Zubor hrivnatý

From Wikipedia, the free encyclopedia

Zubor hrivnatý
Remove ads

Zubor hrivnatý (iné názvy pozri nižšie; lat. Bison bonasus, Bos bonasus, Bison bison bonasus, Bos bison bonasus) je druh alebo poddruh z tribusu Bovini. Je to európsky endemit a najväčší voľne žijúci živočích na území Slovenska.[2]

Rýchle fakty Stupeň ohrozenia, Vedecká klasifikácia ...

Konkrétne sa zaraďuje buď ako druh z rodu zubor (Bison) alebo ako druh z rodu tur (Bos) alebo sa zlučuje do jedného druhu s bizónom americkým, pričom tento široko poňatý druh sa volá buď bizón americký (Bison bison/Bos bison) alebo staršie zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus). Podrobnosti pozri nižšie v kapitole Zaradenie v systéme.

Remove ads

Názvy

Slovenské názvy tohto druhu sú (v hranatých zátvorkách je uvedený najstarší výskyt názvu):

  • zubor hrivnatý [od 70. rokov 20. storočia][3][4][5][6][7][8][9][7][10],
  • zubor hôrny [od 60. rokov 20. storočia][11][12][13][14][15][16],
  • zubor lesný [od 70. rokov 20. storočia][17][6][18][19][20][7][21][22] (Názvom zubor lesný sa ale alternatívne označuje vyhynutý druh Bison schoetensacki.),
  • zubor európsky [23][24][25][11][26][6][18] (alebo európsky zubor[27]), resp. staršie: zubor europský[28][29] [od 20. rokov 20. storočia] (Názvom zubor európsky sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika),
  • zubor[23][30], resp. zastarano aj zubr[31][30] alebo zuber[32] [od stredoveku] (Iné významy názvu zubor pozri v článku zubor),
  • staršie: zubor litevský[33][34][35], resp. zubor litovský[36] [od 20. rokov 20. storočia] (Názvom zubor litevský sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika),
  • zriedkavo: bizón európsky[37].

Ako poddruh bizóna hrivnatého zahŕňajúceho aj bizóna amerického (porovnaj kapitolu Vnútorná systematika) sa označuje názvami:

  • zubor hrivnatý lesný[38],
  • zubor hrivnatý európsky[39](Názvom zubor hrivnatý európsky sa ale alternatívne označuje poddruh zubor nížinný - pozri kapitolu Vnútorná systematika).

Zastarané názvy sú: divoký bujak[32], tur[40][41], divoký byvol[42], byvol[40][41][43][44].

Latinské názvy tohto taxónu sú:

  • ako samostatný druh: Bison bonasus, Bos bonasus; staršie: Bison bonassus, Bison europaeus, Bos europaeus[45] (ale Bos europaeus sensu Gmelin 1788 je tur domáci), Bonasus europaeus, Bos bison (sensu Smith 1827, ale Bos bison sensu Linnaeus je bizón americký), Bonasus bison[46][47], Bison priscus[46] (ale dnes je Bison priscus názov jedného vyhynutého druhu), Bos urus (sensu Boddaert 1788, ale Bos urus sensu Linnaeus je tur divý), Urus nostras;[48][49]
  • ako poddruh druhu bizón americký zahŕňajúceho aj zubra hrivnatého (porovnaj aj kapitolu Vnútorná systematika): Bison bison bonasus[50][51], Bos bison bonasus[52][53]; staršie: Bos bison europaeus[54][55];
  • ako poddruh [alebo 2 poddruhy] druhu bizón hrivnatý zahŕňajúceho aj bizóna amerického (porovnaj aj kapitolu Vnútorná systematika): Bison bonasus bonasus [et caucasi(c)us], Bos bonasus bonasus [et caucasi(c)us][56][57][38][39].
Remove ads

Systematika

Zaradenie v systéme

Zubor hrivnatý patrí v rámci podčeľade turorodé/tury (Bovinae) do tribusu Bovini, do ktorého patrí aj napríklad bizón americký, jak, krava, byvoly a podobne.[52]

V rámci tribusu Bovini sa zubor hrivnatý zaraďuje buď do rodu Bison (zubor) alebo do rodu Bos (tur) a v rámci rodu Bos niekedy do podrodu Bison.[48][52][58]

Zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus) je podľa niektorých názorov blízky príbuzný bizóna amerického (Bison bison/Bos bison). Podľa iných názorov sú však zubry hrivnaté a bizóny americké len vzdialene príbuzné, i keď oba stále patria do tribusu Bovini. Pokiaľ ide o genetický výskum, počnúc známou prácou Verkaar et al. 2004 viacero štúdií ukazuje, že z hľadiska jadrovej DNA (konkrétne chromozómu Y a/alebo autozómovej DNA) je zubor hrivnatý blízky príbuzný bizóna amerického a jeho vyhynutého príbuzného bizóna stepného (Bison priscus), ale z hľadiska mitochondriálnej DNA (mtDNA) je príbuzný s praturom (Bos primigenius) a teda vlastne aj so súčasným turom domácim. Existuje viacero spôsobov, ako túto nezrovnalosť medzi výsledkami podľa jadrovej DNA a mtDNA vysvetliť, a je sporné, ktoré vysvetlenie je správne.[59][60][61][62][63][52]

Niektorí (minulí i súčasní) považujú zubry hrivnaté a zubry americké za natoľko príbuzné, že ich dokonca spájajú do jedného druhu, pričom tento široko poňatý druh sa volá buď bizón americký (Bison bison/Bos bison) v najširšom zmysle[52][50][53][51] alebo staršie zubor hrivnatý (Bison bonasus/Bos bonasus) v najširšom zmysle[56][57][38][39] (pozri aj latinské názvy v kapitole Názvy). V 19. storočí niektorí autori do druhu zubor hrivnatý v najširšom zmysle zahŕňali nielen bizóna amerického, ale celý dnešný podrod Bison (čiže celý dnešný rod Bison bez podrodu Eobison - porov. v článku zubor (rod)), čiže aj napr. to, čo dnes označujeme ako druhy Bison priscus, Bison schoentensacki, Bison latifrons, Bison antiquus atď.[64][65]

V roku 2017 sa zistilo, že zubor hrivnatý je (prinajmenšom z hľadiska mtDNA) sesterským taxónom vyhynutého druhu Bison schoetensacki. Hoci sa už v minulosti vedelo, že medzi týmito dvoma druhmi je nejaká príbuznosť (pozri napr. v kapitole Vnútorná systematika), takáto blízka príbuznosť predtým bola veľmi sporná.[62]

Vnútorná systematika

V ranom holocéne (t. j. na konci praveku) žil zubor hrivnatý (Bison bonasus/ Bos bonasus) v celej Európe okrem jej najjužnejších a najsevernejších častí (t. j. najmä okrem Pyrenejského a Apeninského polostrova, Grécka, severnej Škandinávie a severnej Británie), ako aj v oblasti Kaukazu, v časti Arménskej vysočiny a v širokom páse územia v rusko-kazašskom a rusko-mongolskom pohraničí (minimálne po Bajkalské jazero). Zhruba od staroveku sa tento areál výskytu zmenšil a dajú sa už rozlíšiť tieto poddruhy a hybridy:[66][67][63][68][61][69][70][23][71][72][8][15][20][73][74][49][50]

  • poddruh Bison bonasus bonasus/Bos bonasus bonasus: Občas sa klasifikuje ako samostatný druh Bison bonasus/Bos bonasus v užšom zmysle (t. j. po slovensky zubor hrivnatý/hôrny/európsky/lesný atď. v užšom zmysle). Slovenské názvy tohto poddruhu sú: zubor nížinný / zubor európsky v užšom zmysle / zubor litevský [alebo litovský] v užšom zmysle/ zubor hrivnatý [synonymá pozri v kapitole Názvy] nížinný [alebo európsky alebo litevský] / rovinná [alebo nížinná alebo bielovežská/bialovežská/bialowiežská alebo litovská] rasa [alebo forma] zubra hrivnatého. V staroveku a stredoveku žil na území medzi východným Francúzskom, južným Švédskom, Estónskom, južnou Volgou, Krymom, Rumunskom, Maďarskom a Alpami (všetko vrátane). Tento areál výskytu sa už od stredoveku rýchlo zmenšoval až nakoniec od 19. storočia zvyšky zubra nížinného žili už len v Bielovežskom pralese, kde bol v roku 1919 (podľa iných údajov 1921 alebo 1922[15]) vo voľnej prírode vyhubený a prežilo už len niekoľko jedincov chovaných v Európe v zajatí. Z týchto jedincov v zajatí boli cielene vytvorené nielen súčasné populácie zubra nížinného (tzv. nížinná línia), ale aj nižšie spomínaná nížinno-kaukazská línia. Obe línie sa vyskytujú sporadicky v strednej a východnej Európe (vrátane Slovenska).
  • poddruh †Bison bonasus caucasicus/Bos bonasus caucasicus: Občas sa klasifikuje ako samostatný druh Bison caucasicus/Bos caucasicus. Slovenské názvy tohto poddruhu sú: zubor kaukazský/ zubor horský/ zubor hrivnatý [synonymá pozri v kapitole Názvy] kaukazský [alebo horský] / vrchovská [alebo kaukazská alebo horská] rasa [alebo forma] zubra hrivnatého. Je menší ako zubor nížinný. V 19. storočí (a možno rovnako už od staroveku) žil len v oblasti pohoria Kaukaz. Posledný kus bol zabitý v roku 1926 či 1927[2].
  • ? poddruh †Bison bonasus hungarorum/Bos bonasus hungarorum: Zriedkavo sa klasifikuje ako samostatný druh Bison hungarorum/Bos hungarorum. Slovenské názvy tohto poddruhu sú: zubor uhorský / zubor karpatský/ zubor hrivnatý [synonymá pozri v kapitole Názvy] uhorský [alebo karpatský]/ uhorská [alebo karpatská] rasa [alebo forma] zubra hrivnatého. Toto je už len tradičný poddruh, pretože podľa novších (aj genetických) výskumov odčleňovať tento poddruh nie je správne[75]. Ak sa tento poddruh neuzná, zvykne sa považovať za súčasť zubra nížinného, ale niekedy (porov. Groves-Grubb 2011) naopak za súčasť zubra kaukazského. Zubor uhorský (podľa autorov, ktorý tento poddruh uznávali) žil v Karpatoch a v Sedmohradsku (t. j. nielen v sedmohradských Karpatoch, ale aj horách vnútra Sedmohradska). Posledný voľne žijúci zubor Uhorska, a teda posledný voľne žijúci zubor uhorský, bol zabitý v Sedmohradsku podľa rôznych údajov okolo roku 1790, v roku 1814 alebo v roku 1852, pričom v zajatí jeden sedmohradský zubor každopádne žil do roku 1809[15][76][77].
  • Bison bonasus bonasus x Bison bonasus caucasicus: Niekedy sa označuje ako nížinno-kaukazská línia. Ide o cielene vytvoreného kríženca zubra nížinného a zubra kaukazského. Tieto krížence boli vytvorené v 20. storočí spolu so súčasnými zubrami nížinnými (porovnaj vyššie).
  • Bison bonasus bonasus x Bison bonasus caucasicus x Bison bison: V menšine textov má postavenie poddruhu, ktorý má názov Bison bonasus montanus. Niekedy sa označuje ako horská línia (ale týmto názvom sa alternatívne označuje nížinno-kaukazská línia alebo zubor kaukazský). Ide o cielene vytvoreného kríženca zubra nížinného a nížinno-kaukazskej línie a bizóna amerického. Tieto krížence boli vytvorené v 20. storočí a dnes žijú na Kaukaze.

Okrem toho sa staršie ojedinele ako ďalšie poddruhy uvádzali:

  • poddruh †Bison bonasus priscus: Oveľa častejšie sa uvádza(l) ako samostatný druh Bison priscus (porov. v článku zubor (rod)). Slovenské názvy tohto (pod)druhu sú bizón stepný alebo zubor stepný. Pozor na zámenu, keďže slovenským názvom zubor stepný sa občas označuje bizón americký.
  • poddruh †Bison bonasus schoetensacki: Oveľa častejšie sa uvádza(l) ako samostatný druh Bison schoetensacki (porov. v článku zubor (rod)). Slovenské názvy tohto (pod)druhu sú bizón lesný, zubor lesný alebo zubor Schoetensackov. Pozor na zámenu, keďže slovenským názvom bizón lesný sa alternatívne označuje poddruh bizóna amerického Bison bison athabascae, a slovenským názvom zubor lesný sa alternatívne označuje druh, ktorý je hlavným predmetom tohto článku, čiže Bison bonasus (pozri vyššie kapitolu Názvy). Zhoda slovenského názvu zubor lesný pre Bison bonasus a Bison schoetensacki je náhodná a nemá nič spoločné s tým, že sa dnes druh Bison schoetensacki považuje za sesterský taxón druhu Bison bonasus.
Remove ads

Opis

Zubor hrivnatý patrí medzi najväčšie európske suchozemské cicavce. Samec môže vážiť vyše 1 000 kg a dosahovať v kohútiku výšku až 2 m.

Veľkosť

Samec

Samica

Výzor

Hlava zubra je veľká a ťažká, hlboko podsadená. Má široké vypuklé čelo, malé oči a krátke, do hora zakrivené a do stredu zahnuté rohy.

Šija zubra je hrubá, krátka s výrazným podhrdlom. Má výrazný hrb. Telo je porastené gaštanovohnedou srsťou. Na hlave, krku a hrbe má dlhšiu hrivu.

Vek

V zajatí sa zubor dožíva približne 27 rokov, vo voľnej prírode je to menej.

Spôsob života

Životné prostredie a potrava

Zubor hrivnatý najradšej obýva zmiešané lesy s mierne podmočenou pôdou. Živí sa trávou, lístím, kôrou kríkov a stromov, lišajníkmi a machmi. Dospelý zubor skonzumuje od 40 do 60 kg rastlinnej potravy denne. Kŕmenie zaberie zubrovi 50 – 80 % času od východu do západu Slnka.

Správanie a rozmnožovanie

Zubry vytvárajú prevažne samičie stáda s mladými. Počet kusov v stáde kolíše od 10 do 15. Počas ruje sa počet zväčšuje až na 30 – 40 ks. Samce počas roka okrem ruje žijú zväčša samotársky.

Pohlavnú dospelosť dosahuje samec okolo ôsmeho až deviateho roku, samica v piatom až šiestom roku života.

Gravidita zubra trvá 265 dní. Samica sa o mláďa stará okolo dvoch rokov. Mláďa po pôrode váži od 16 do 35 kg.

Remove ads

Rozšírenie a početnosť

Slovensko

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 7 (1,6 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 500 – 1 037 m n. m. (kóta Ščalník v Bukovských vrchoch).[2]

O tom, že zubor bol na Slovensku rozšíreným živočíchom, svedčia viaceré názvy obcí, napríklad Zuberec, Zubrohlava, Zubrá a iné.

Traduje sa, že posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku zastrelil kráľ Matej Korvín. Predpokladá sa však jeho výskyt v odľahlých častiach Karpát a v priľahlých Bieščadoch (poľ. Bieszczady) ešte dlho[2] až do 17. storočia.

Zubry v Tatrách

V roku 1953 sme darom obdržali od poľskej vlády prvý pár zubrov Putifara a Pumarku, pôvodom z Pszcyny. Umiestnené boli v aklimatizačnej zvernici v Tatranskej Lomnici, kde sa narodilo v roku 1955 aj prvé mláďa. Rodina bola po dobudovaní obory v Topoľčiankach roku 1957 prevezená tam a dočasný chov zanikol. Zubrica Pumarka bola v roku 1961 premiestnená ešte raz a dožila v Zoo Bojnice.

Zubry v Topoľčiankach

Thumb
Zubor v zubrej zvernici v Topoľčiankach

V blízkosti slovenskej obce Topoľčianky s úspechom prevádzkujú Lesy SR od roku 1957 Zubriu zvernicu. K aprílu 2023 v nej žilo 20 jedincov. Táto obora vychovala viacero zubrov, ktoré sú umiestnené v mnohých významných zoo.

Zubry v Poloninách

V posledných rokoch bol zubor hrivnatý úspešne vysadený v Bukovských vrchoch – Národný park Poloniny na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom neďaleko obce Runina. K piatim vysadeným jedincom sa po čase pridal aj voľne žijúci jedinec z poľských Nízkych Beskýd.

Na jeseň roku 2006 sa 800 kg vážiaci zubrí samec Archie odčlenil od stáda a prešiel východným Slovenskom okolo Giraltoviec, cez Branisko až na Spiš. Bol videný v okolí Spišských Vlách a Bystrian. Pri obci Buglovce sa ho podarilo uspať a previesť späť do Polonín. Archie bol najväčší slovenský samec, skonal v roku 2016.[78]

Na jeseň roku 2009 stádo zubrov pozostávalo z 11 jedincov. V marci 2020 žilo v Poloninách už stádo 48 zubrov.[79]

Zubry v slovenských zoo

Na Slovensku sa ich chovu venujú systematicky v ZOO Bratislava a od roku 1988 v ZOO Košice, kde majú zubry k dispozícii oborový výbeh na ploche cca 1 ha a dodnes tam odchovali 14 jedincov. Zaujímavosťou je nový chov v Zookútiku v Snine, kam sa najprv ako prvý dostal na zrehabilitovanie jedinec z voľne žijúceho stáda v Poloninách. V rokoch 1961 až 1979 expozične zubre chovala aj ZOO Bojnice. Bratislavská ZOO poskytuje svoje odchované zvieratá na repatriačné projekty, napr. v roku 2004 poskytla jednu samicu na repatriačný projekt vypustenia v Poloninách, v roku 2020 poskytla samicu Prémiu do bulharských Rodop.[80]

Európa

V Európe žije asi 3 400 kusov zubra (väčšina v zajatí), z toho asi 1300 v Poľsku. Najväčšia časť z nich v Bielovežskom pralese (národný park na hraniciach Poľska a Bieloruska) vo voľnej prírode.

Zubor hrivnatý má podľa kritérií IUCN status ohrozeného druhu, patrí medzi takmer ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci.[1] Udržanie populácie zubra a jeho reintrodukcia do voľnej prírody je podľa niektorých vedcov najvýznamnejším európskym úspechom ochrany kriticky ohrozených živočíchov.

Remove ads

Referencie

Iné projekty

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads
Remove ads