Vladimír Dzurilla
slovenský hokejový brankár From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Vladimír Dzurilla (* 2. august 1942, Bratislava – † 27. júl 1995, Düsseldorf, Nemecko) bol česko-slovenský hokejový brankár a tréner. Bol vyhlásený najlepším hokejistom Slovenska 20. storočia[1] a je členom Siene slávy IIHF, Siene slávy českého hokeja a Siene slávy slovenského hokeja.
V 70. rokoch získal obdiv v Európe aj v Kanade,[2] jeho prednosťou bola rýchla reakcia a práca s hokejkou.[3] Jeho nekonvenčný štýl[4][5] a robustná postava vyžarovali pre mužstvá, v ktorých hrával, pohodu a pokoj.[3][1][6]
V drese česko-slovenskej reprezentácie štartoval na troch olympijských hrách a desiatich majstrovstvách sveta,[pozn. 1] pričom na každom z týchto podujatí získal medailu.[7] Je jediným slovenským hokejistom, ktorý získal vo svojej kariére tri tituly Majstra sveta.[8] Bol prvým česko-slovenským brankárom, ktorý chytal v maske.[9]
Remove ads
Hráčska kariéra
Vladimír Dzurilla sa narodil ako prostredný z troch detí a vyrastal na sídlisku Nová doba v Bratislave.[10]:9 V rokoch 1948 až 1953 navštevoval Základnú školu na Českej ul. v Bratislave.[11] Mal záujem hrať za HC Slovan Bratislava, svoju kariéru začal v klube pozemného a ľadového hokeja TJ Spartak Kovosmalt Petržalka.[10]:13 V jeho drese mal prvý úspech - v roku 1957 sa stal dorasteneckým majstrom Česko-Slovenska v pozemnom hokeji.[12] Dzurilla zároveň hrával volejbal v drese Červenej hviezdy a zvažoval aj kariéru volejbalistu.[12] Na základe jeho výkonov ho oslovili z hokejového Slovana Bratislava na hosťovanie.[10]:19 V Slovane mal ťažkú konkurenciu v podobe bratov Jendekovcov.[13]
Slovan mal záujem ponechať si Dzurillu a tak v roku 1959 zrealizoval prestup z Kovosmaltu Petržalka. Hodnota prestupu bola 20 hokejok a 20 pukov, ktorých mali v Kovosmalte nedostatok.[10]:23 V tomto roku sa konali v Bratislave Majstrovstvá sveta v hokeji, Dzurilla sa na ňom zúčastnil ako mladý vlajkonosič výpravy Česko-Slovenska.[10]:23 V Slovane hrával za dorast a B-mužstvo (druhú hokejovú ligu). V roku 1959 sa v zápase s Plzňou zranil brankár Slovana Ján Jendek, a tak mužstvo povolalo na zápas do Chomutova práve Dzurillu.[14] Premiéru tak odohral za prvé mužstvo 29. novembra 1959 a hoci v úvode dostal 2 góly, nakoniec s mužstvom vyhral 4:3.[14][15] V tejto sezóne sa stal súčasťou prvého mužstva, ktoré skončilo na konci sezóny na druhom mieste, dostal príležitosť hrať aj vo víťaznom zápase proti švédskemu klubu Djurgårdens.[10] V nasledujúcej sezóne 1960/61 sa v bránke striedal s Jánom Jendekom a dostal prvýkrát pozvánku do národnej reprezentácie. Svoj debut za Česko-Slovensko odohral 20. novembra 1960 proti Švédsku, ktorý Česko-Slovensko prehralo 1:3.[16]
V nasledujúcich sezónach sa pod vedením trénerov Ladislava Horského a Rastislava Jančušku stal jednotkou v bráne Slovana. Viackrát sa stal so Slovan vice-majstrom ligy, avšak ligový titul nikdy nezískal. V roku 1973 už ako skúsený 34-ročný reprezentant prestúpil do Zetoru Brno, kde pôsobil do roku 1978. Následne hral v nemeckej lige - jednu sezónu za Augsburger EV a v SC Riessersee. V sezóne 1980/81 sa v drese Riessersee stal Majstrom nemeckej ligy. Mužstvo vtedy trénoval jeho bývalý spoluhráč Ján Starší a Dzurilla vo veku 39 rokov získal svoj prvý ligový titul.[17] V roku 1982 ukončil svoju hráčsku kariéru.
V najvyššej hokejovej súťaži v Česko-Slovensku odchytal celkovo počas 19 sezón 571 zápasov.[8]
Úspechy v reprezentácií
Prvýkrát bol nominovaný na Majstrovstvá sveta 1962[10]:58, avšak tu Česko-Slovensko nakoniec odvolalo svoju účasť. Na majstrovstvách sveta 1963 odohral štyri zápasy, vrátane posledného dôležitého víťazného zápasu so Švédskom a získal svoju prvú, bronzovú medailu. V nasledujúcej sezóne odohral svoju premiéru na olympijských hrách, ktoré sa konali v roku 1964 v Innsbrucku. Spolu s mužstvom odohral prípravu v Kanade a v USA, na samotnej olympiáde odohral dva zápasy: proti Nemecku uspel, avšak proti Sovietskemu zväzu odohral len 11 minút, v ktorých dostal tri góly.[18] S národným mužstvom získal bronzovú medailu.[8]
V roku 1965 sa majstrovstvá sveta a Európy konali vo fínskom Tampere. Na základe výborných výkonov bol nominovaný do All-Star mužstva turnaja a najlepším brankárom majstrovstiev.[19] S mužstvom Česko-Slovenska získal striebornú medailu, mužstvo podľahlo len suverénnemu Sovietskemu zväzu. V zápase s ním Dzurilla len striedal Vladimíra Nadrchala a hoci neinkasoval žiaden gól, mužstvo prehralo 1-3.[20] O rok neskôr sa konali majstrovstvá sveta 1965 v Ľubľane. Dzurilla odohral 6 zo 7 reprezentačných zápasov[21] a s mužstvom získal po roku opäť striebornú medailu. Nasledujúce majstrovstvá sveta, na ktorých Česko-Slovensko skončilo štvrté, Dzurilla vynechal pre zranenie kolena.[10]:169
V roku 1968 sa zúčastnil zimnej olympiády, kde bol pôvodne pre veľkú konkurenciu nominovaný ako brankárska dvojka, nakoniec však odchytal šesť zo siedmich zápasov.[10]:174 Následkom jedinej prehry s Kanadou chýbal Česko-Slovensku jeden bod nevyhnutný pre zisk zlatej medaily. Dzurilla tak s Česko-Slovenskom získal striebornú medailu a tento výsledok bol vnímaný verejnosťou ako úspech.[10]:182
V marci 1969 sa konali majstrovstvá sveta vo švédskom Štokholme, Dzurilla bol jednotkou Česko-Slovenska, odohral všetkých deväť zápasov, získal bronzovú medailu a stal sa členom výberu hviezd turnaja. Na turnaji vtedy spolu s Janom Havlom a Jaroslavom Holíkom prelepili hviezdu na svojom drese v zápase proti Sovietskemu zväzu na protest proti vpádu vojsk do Česko-Slovenska.[7][22][23] Bronzovú medailu získal aj o rok neskôr na MS 1970. V nasledujúcom roku sa majstrovstiev nezúčastnil, prednosť dostal jeho mladší klubový spoluhráč Marcel Sakáč.[24][25]
V roku 1972 dostal príležitosť na olympiáde v japonskom Sappore, svojej tretej olympiáde v rade. Odohral päť zo šiestich zápasov a s mužstvom získal bronzovú medailu. V tom istom roku sa konali majstrovstvá sveta v Prahe, tu odohral štyri zápasy a získal zlatú medailu. Výborný turnaj odohral jeho reprezentačný kolega Jiří Holeček, ktorý bol aj vo výbere hviezd turnaja.[26] Na nasledujúce troje majstrovstvá sveta nebol nominovaný, prednosť dostala brankárska dvojica Holeček a Crha.
Celkovo v reprezentácii ČSSR nastúpil v 139 zápasoch, štartoval na jedenástich majstrovstvách sveta. Po celú dobu súperil o miesto brankárskej jednotky s Vladimírom Nadrchalom a Jiřím Holečkom.[27] Bol majstrom sveta z rokov 1972 a 1976 – 77. Držiteľ striebornej medaily zo ZOH 1968 a bronzových medailí zo ZOH 1964 a 1972. Najlepší brankár MS v roku 1965. Nezabudnuteľnými sú jeho výkony na Kanadskom pohári 1976[28][6], ako aj na Majstrovstvách sveta 1977.
Remove ads
Trénerská činnosť
Po skončení hráčskej kariéry sa venoval trénovaniu. V sezóne 1982/1983 trénoval spolu s Jaroslavom Walterom mužstvo Slovana Bratislava.[19] a následné dve sezóny trénoval mládež Slovana. 1. novembra 1985 nastúpil na post hlavného trénera Brna, kde trénoval s asistentom Lubomírom Hrstkom. Doviedol klub k záchrane v najvyššej federálnej súťaži.[29] V sezóne 1986/87 trénoval nováčika švajčiarskej ligy EHC Olten,v decembri 1986 však z tohto postu odstúpil.[30] Počas tejto sezóny ho v januári nasledujúceho roku angažoval nemecký SC Riessersee ako hlavného trénera klubu, ktorý býval posledné sezóny na konci tabuľky. S ním však zostúpil do druhej ligy.[31] V sezóne 1988-89 trénoval nemecký klub Eintracht Frankfurt, s ktorým sa prebojoval do štvrťfinále DEL.[32] O rok neskôr nahradil vo funkcií trénera Gerharda Brunnera v klube EHC Klostersee.[33] Následne dve sezóny trénoval klub EHC Straubing a Neusser EC.[34] Jeho posledným pôsobiskom bol klub Düsseldorfer EG, kde v roku 1995 pôsobil ako tréner brankárov a juniorov.[13]
Remove ads
Osobný život, pocty a vyznamenania
Vladimír Dzurilla sa oženil v roku 1968 s manželkou Zlaticou,[10]:179 narodili sa im dve dcéry Natália a Vladimíra.[17] Vyučil sa za opravára chladiarenských zariadení.[9] V roku 1995 odohral počas majstrovstiev sveta svoj posledný zápas, ktorým bol exhibičný zápas legiend svetového hokeja.[35] Zomrel 27. júla 1995 v hoteli v Düsseldorfe na zlyhanie (embóliu) srdca.[36][37]
V roku 1998 sa stal členom Siene slávy IIHF a v roku 2002 členom Siene slávy slovenského hokeja. Je po ňom pomenovaný Zimný štadión v bratislavskom Ružinove. Na jeho počesť je pomenovaný februárový turnaj reprezentačných nádejí do 18 rokov[5] a trofej pre víťazný klub slovenskej hokejovej extraligy.[38]
- Zaslúžilý majster športu (1965)[39]
- vyznamenanie Za zásluhy o výstavbu (1972, 1976)[40]
- Za zásluhy o rozvoj čs. telovýchovy a športu I. stupňa, 1976[41]
- Rad republiky, 1976[41]
- Pribinov kríž I. triedy „za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu“ (2008)[42]
- Sieň slávy IIHF (1998)
- Sieň slávy slovenského hokeja (2002)
- Sieň slávy českého hokeja (2010)[16]
- Tretie miesto v ankete Slovenský športovec storočia[8]
- Slovenská pošta vydala 31. marca 2015 známku s nominálnou hodnotou 0,80 Eur venovanú Dzurillovi [7][43]
Poznámky
- Majstrovstvá sveta v rokoch 1964 a 1968 sa konali v rámci turnaja na Zimných olympijských hrách. Spolu teda získal 11 medailí.
Referencie
Literatúra, dokument
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads