Travertín

Travertín je druh vápenca, vznikajúceho vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov. Mineralogicky je zložený z aragonitu, ktorý však býva prekryštalizovaný do trigonálnej modifikácie kalcitu, najčastejšia prímes býva limonit.

Travertín Usadená hornina
Travertínové terasy v Yellowstone
Zloženie
Hlavné minerály	kalcit, aragonit
Akcesórie	limonit, ...
Vlastnosti
Textúra	pórovitý
Farba	béžová, sivá
Geovedný portál

Termín travertín pochádza talianskeho slova travertino, čo označuje vápencový kameň.

Vznik

Travertín vzniká sedimentáciou, vyzrážaním z vôd obohatených na CaCO₃. Na jeho tvorbe sa môžu výrazne podieľať riasy, alebo rastliny, ktoré z vody odoberajú CO₂, čím je urýchlené vyzrážavanie CaCO₃^[1]. Prostredia vzniku travertínov sú však rôzne. Väčšinou sú viazané na prechod vody karbonátovými horninami. Bežné sú pri výveroch minerálnych vôd pozdĺž mladých zlomových línií^[2]. V podzemnom krase dochádza k veľmi pomalému vyzrážavaniu z presakujúcich vôd, čím vznikajú sintrové kvaple. Za spoluúčasti organizmov môžu vznikať aj v tečúcej vode potokov a riečnych dolín a nív, najčastejšie na úpätí svahov^[2]. Diageneticky premenený starši travertín sa mení na vápenec. Travertíny často obsahujú odtlačky rastlín (inkrustácia), alebo i dobre zachované fosílie. V okolí pramenísk vznikajú travertínové kopy, alebo v údoliach kaskády (napr. Staré Hory). Travertín vzniká aj v súčasnosti^[3]. Priesakom minerálnych vôd do štrkových súvrství vznikajú travertínové zlepence^[4].

Klasifikácia

• Sinter vzniká pod zemským povrchom v jaskyniach
• Penovec vzniká vyzrážaním z krasových vôd na povrchu
• Pramenit vzniká z minerálnych vôd

Textúra a štruktúra

Pre travertíny je charakteristická pórovitá štruktúra. Farba horniny je premenlivá v závislosti od prímesí. Môže byť biely až svetložltý, prípadne svetlosivý, fialový. Levický zlatý ónyx je navyše páskovaný^[3].

Výskyt

Slovensko

Penovec - Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra

Na Slovensku sa vyskytujú travertíny prevažne holocénneho veku v okolí Ružomberka (Bešeňová, Lúčky), Levíc, Gánoviec, Sliača a Spišského Podhradia (Dreveník, Sivá Brada), Vyšné Ružbachy. V Bešeňovej a Sivej Brade sa tvorí ešte aj dnes. Travertíny známe z okolia Levíc sa ťažili a boli známe ako levický zlatý ónyx, ktorý je pruhovaný. Dreveník je spolu s travertínovou kopou Spišský hradný vrch, na ktorej stojí Spišský hrad súčasťou svetového dedičstva UNESCO^[5].

Zahraničie

Významné objemy travertínov sa nachádzajú v Taliansku v Tivoli blízko Ríma. Práve skomolenina geografického názvu mesta Tivoli, ktoré sa za rímskych čias nazývalo Tibur sa stala označením pre travertín. V Chorvátsku, budujú tieto horniny 16 veľkých prírodných hrádzí, Plitvických jazier. Podobné prírodné hrádze sa nachádzajú v Afganistane v Band-i-Amir, v Číne v údolí Huang Long, ale aj v Semuc Champey v Guatemale a Pamukkale v Turecku.

Využitie

Prvok z travertínu v budove.

Travertíny sa využívajú ako stavebný a obkladový kameň^[3]. Toto využitie je bežné aj na Slovensku, pretože tu patria travertíny medzi najmladšie horniny a teda aj najmenej postihnuté tektonickými procesmi, vďaka čomu nie sú popraskané. Z tohto dôvodu sú aj zaujímavým objektom výskumu neotektoniky, ktorá skúma najmladšie tektonické procesy. Tektonický výskum zlomov a puklín v travertínoch je označovaný ako travitonika^[6].