štát USA From Wikipedia, the free encyclopedia
Texas je štát v juhostrednej časti Spojených štátov. S rozlohou 695 660 km² a viac ako 30 miliónmi obyvateľov v roku 2023[1] je druhým najväčším štátom USA podľa rozlohy (po Aljaške) aj počtu obyvateľov (po Kalifornii). Hraničí so štátmi Louisiana na východe, Arkansas na severovýchode, Oklahoma na severe, Nové Mexiko na západe a mexickými štátmi Chihuahua, Coahuila, Nuevo León a Tamaulipas na juhu a juhozápade; na juhovýchode má pobrežie s Mexickým zálivom.
O iných významoch výrazu Texas pozri Texas (rozlišovacia stránka).| Texas | |||||||
| |||||||
| Prezývka štátu | The Lone Star State (Štát osamelej hviezdy) | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Austin | ||||||
| Najväčšie mesto | Houston | ||||||
| Guvernér | Greg Abbott (R) | ||||||
| Rozloha | |||||||
| Poradie | 2. miesto | ||||||
| Celková | 696 241 km² | ||||||
| Súš | 678 907 km² | ||||||
| Voda | 17 333 km² | ||||||
| % vody | 2,5 % | ||||||
| Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
| Poradie | 2. miesto | ||||||
| Obyvateľov | 28 304 596 | ||||||
| Rok sčítania | 2017 (odhad) | ||||||
| Hustota obyvateľov | |||||||
| Poradie | 26. miesto | ||||||
| Hustota | 40,6 obyv./km² | ||||||
| Vstup do Únie | |||||||
| Poradie | 28. v poradí | ||||||
| Dátum | 29. december 1845 | ||||||
| Geografické údaje | |||||||
| Zemepisná šírka | 25°50' až 36°30' s. š. | ||||||
| Zemepisná dĺžka | 93°31' až 106°39' z. d. | ||||||
| Šírka | 1 065 km | ||||||
| Dĺžka | 1 270 km | ||||||
| Nadmorská výška | |||||||
| Najvyššia | 2 667 m n. m. | ||||||
| Stredná | 520 m n. m. | ||||||
| Najnižšia | 0 m n. m. | ||||||
| Ostatné údaje | |||||||
| Časová zóna | CST: UTC-6/-5 MST: UTC-7/-6 Časť západného Texasu | ||||||
| ISO 3166-2 | US-TX | ||||||
Houston je najľudnatejším mestom Texasu a štvrtým najväčším v USA, zatiaľ čo San Antonio je druhým najľudnatejším mestom štátu a siedmym najväčším v krajine. Dallas-Fort Worth a Greater Houston sú štvrtou, resp. piatou najväčšou metropolitnou štatistickou oblasťou v krajine. Medzi ďalšie veľké mestá patrí Austin, druhé najľudnatejšie hlavné mesto štátu USA, a El Paso. Texas má prezývku Štát osamelých hviezd pre svoj bývalý štatút nezávislej republiky a ako pripomienku boja štátu za nezávislosť od Mexika. Osamelá hviezda sa nachádza na vlajke štátu Texas a na štátnej pečati Texasu.[2] Pôvod názvu Texasu pochádza z kaddošského slova táyshaʼ, čo znamená "priatelia".
Vzhľadom na svoju rozlohu a geologické vlastnosti, ako je napríklad Balconeský zlom, sa v Texase nachádzajú rozmanité krajiny, ktoré sú spoločné pre južné aj juhozápadné regióny USA.[3] Hoci sa Texas všeobecne spája s juhozápadnými púšťami USA, menej ako desať percent jeho územia tvoria púšte.[4] Väčšina populačných centier sa nachádza v oblastiach bývalých prérií, trávnatých plôch, lesov a pobrežia. Pri cestovaní z východu na západ sa terén pohybuje od pobrežných močiarov a borovicových lesov cez zvlnené roviny a členité kopce až po púšť a hory Big Bend.
Výraz "šesť vlajok nad Texasom" je hovorový výraz používaný v súvislosti s národmi, ktoré vládli nad týmto územím. Španielsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá si nárokovala a kontrolovala územie Texasu. Po krátko trvajúcej kolónii kontrolovanej Francúzskom kontrolovalo územie Mexiko až do roku 1836, keď Texas získal nezávislosť a stal sa Texaskou republikou. V roku 1845 sa Texas pripojil k Spojeným štátom ako 28. štát.[5] Anexia štátu spustila reťazec udalostí, ktoré viedli k mexicko-americkej vojne v roku 1846. Po víťazstve Spojených štátov zostal Texas otrokárskym štátom až do americkej občianskej vojny, keď začiatkom roka 1861 vyhlásil odtrhnutie od Únie a 2. marca sa oficiálne pripojil ku Konfederovaným štátom americkým. Po občianskej vojne a obnovení zastúpenia vo federálnej vláde vstúpil Texas do dlhého obdobia hospodárskej stagnácie.
Pred druhou svetovou vojnou formovali hospodárstvo Texasu štyri hlavné odvetvia: chov dobytka a bizónov, bavlna, drevo a ropa. Pred občianskou vojnou a po nej bol dobytkársky priemysel, ktorému Texas dominoval, hlavnou hnacou silou hospodárstva štátu a vytvoril tradičný obraz texaského kovboja. V neskoršom 19. storočí sa hlavnými priemyselnými odvetviami stali bavlnárstvo a drevospracujúci priemysel, keďže dobytkárstvo prestalo byť lukratívne. Nakoniec objav veľkých ložísk ropy (najmä Spindletop) inicioval hospodársky rozmach, ktorý sa stal hnacou silou hospodárstva po väčšinu 20. storočia. V polovici 20. storočia sa v Texase rozvinulo diverzifikované hospodárstvo a priemysel špičkových technológií. Od roku 2022 má najviac sídiel spoločností z rebríčka Fortune 500 (53) v Spojených štátoch.[6][7] Vďaka rastúcej priemyselnej základni má štát vedúce postavenie v mnohých odvetviach vrátane cestovného ruchu, poľnohospodárstva, petrochémie, energetiky, počítačov a elektroniky, letectva a biomedicínskych vied. Texas je od roku 2002 na čele USA v príjmoch zo štátneho exportu a má druhý najvyšší hrubý štátny produkt. Ak by bol Texas samostatným štátom, mal by 10. najväčšiu ekonomiku na svete.
Ústava Texasu bola prijatá v roku 1876. Rovnako ako iné ústavy amerických štátov, explicitne rozdeľuje výkonné právomoci jednotlivých inštitúcií. Zákon o právach /Bill of Rights/ je rozsiahlejší, ako jeho federálny náprotivok a obsahuje články, ktoré sú jedinečné pre Texas.[8]
Dvojkomorová zákonodarná moc sa skladá z Texaskej Snemovne reprezentantov (Texas House of Representatives) so 150 členmi, a zo Senátu Texasu (Texas Senate) s 31 členmi. Predseda snemovne sa nazýva Hovorca parlamentu (Speaker of the House) a zástupca guvernéra (Lieutenant Governor) je predsedom Senátu.[9]
| Rok | Republikáni | Demokrati |
|---|---|---|
| 2020 | 52.06% 5,890,347 | 46.48% 5,259,126 |
| 2016 | 52.23% 4,685,047 | 43.24% 3,877,868 |
| 2012 | 57.17% 4,569,843 | 41.38% 3,308,124 |
| 2008 | 55.48% 4,467,748 | 43.72% 3,521,164 |
| 2004 | 61.09% 4,526,917 | 38.30% 2,832,704 |
| 2000 | 59.30% 3,799,639 | 38.11% 2,433,746 |
| 1996 | 48.80% 2,736,166 | 43.81% 2,459,683 |
| 1992 | 40.61% 2,496,071 | 37.11% 2,281,815 |
| 1988 | 56.01% 3,036,829 | 43.41% 2,352,748 |
| 1984 | 63.58% 3,433,428 | 36.18% 1,949,276 |
| 1980 | 55.30% 2,510,705 | 41.51% 1,881,148 |
Najväčším mestom je Houston, nasledovaný San Antoniom a Dallasom. Všetky tri mestá majú viac ako jeden milión obyvateľov.
V Texase sa nachádza 730 letísk, čo ho ako štát zaraďuje na druhé miesto v počtu letísk v U.S.A. Najväčšie z hľadiska veľkosti a počtu prepravených cestujúcich je Dallas-Fort Worth International Airport (DFW), ktoré je s rozlohou 73,15 km2 najväčšie letisko v Spojených štátoch a štvrté najväčšie letisko sveta.[10] Korporácia American Airlines/American Eagle, tretia najväčšia letecká spoločnosť sveta, používa Dallas ako svoj hlavný uzol.[11] Nízkonákladové Southwest Airlines majú hlavný uzol na druhom dallaskom letisku Dallas Love Field. V počet prepravených cestujúcich sú najväčšou leteckou spoločnosťou na svete.[12]
Druhým najväčším letiskom Texasu je houstonské George Bush Intercontinental Airport (IAH). Je to najväčší uzol Continental Airlines, ktoré v Houstone majú sídlo. Letisko ponúka najviac letov do destinácií v Mexiku z celých Spojených štátov.[13] Ďalšie štyri najdôležitejšie letiská. z ktorých každé prepraví viac ako 4 milióny cestujúcich za rok sú: Austin-Bergstrom International Airport, William P. Hobby Airport, San Antonio International Airport, a Dallas Love Field. Najmenším letiskom štátu, ktoré je označené ako medzinárodné, je Del Rio International Airport.
Súčasťou tradície Texasu je štátna tradícia vznikajúca z poháňania hovädzieho dobytka k železniciam v Kansase. Prvou železnicou v Texase bola Buffalo Bayou, Brazos and Colorado Railway, sprevádzkovaná v roku 1853.[14] Prvou železnicou, ktorá prepojila Texas na sever, bola v roku 1872 otvorená Missouri–Kansas–Texas Railroad.[15] V dĺžke železničnej siete bol Texas od roku 1911 na prvom mieste v U.S.A. Dĺžka železníc v Texase bola najväčšia v roku 1932 s 27 484 kilometrami, do roku 2000 ale poklesla na 22 540 km.
Ako Dallas, tak aj Houston disponujú systémom ľahkého metra. Rýchlodráha Trinity Railway Express (TRE) spája Fort Worth s Dallasom. V Austine rýchlodráha Capital MetroRail prepája mesto so severozápadnými predmestiami.
Amtrak prevádzkuje tri významné pravidelné linky, denne premáva Texas Eagle (Chicago – San Antonio) a Heartland Flyer (Fort Worth – Oklahoma City; trikrát týždenne premáva Sunset Limited (New Orleans – Los Angeles) so zastávkami v Texase.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
