Vonkajšie Západné Karpaty

Vonkajšie Západné Karpaty je geomorfologická subprovincia Západných Karpát v Rakúsku, Česku, Poľsku a na Slovensku. Nachádzajú sa na západnej a severnej, teda vonkajšej strane Karpát. Najvyšší vrchol tejto časti Karpát je Babia hora (1 725 m n. m.).^[1]

Vonkajšie Západné Karpaty
geomorfologická subprovincia
Babia hora, najvyšší vrchol Vonkajších Západných Karpát
Štáty	Slovensko,   Poľsko,   Česko,   Rakúsko
Regióny	Žilinský, Prešovský, Trenčiansky, Trnavský
Nadradená jednotka	Západné Karpaty
Susedné jednotky	Vnútorné Západné Karpaty Vonkajšie Východné Karpaty Viedenská kotlina Vonkajšie karpatské zníženiny
Podradené jednotky	Juhomoravské Karpaty Stredomoravské Karpaty Slovensko-moravské Karpaty Západobeskydské podhorie Západné Beskydy Stredné Beskydy Východné Beskydy Podhôľno-magurská oblasť Beskidy Zachodnie
Najvyšší bod	Babia hora
- výška	1 725 m n. m.
Členenie Vonkajších Západných Karpát
Wikimedia Commons: Outer Western Carpathians
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Delenie

K Vonkajším Západným Karpatom patria tieto geomorfologické celky:^[2]

• Juhomoravské Karpaty
• Stredomoravské Karpaty
• Slovensko-moravské Karpaty (Biele Karpaty, Javorníky, Myjavská pahorkatina, Považské podolie)
• Západobeskydské podhorie (poľsky Pogórze Zachodniobeskidzkie)
• Západné Beskydy (Moravsko-sliezske Beskydy, Turzovská vrchovina, Jablunkovské medzihorie)
• Stredné Beskydy (Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina, Oravské Beskydy, Podbeskydská brázda, Podbeskydská vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina)
• Východné Beskydy (Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov)
• Podhôľno-magurská oblasť (poľsky Onizenie Orawsko-Podhalańskie) (Skorušinské vrchy, Podtatranská brázda, Spišská Magura, Oravská kotlina, Levočské vrchy, Bachureň, Spišsko-šarišské medzihorie, Šarišská vrchovina)
• poľské Beskidy Zachodnie v Poľsku označujú celý úsek pohoria od Západných po Východné Beskydy.

Geológia

Vonkajšie Západné Karpaty, v geologickej terminológii je ekvivalentom tohto pomenovania aj označenie externidy, polonidy alebo beskydikum tvoria dve odlišné pásma a v ich predpolí sa nachádza čelná predhlbeň. Vonkajšie tzv. flyšové pásmo tvoria prevažne vrchnokriedové až oligocenne príkrovy, tvorené turbiditnými morskými sedimentami, v ktorých sa striedajú prevažne pieskovce a ílovce, v menšej miere aj zlepence, tzv. flyš. Vnútornú časť, miestami prekrytú flyšom tvorí geologicky komplikované bradlové pásmo. Ide o komplikovanú tektonicky výrazne porušenú oblasť oddeľujúcu Vonkajšie a Centrálne Západné Karpaty. Pásmo nesie známky oboch oblastí. Najvýznamnejšie črty bradlového pásma sú eróziou vypreparované šošovky jurských až spodnokriedových vápencov, ktoré sú miestami tektonicky oddelené od svojho slienitého alebo flyšového obalu.