tradičný obraz texaského kovboja. V neskoršom 19. storočí sa hlavnými priemyselnými odvetviami stali bavlnárstvo a drevospracujúci priemysel, keďže dobytkárstvo prestalo byť lukratívne. Nakoniec objav veľkých ložísk ropy (najmä Spindletop) inicioval hospodársky rozmach, ktorý sa stal hnacou silou hospodárstva po väčšinu 20. storočia. V polovici 20. storočia sa v Texase rozvinulo diverzifikované hospodárstvo a priemysel špičkových technológií. Od roku 2022 má najviac sídiel spoločností z rebríčka Fortune 500 (53) v Spojených štátoch.^[6]^[7] Vďaka rastúcej priemyselnej základni má štát vedúce postavenie v mnohých odvetviach vrátane cestovného ruchu, poľnohospodárstva, petrochémie, energetiky, počítačov a elektroniky, letectva a biomedicínskych vied. Texas je od roku 2002 na čele USA v príjmoch zo štátneho exportu a má druhý najvyšší hrubý štátny produkt. Ak by bol Texas samostatným štátom, mal by 10. najväčšiu ekonomiku na svete.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

Rok	Republikáni	Demokrati
2020	52.06% 5,890,347	46.48% 5,259,126
2016	52.23% 4,685,047	43.24% 3,877,868
2012	57.17% 4,569,843	41.38% 3,308,124
2008	55.48% 4,467,748	43.72% 3,521,164
2004	61.09% 4,526,917	38.30% 2,832,704
2000	59.30% 3,799,639	38.11% 2,433,746
1996	48.80% 2,736,166	43.81% 2,459,683
1992	40.61% 2,496,071	37.11% 2,281,815
1988	56.01% 3,036,829	43.41% 2,352,748
1984	63.58% 3,433,428	36.18% 1,949,276
1980	55.30% 2,510,705	41.51% 1,881,148

Texas

Vláda a politika

Významné mestá

Doprava

Letiská v Texase

Železnice Texasu

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Wikiwand - on