Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)

Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia, ktoré sa konali 26. mája 1946, boli prvými celoštátnymi voľbami v Československej republike po obnove republiky na princípoch vyjadrených Programom novej československej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov (tzv. Košický vládny program) vyhláseným 5. apríla 1945, na základe ktorého bol v Československej republike ustanovený politický režim regulovanej demokracie, eufemisticky nazvanej ľudová demokracia (pozri tretia republika). Vo voľbách bolo dovolené kandidovať len politickým stranám Národného frontu Čechov a Slovákov, pričom zakázané boli napr. Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu (tzv. Agrárna strana), ktorá bola počas prvej Československej republiky najsilnejšou stranou v Československu, ako aj Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty, ktorá si zachovávala sympatie medzi časťou slovenskej verejnosti.

Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia
Štát	Československo
Zeme	Česká (150 poslancov) Moravsko-sliezska (81 pos.) Slovenská (69 pos.)
Druh	parlamentné voľby
Orgán	Ústav. nár. zhromaždenie (300 z 300 poslancov)
Dátum	26. mája 1946
Účasť	93,9 %
Počet strán	8 (združené v Národnom fronte)
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky Percentá hlasov KSČ    31,2 % ČSNS    18,4 % ČSL    15,7 % DS    14,1 % ČSSD    12,1 % KSS    6,9 % Strana slobody    0,9 % Strana práce    0,7 % biele lístky    0,8 % Počet poslancov v parlamente      KSČ (93)      ČSNS (55)      ČSL (46)      DS (43)      ČSSD (37)      KSS (21)      Strana slobody (3)      Strana práce (2)
Poradie volieb
1935 (Národné zhromaždenie) 1946 1948 (Národné zhromaždenie)
Politický portál  Historický portál

Účasť na voľbách bola 93,9 %.^[1] Zatiaľ čo v Čechách, na Morave a v Sliezsku sa víťazom volieb stala Komunistická strana Československa (KSČ), ktorá vzišla z volieb ako najsilnejšia strana taktiež v celoštátnom meradle (31,05 % platných hlasov), na Slovensku získala najväčšiu podporu Demokratická strana (DS), ktorá dosiahla volebného zisku 62 % platných hlasov. Vo voľbách boli zavedené aj tzv. prázdne alebo biele lístky, ktoré mohli voliči odovzdať, ak nesúhlasili s politikou Národného frontu. Učinilo tak celkovo 0,45 % voličov.

Systém a strany

Po 2. svetovej vojne bol vytvorený 300-členný dočasný parlament, ktorý sa prvýkrát zišiel 28. októbra 1945.^[2] Bol prijatý nový volebný zákon, ktorý rozdelil štát na tri časti, ktoré mali stanovený počet poslancov podľa sčítania počtu voličov zo 7. mája 1946 nasledovne: zem česká 150, zem moravsko-sliezska 81 a Slovensko 69. Rozdelenie mandátov podľa sčítania ľudu bolo výhodné pre Slovensko, pretože tam sa očakávala (aj tolerovala) menšia relatívna účasť a teoreticky na jedne mandát stačilo menej hlasov. Nakoniec však relatívna účasť na Slovensku bola skoro rovnaká ako v Česku (na jeden mandát bolo potrebných viac ako 23 000 hlasov).

Volili sa strany, ktoré potom obsadzovali mandáty. Celé územie bolo zároveň rozdelené na 28 volebných krajov, ktorým bol pridelený počet mandátov podľa počtu odovzdaných platných hlasov pomerne k účasti vo všetkých krajoch danej "zeme" v závislosti od tzv. zemského mandátového číslo, ktoré vyjadrovalo počet hlasov potrebných na získanie jedného mandátu v danej "zemi".^[3]

Vek aktívneho volebného práva bol znížený z 21 na 18 rokov, ale voliť smeli len Česi, Slováci a iní Slovania (vylúčení boli Nemci a iné národnosti).^[2] Účasť voličov bola povinná.

Dopad

Komunisti získali v Čechách 43,25 %, na Slovensku len 30,48 % a v moravsko-sliezskej krajine 34,46 % hlasov. Na Slovensku zvíťazila Demokratická strana. Do čela vlády bol menovaný Klement Gottwald. Komunistom sa podarilo postupne si posilňovať moc až do 25. februára 1948, keď podali demisiu nekomunistickí členovia vlády a komunisti zvíťazili^[5] vo Februárovom prevrate.