Mozambique
From Wikipedia, the free encyclopedia
Mozambique (/ˌmoʊzæmˈbiːk/; Portuguese: Moçambique, pronounced [musɐ̃ˈbikɨ]; Chichewa: Mozambiki; Swahili: Msumbiji; Tsonga: Muzambhiki), mwaboma Charu cha Mozambiki (República de Moçambique, pronounced [ʁɛˈpuβlikɐ ðɨ musɐ̃ˈbikɨ]), ni chalo icho chili kumwera kwa Africa icho chili na mphaka na Indian Ocean kumafumiro gha dazi, Tanzania kumpoto, Malawi na Zambia kumpoto-kumanjiliro gha dazi, Zimbabwe kumanjiliro gha dazi, na Eswatini na South Africa kumwera-kumanjiliro gha dazi. Charu ichi chili kutali na Comoros, Mayotte, na Madagascar. Msumba ukuru wa charu ichi ni Maputo.
Republic of Mozambique República de Moçambique (Portuguese)
|
||||||
---|---|---|---|---|---|---|
|
||||||
Nyimbo: Pátria Amada (Portuguese) "Beloved Homeland" |
||||||
[[File:|center|250px|alt=|]] | ||||||
Msumba Waboma kweneso Msumba Usani | Maputo | |||||
Chiyowoyelo chaboma | Portuguese | |||||
Viyowoyelo vyakumanyikwa vyamuvigaŵa | Makhuwa, Sena, Tsonga, Lomwe, Changana | |||||
Mitundu ya Ŵanthu (2017) |
|
|||||
Vipembezo |
|
|||||
Mwenecharu | Mozambican | |||||
Mtundu wa Boma | Unitary dominant-party semi-presidential republic[1][2][3] | |||||
- | President | Filipe Nyusi | ||||
- | Prime Minister | Adriano Maleiane | ||||
- | Assembly President | {{{leader_name3}}} | ||||
Formation | ||||||
- | Independence from Portugal | 25 June 1975 | ||||
- | Admitted to the United Nations | 16 September 1975 | ||||
- | Mozambican Civil War | 1977–1992 | ||||
- | Current constitution | 21 December 2004 | ||||
Ukulu wa Malo | ||||||
- | Malo | 801,590 km2 (35th) 309,496 sq mi |
||||
- | Maji (%) | 2.2 | ||||
Chiŵelengelo cha ŵanthu | ||||||
- | 2022 estimate | 31,693,239[4] (46th) | ||||
- | Density | 28.7/km2 74.3/sq mi |
||||
GDP (PPP) | 2022 estimate | |||||
- | Total | $48.0 billion[5] (121st) | ||||
- | Per capita | $1,457[5] (187th) | ||||
GDP (nominal) | 2022 estimate | |||||
- | Total | $17.8 billion[5] (128th) | ||||
- | Per capita | $542[5] (185th) | ||||
Gini (2014) | 54.0[6] high |
|||||
HDI (2021) | 0.446[7] low ·185th |
|||||
Ndalama | Metical (MZN ) |
|||||
Mtundu Wanyengo | CAT (UTC+2) | |||||
Kalembelo kasiku | dd/mm/yyyy | |||||
Woko la galimoto | left | |||||
Intaneti yacharu | .mz | |||||
Website www |
||||||
Kumpoto kwa Mozambiki kuli mphepo za mu nyanja ya Indian Ocean, ndipo nyengo zinyake kukuchitika vinthu vyakofya. Pakati pa vyaka vya m'ma 700 na 1100, mu chigaŵa ichi mukaŵa matawuni ghanandi gha ku dowoko. Kuumaliro wa vyaka vyapakati pa 500 na 1500 C.E., ŵamalonda ŵakufuma ku Somalia, Ethiopia, Egypt, Arabia, Persia, na India ŵakendanga mu matawuni agha.[8]
Mu 1498 apo Vasco da Gama wakaluta ku Spain, Ŵapwitikizi ŵakiza. Pakati pajumpha vyaka vyakujumpha 400 kufuma apo charu cha Portugal chikambira kulamulira, charu cha Mozambique chikajiyimira paŵekha mu 1975. Pakati pajumpha vyaka viŵiri pera kufuma apo charu ichi chikapokera wanangwa, pakaŵa nkhondo ya pawenenawene iyo yikamara mu 1977 m'paka 1992. Mu 1994, Mozambiki wakacita viwoneskero vyakwambilira vya vyaru vinandi ndipo kufuma nyengo yira, chalo ici nchakukhora comene, nangauli nchali na ŵanthu awo ŵakuwukira boma.
Charu cha Mozambique chili na vinthu vinandi vyakuthupi, kweni chuma chake chikuthemba pa somba, chomenechomene viyuni vyakututuŵa, viyuni vya mu viŵaya, na viyuni vya mu viŵaya. Ntchito ya kwendakwenda yikukura. Charu cha South Africa chikulutilira kuŵa munyawo wa Mozambique pa malonda.[9]
Kwambira mu 2001, GDP ya Mozambique yikukura chomene, kweni ni yimoza mwa vyaru vikavu comene na vyambura kukura comene pa caru cose, ndipo yili pasi pa GDP pa munthu yumoza, kukura kwa ŵanthu, upusikizgi, na unandi wa umoyo.[10]
Ŵanthu awo ŵakukhala mu charu ichi ŵakukwana 30 miliyoni, ndipo ŵanandi mwa ŵanthu aŵa mba Bantu. Kweni chiyowoyero cha ku Mozambique ntchiyowoyero cha Chiphwitikizi, icho ŵanthu ŵanandi ŵakuyowoya mu matawuni. Viyowoyero vyakuzirwa comene ni Chitsonga, Makhuwa, Sena, Chichewa, na Chiswahili. Pa mabuku agha, pali viyowoyero 46 ivyo vikuyowoyeka mu charu ichi.[11]
Chisopa chikuru chomene mu Mozambiki ni Chikhristu, ndipo ŵanthu ŵachoko waka ŵakulondezga chisopa cha Chisilamu na visopa vinyake vya ku Africa.
Charu cha Mozambique chili mu wupu wa United Nations, African Union, Commonwealth of Nations, Organisation of Islamic Cooperation, Community of Portuguese Language Countries, Movement of Non-Aligned, Southern African Development Community, ndipo chili na wupu wa La Francophonie.