Zuzana Mauréry
slovenská herečka a speváčka From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Mgr. art. Zuzana Mauréry (* 23. september 1968, Bratislava) je slovenská filmová, televízna i divadelná herečka a speváčka muzikálového žánru. Šesťnásobná kandidátka na národné filmové ceny i dvojnásobná laureátka Slnka v sieti v hlavnej ženskej hereckej kategórii,[4] je riadnym členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.[5] Žije v Bratislave, je rozvedená a bezdetná.
_crop.jpg)
Remove ads
Život
| „ | „Herectvo beriem ako normálnu prácu, nie ako umenie.“[6] | “ |
| – Zuzana Mauréry; Právo | ||
Rané roky
Pochádza z muzikálnej rodiny. Jej otec Pavol Mauréry[7][8] bol dlhoročným sólistom opery Slovenského národného divadla (SND),[7][8] jej matka Darina Markovičová[8] sopranistkou spevoherného súboru[7][8] niekdajšej Novej scény (NS).[8][9] Narodila sa krátko po vojenskom zásahu armád Varšavskej zmluvy v Československu ako ich jediné dieťa, vyrastala preto v rámci normalizácie. V generačnej štúdii reportérky denníka SME Iris Kopcsayovej svoje rané roky dokumentovala ako štyridsaťročná nasledovne:
„Keď v roku 1968 prišli Rusi, moji rodičia bývali nad kaviarňou Štefánka. Mama mi spomínala, ako tie tanky sledovala spoza okna, bola so mnou v ôsmom mesiaci tehotenstva [...]. Mala som pocit, že žijeme v takej čudnej konzerve, ale neriešila som to. Myslela som si, že tak to skrátka na svete je. Jedni žijú tam a my tu, a to sa už nikdy nezmení [...]. Z udalostí v tom období som najviac zaregistrovala príchod Gorbačova, lebo sa zdalo, že by sa niečo mohlo konečne pohnúť. Nemám odpor k ničomu z toho obdobia. Obrazne povedané, keď neviete ako chutí banán, tak po ňom ani netúžite. Mala som detstvo dosť nabité krúžkami a nepociťovala som nijaké vážne obmedzenia.“[10]
Vďaka profesnému zázemiu oboch rodičov dospievala zaopatrená. Podľa jej vlastných slov nepatrili „medzi tuzexových vyvolencov, ale divadelné zájazdy rodičov nás [celú rodinu] vždy vyfešákovali [...]. Chodili často na Západ, takže ja som bola vymódená celkovo dosť západne. Takzvané zipsové nohavice som mala prvá na škole.“[10] Popri základnej škole s vyučovacím jazykom nemeckým navštevovala tanečnú i hodiny klavíra. Muzikál ju svojou formou čoskoro fascinoval, samotný spev už pomenej. „Detstvo som prežila zatvorená v zadnej izbe, keď moji rodičia skúšali, čo bolo vlastne neustále, a túžila som sa stať letuškou, študovať jazyky. K nemčine som si preto pridala angličtinu“,[7] uviedla neskôr v inom rozhovore, pre český Deník. Na popud rodičov však jej ďalšie kroky smerovali na neďaleké matematicko-fyzikálne Gymnázium Jura Hronca v Bratislave so zameraním na informatiku.[11]
Remove ads
Herecké výkony
Filmografiu Mauréry zastupuje k roku 2025 dvadsaťdva celovečerných filmov – dvadsaťjeden v distribúcii, ostatný vo fáze výroby alebo v postprodukcii. Na poli krátkometrážnej kinematografie boli jej príspevky zaznamenané v ôsmich prípadoch – štyri predstavujú hrané tituly, jeden hraný dokument, ďalšie dva spravodajské, kým pod zvyšným, kombinovaným, figuruje ako spoluautorka námetu. V rámci televízneho formátu bola bez ohľadu na metráž obsadená do štyridsiatichtroch snímok vrátane jedného dokumentárneho, piatich minisérií a dvadsiatichtroch seriálov. Na báze tzv. nových médií dostupných výhradne online sa podieľala na jednej cestopisnej reportáži. Divadelnú kariéru umelkyne mapuje vyše šesťdesiatka inscenácií, z toho štyridsaťjeden kvázi činoherných, devätnásť muzikálových, dve tanečné i jedna opera. Tri hudobné produkcie naštudovala pre javisko opakovane.
Remove ads
Vokálne výkony
Mauréry nevydala vlastný profilový album, resp. singel. Jej diskografiu dokumentujú výhradne nahrávky z divadelných predstavení muzikálového žánru, prípadne jej dodatočné vokálne príspevky zaznamenané už na zvukových nosičoch iných interpretov.
Úspechy a ocenenia
Na javisku historickej budovy SND pri preberaní Slnka v sieti v r. 2014 a v aktuálnom sídle SND, už s Krištáľovým krídlom za rok 2016.
Mauréry je šesťnásobnou kandidátkou na cenu Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) — trikrát v hlavnej i vedľajšej hereckej kategórii samostatne — a trojnásobnou laureátkou ocenenia Igric, tohto už v zastúpení Slovenského filmového zväzu (SFZ), Únie slovenských televíznych tvorcov (ÚSTT) a Literárneho fondu (LF) zároveň.
Jej prvotná nominácia na Slnko v sieti sa vzťahuje k vedľajšej ženskej postave Gite z jej štvrtého celovečerného filmu Návrat bocianov (2007) režiséra Martina Repku.[25] Víťaznú trofej vtedy získala „svokra“ Jany Oľhovej, respektíve tragikomédia Juraja Nvotu s názvom Muzika.[26] Držiteľkou národnej filmovej ceny sa Mauréry stala v roku 2014, kedy od SFTA obdržala dve súbežné nominácie. Zatiaľ čo odbornú porotu nakoniec oslovila svojím stvárnením matky v novej úprave dvojjazyčnej drámy Mátyása Priklera Ďakujem, dobre (2012),[4] v podružnej ženskej kategórii kandidovala za rolu kápy Broderovej, a to v koprodukčnom vojnovom filme Milana Cieslara Colette (2013);[27] za výkon v ostatnej ju Česká filmová a televizní akademie (ČFTA) navrhla v totožnej kategórii na tamojšieho Leva. Cena jej síce v oboch prípadoch unikla (na Slovensku opäť v prospech Oľhovej, v Česku v prospech Jaroslavy Pokornej),[28] za obe roly vedno však získala tzv. národnú tvorivú cenu Igric za Najlepší ženský herecký výkon vo filmovom alebo TV diele.[29]
Z televíznych počinov jej postava Ivany Jevanovej v seriáli Zlomok sekundy (2011) režisérky Ľuby Vančíkovej vyniesla v roku 2012 finančnú prémiu LF,[30] a rola Evy Lustigovej z Tajných životov (2014), iný seriál RTVS a v réžii Jána Sebechlebského, druhú sošku Igric.[31] V komerčnej oblasti zábavného priemyslu jej účasť v diváckej súťaži TV JOJ[7][32][33] vyniesla titul „Kráľovná tanca“,[34][35] respektíve Showdance (2010);[32][34][35] súčasťou ocenenia bola i ozdobná koruna.[32] Za javiskový prednes bola umelkyňa na báze kritickej platformy docenená v roku 2004 prostredníctvom jednej z každoročne udeľovaných výročných cien LF, menovite sťa Ronny v muzikáli Novej scény Vlasy (2003),[36] ktorý naštudoval Dodo Gombár.
V rámci dodatočných tvorivých aktivít je Mauréry spolu s absolventom pražskej FAMU Martinom Dudom[37] spoluautorkou námetu kombinovaného, animovano-hraného filmu s názvom Jsem větší a lepší (2007).[38][39] Tento krátkometrážny počin získal svojho času ohlas na niekoľkých súťažných prehliadkach vo svojom žánri[40][41][42] vrátane medzinárodnej nominácie zo strany americkej Akadémie filmových umení a vied ako Najlepší zahraničný študentský film.[37] Za iný krátky film, Almost There (2014) a pod taktovkou Zuzany Mariankovej, bola na 13. ročníku medzinárodného festivalu 24 Hour Film Race v americkom Brooklyne vyhlásená za Najlepší herecký ansámbel (presnejšie po boku Gregora Hološku, Petra Kadlečíka, Michala Jánoša, Anny Rakovskej, Juraja Šimku, Márie Breinerovej-Mačákovej a Viery Frajtovej).[43]
Remove ads
Verejnoprospešná a dobročinná činnosť
Od konca prvej dekády 21. storočia sa umelkyňa angažuje aj v prípadných otázkach sociálnej zodpovednosti či charitatívnej službe. Kým v problematike životného prostredia sa sústreďuje na svoje rodné mesto, v oblasti dobročinnej ju oslovujú benefičné aukcie zamerané najmä na pomoc deťom a seniorom.
| „ | „Sila je v súhre. Keď sa má niečo podariť, neurobí to jeden človek a jedna vec. Vždy je to súhra okolností.“[32] | “ |
| – Zuzana Mauréry; Pravda | ||
V januári 2010 sa na čele s ekológom Mikulášom Hubom, herečkou Zuzanou Kronerovou a poslancom mestskej časti bratislavského Starého Mesta Ivanom Bútorom pripojila k písomnej výzve predstaviteľov kultúrnej a vedeckej obce o zachovanie miestneho Parku kultúry a oddychu.[63][64][65] O rok neskôr sa stala jednou zo šiestich ambasádoriek[66] environmentálneho projektu hlavného mesta Bratislavské visuté záhrady,[66][67] ktorý v marci 2011 propagovala poskytnutím tematického rozhovoru regionálnej metropolitnej televízii TV Bratislava.[67]
V období rokov 2009,[68] 2010[69][70] a 2012[71][72] opakovane podporila neziskovú organizáciu Nadácia pre deti Slovenska, a to prostredníctvom ich verejnej charitatívnej zbierky Hodina deťom[70][71][72] bez nároku na honorár[70][72]. Na pomoc deťom a mladým ľuďom so zdravotným postihnutím sa v septembri 2010 zúčastnila obdobnej kampane s názvom Konto bariéry, založeného iným mimovládnym združením, menovite Detským fondom Slovenskej republiky.[73][74] Nedlho potom nadviazala spoluprácu s nadáciou SOCIA. Tejto pre propagačné účely kalendára „Staroba sa nás dotýka“ (2011), herečka prepožičala svoju tvár v kampani Lienka pomoci určenej pre seniorov.[75][76] Pri príležitosti Koncertu všetkých generácií, organizovaného rovnakou nadáciou o dva roky neskôr, vystúpila vokálne spolu s otcom.[77][78][79]
V podobnom duchu sa svojho času objavila na XVII. reprezentačnom dobročinnom koncerte Slovenskej humanitnej rady Benefícium (2008),[80][81] či na predvianočnom Plameni nádeje (2011), konaného pod záštitou fondu Hlavný stan nádeje.[82][83] V roku 2010, Mauréry symbolicky podporila bezdomovcov v rámci krstu knihy jedného z bývalých predajcov pouličného časopisu NotaBene, Júliusa.[84]
Remove ads
Poznámky
- Ročenka DÚ pre divadelnú sezónu 2000/2001 Mauréry síce stále uvádza v mennom registri umeleckého súboru RND,[2] jej poslednou premiérovou inscenáciou na tejto scéne bol však Súpis dravcov, uvedený ešte v marci 2000, resp. v sezóne 1999/2000. Vzhľadom k tomu, že od septembra 2000 už herečka účinkovala v dvoch muzikálových produkciách, počnúc sporným obdobím už pravdepodobne nebola regulárnou členkou RND.
- Výnimočne je uvádzaná aj ako spoluatorka scenára či námetu, prípadne ako moderátorka; tieto jej príspevky sú však výhradne kolektívne, alebo ojedinelé.
- V orig. Into the Woods, americký fantasy muzikál (Walt Disney Pictures / Lucamar Productions / Marc Platt Productions, 2014, r. Rob Marshall).[53]
Remove ads
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads