Čachtický hrad

	Čachtický hrad
	zrúcanina
	Čachtický hrad, vnútorný areál
Štát	Slovensko
Región	Trenčiansky
Okres	Nové Mesto nad Váhom
Obec	Čachtice
Nadmorská výška	350 m n. m.
Súradnice	48°43′30″S 17°45′40″V
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný za poplatok
Najľahší výstup	z obce Čachtice alebo Višňové
	Poloha Čachtického hradu na Slovensku
	Poloha Čachtického hradu v Trenčianskom kraji
	Wikimedia Commons: Čachtice Castle
	Webová stránka: https://cachtickyhrad.eu
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Čachtický hrad (normovaný názov)^[1] alebo (hrad) Čachtice je dnes hradná zrúcanina na vápencovo-dolomitickom vrchu (375 m n. m.) v Čachtickom krase, Malých Karpatoch medzi obcami Čachtice a Višňové.^[2]

Rýchle fakty Štát, Región ...

Zavrieť

Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 20 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu.

Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka.

Od roku 1569 boli vlastníkmi hradu spolu s prislúchajúcim kaštieľom v Častkovciach Nádašdyovci, ktorí ho do držby získali svadbou Františka Nádašdyho s Alžbetou Bátoriovou. V roku 1708 dobyli hrad vojská Františka II. Rákociho a odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie.

Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších fotografiách môžete hrad vidieť s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec.

Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14. storočí ďalšie budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16. storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel, v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita.