Avarský kaganát
štátny útvar v strednej Európe / From Wikipedia, the free encyclopedia
Avarský kaganát bol štátny útvar v strednej Európe (presnejšie v Panónskej panve) existujúci ako samostatný celok zhruba od roku 567 do roku 803 a ďalej ako subjekt franskej moci minimálne do roku 822.
Avarský kaganát
| |||||||||||||||
Geografia | |||||||||||||||
(?) sídlo kagana, pevnosť hrink, často menilo polohu | |||||||||||||||
Rozloha |
(?) viac ako 250 000 km² (presný rozsah panstva nie je známy) | ||||||||||||||
Najdlhšia rieka |
|||||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||||
Počet obyvateľov |
vyše 250 000 (presné počty sú neznáme) | ||||||||||||||
Národnostné zloženie |
|||||||||||||||
avarčina (?), turkické jazyky, mongolské jazyky, praslovančina, ... | |||||||||||||||
tengrismus (šamanizmus, animizmus), čiastočne kresťanstvo, judaizmus, čiastočne možno i iné východné náboženstvá (manicheizmus, zoroastrizmus, budhizmus, ...) | |||||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||||
kaganát, kmeňový zväz | |||||||||||||||
Materský štát |
|||||||||||||||
komoditné platidlá (hrivny, kovové prúty,...) | |||||||||||||||
Vznik |
|||||||||||||||
Zánik |
|||||||||||||||
|
Pôvod Avarov (Varchitov, Obrov, Abarov, Pseudo-Avarov) je nejasný. Pravdepodobne šlo o kmeň mongolského alebo turkického pôvodu, objavujú sa i názory, že ide o príbuzný kmeň Hunov. Kultúrne sú Avari blízki turkickým kmeňom, narozdiel od iných nomádskych kmeňov bolo etnikum vyspelejšie, pravdepodobne pre perzsko-čínsky vplyv v počiatkoch jeho existencie. Okrem panónskych Avarov dodnes existujú ešte kaukazskí Avari , ktorí sa však od panónskych Avarov jazykovo líšia.
Podľa správ Modrých Turkov (Turkutov) odoslaných Byzantskej ríši pochádzali Avari z kmeňov War a Chun a tvorili súčasť Hefthalitského chanátu Bielych Hunov. Táto teória tak Avarom priznáva aspoň čiastočný indoeurópsky pôvod. Iné teórie hovoria o ich príslušenstve k blízkemu Žužanskému chanátu.
Avarský kmeňový zväz tvorilo viacero kmeňov, medzi nimi i iné menšie kmene iného než avarského pôvodu. K nim patrili napríklad turkicko-bulharskí Oghurovia, Utigurovia či Kutrigurovia. Spolu s Avarmi putovali a žili i ďalšie etniká, medzi nimi i Slovania (Anti), či ugrofínske kmene. V Panónii zase Avari stretli upadajúcich Gepidov.[1]:38-39
Do Európy, na Kaukaz sa Avari dostali niekedy okolo roku 557 / 558.[2] Vtedy šlo ešte o pomerne slabý kmeň, ktorý však rýchlo rástol na sile a počtoch. Už spočiatku sa Avari stali spojencami Byzantskej ríše, ktorá ich podobne ako iné kmene využívala na zaistenie svojich hraníc tým, že im vyplácala tribút. V 6. storočí Avari postupne obsadili Panóniu. Úplnými pánmi územia sa stali po tom, čo si ich okolo roku 567 na pomoc proti Gepidom povolal kmeň Longobardov.[2] Avari Longobardom radi pomohli, avšak nakoniec boli sami prinútení Strednú Európu opustiť. V tomto období vznikol stálejší štátny útvar Avarov - Avarský kaganát.
V nasledujúcom období Avari pravidelne plienili byzantské, slovanské a franské územia a striedavo udržiavali s jednotlivými krajinami spojenectvá. V siedmom storočí Avari dvakrát spolu so Slovanmi zaútočili na dve v tom čase najvýznamnejšie byzantské mestá Solún a Konštantínopol. Nebezpečným sa ukázalo byť najmä druhé obliehanie v roku 626, ktoré Avari viedli v spolupráci s Peržanmi.[2] Po neúspechu konštatinopolskej misie avarská moc na čas upadla, čo využil franský kupec Samo a na čele Slovanov na území západnej Panónie získal pre miestne kmene od Avarov nezávislosť. V tomto období sa avarský kmeňový zväz rozštiepil, pre odchod Bulharov (Kutrigurov), ktorí prehrali občiansku vojnu a nezískali kaganský titul.
Po smrti slovanského vládcu Sama Avari znovu získali nadvládu nad západnou Panóniou, avšak v siedmom storočí sa stále viac a viac vyhrocovali vzťahy s Frankami, ktorí Avarov nakoniec vo viacerých výpravách porazili. Významnú ranu Avarom v roku 805 uštedril prvý západný cisár Karol Veľký. V nasledujúcom už nemožno hovoriť o plne samostatnom avarskom panstve. Ku koncu existencie kaganátu vrchní predstavitelia ríše prijali krst. Posledná zmienka o Avaroch pochádza z roku 822, kedy sa ich poslovia zúčastnili snemu vo Frankfurte. Nie je zrejmé, kedy kaganát naozaj zanikol, ani čo presne sa stalo s Avarmi, pravdepodobné je, že sa asimilovali s miestnym slovanským a od 10. storočia i maďarským obyvateľstvom. Objavujú sa názory, že Avari mohli byť predkami uhorských Sikulov. Najvýznamnejšími pamiatkami po Avaroch sú pohrebiská.