Uherský Brod

Poloha

Mesto sa nachádza na juhovýchodnej Morave, v regióne nazývanom Slovácko. Leží na južnom okraji Vizovickej vrchoviny, v údolí rieky Olšava, asi 12 km východne od Uherského Hradišťa a 22 km južne od Zlína. Mestom prechádza významná cestná spojnica Brna s Trenčínom, európska cesta E 50 (v trase cesty I/50), na ktorú sa v meste napája niekoľko regionálnych komunikácii. Železničnú dopravu zabezpečuje tzv. Vlárská dráha, vedúca z Kunovíc do Trenčianskej Teplej.

Remove ads

História

Prvé zmienky o osade Brod alebo Na brode pochádzajú z roku 1140 a jej názov pochádza od tunajšieho brodu cez rieku Olšava pri hraniciach vtedajšej Luckej provincie. V roku 1272 povýšil český kráľ Přemysl Otakar II. Brod na kráľovské mesto a udelil mu rad výsad, čím mu zaistil prosperitu. Počas husitských vojen bolo mesto oporným bodom pri ťažení na Slovensko. V roku 1509 kráľ Vladislav Jagelovský daroval mesto Jánovi z Kunovíc, čím Brod prestal byť kráľovským mestom. V 16. storočí zažilo mesto veľký rozvoj; bola postavená radnica a Panský dom. Obdobie rozkvetu skončilo na začiatku 17. storočia, kedy na mesto začali útočiť Maďari. Úpadok pokračoval i v dobe tridsaťročnej vojny, kedy bolo mesto značne zničené. Skazu znamenalo i vyhnanie protestantov, ktorí tvorili väčšinu obyvateľov.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie pri bývalom kláštore dominikánov bol do terajšej podoby prestavaný v rokoch 1636-1670. Tunajšia čierna madona – milostný obraz Panny Márie, je cieľom mnohých pútnikov – najmä počas Ružencovej púte v 1. októbrovú sobotu a nedeľu.^[4]

Po vojne sa mesto len veľmi zvoľna oživovalo. Prichádzali noví osídlenci; usadilo sa tu i veľa židovských a nemeckých obyvateľov, hovoriacich väčšinou po nemecky. V 18. storočí mali dominantný vplyv Nemci, ich zástupcovia taktiež ovládali mestskú radu. Až v druhej polovici 19. storočia sa začali viac presadzovať Slovania. Nemci tvorili v meste menšinu, boli však podporovaní aj židovskou komunitou. Nemecké hospodárenie však bolo katastrofálne a skončilo bankrotom. Od roku 1890 bola vláda v meste v slovanských rukách. Nasledujúce obdobie sa nieslo v znamení rozvoja priemyslu; k prvým významným počinom v slovanskom meste patrilo založenie pivovaru Janáček v roku 1894, nasledovali ďalšie firmy potravinárskeho a drevospracujúceho priemyslu.

Aj keď v samotnom meste bola výrazne zastúpená nemecká a židovská komunita, okolité dediny mali charakter takmer výhradne slovanský. V 19.storočí sa mesto sociálno-ekonomicky delilo na tri časti – mesto (centrum), židovské mesto a predmestie. V centre žili prevažne remeselníci, obchodníci, úradníci – slovanskej i nemeckej národnosti. Židovskú štvrť obývali prevažne občania židovského pôvodu. Predmestie malo slovanský a výrazne poľnohospodársky charakter. Okolo roku 1850 malo mesto celkom 3000 obyvateľov. V priebehu jedného storočia sa počet obyvateľov zdvojnásobil na 6000 v roku 1945 i napriek tomu, že v priebehu druhej svetovej vojny nemeckí okupanti zlikvidovali židovskú komunitu (holokaust). Preživší židia sa väčšinou už do mesta nevrátili a usadili sa v zahraničí.

Významnou udalosťou pre rozvoj mesta bolo založenie firmy Česká zbrojovka v roku 1936. Pôvodne sa jednalo o pobočku firmy Česká zbrojovka Praha, pričom hlavná továreň sa nachádzala v Strakoniciach. V roku 1952 vznikol ďalší významný priemyselný podnik Slovácké strojírny, čo bola prvá významná spoločnosť, pôsobiaca v oblasti ťažkého priemyslu na Uherskobrodsku. Rozvoj priemyselných odborov, ale aj stredne veľkých podnikov, sa výrazne prejavil v náraste počtu obyvateľov. V rokoch 1945-1990 sa ich počet strojnásobil a dosiahol 18 000. Tento nárast bol, okrem prirodzeného prírastku, spôsobený sťahovaním a čiastočne tiež pripojením Havříc, Maršova, Újezdca a Těšova k mestu.

Rast počtu obyvateľov znamenal aj možnosť kultúrneho rozvoja mesta. Vznikli rôzne kultúrne organizácie a spolky; už v roku 1951 bol z podnetu zamestnancov Slováckych strojární založený folklórny súbor Olšava. V roku 1960 bol zrušený Uherskobrodský okres, čo malo negatívny vplyv na význam a rozvoj mesta. Ďalším negatívnym impulzom bol zánik Česko-Slovenska na prelome rokov 1992/1993. Z Uherského Brodu sa tak opäť stalo pohraničné mesto.

Remove ads

História okresu Uherský Brod

Roku 1850 bol zriadený Uherskobrodsko okres, v tej dobe jeden z najväčších politických okresov na Morave. Rozkladal sa na veľkej časti Slovácka a Valašska, zahŕňal súdne okresy Uherský Brod, Valašské Klobouky a Vizovice. Postupne sa Uhersko brodsko okres zmenšoval; už v medzi vojnovej dobe bolo oddelené Vizovické a pripojené k novo vytvorenému politickému okresu Zlín. Po oddelení Valašsko kloboucka pozostával okres iba z Uherského Brodu, Bojkovice, Luhačovíc a okolitých obcí. V súvislosti s územnou reformou v roku 1960 bol okres Uherský Brod zrušený. Uhersko brodsko a Bojkovicko sa stali súčasťou okresu Uherské Hradiště, luhačovická bolo pripojené k okresu Zlín.

Remove ads

Osobnosti

Uherský Brod je jednou z troch možných miest narodenia Jána Amosa Komenského (1592 – 1670). V každom prípade tu prežil časť svojho detstva. Ďalšie možné rodiská sú blízke Nivnice a Komňa. V Uherskom Brode mu je postavený pomník a sú podľa neho pomenované múzeum a gymnázium.^[5]^[6]

Vodný režim

Rieka Olšava preteká štyrmi z piatich mestských častí. Najprv vteká do Újezdca, kde z pravej strany priteká riečka Šťávnice (preteká Luhačovicami). Sprava potom z újezdských vinohradov priteká potok Hořeňůšek, v Těšove potom zľava Bánovský potok. V Uherskom Brode nasleduje z pravej strany Vinohradský potok (preteká rybníkom na sídlisku Pod vinohradmi), ľavostranné prítoky Korečnice (Nivnická), Mlynský potok v časti Bajovec a Černý potok. Posledný je pravostranný Havřický potok, ktorý vteká v rovnomennej časti mesta.

Remove ads

Poloha

Časti mesta

História

História okresu Uherský Brod

Osobnosti

Vodný režim

Priemysel

Obyvateľstvo

Fotogaléria

Referencie

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Wikiwand - on