hlavné mesto Holandska From Wikipedia, the free encyclopedia
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Amsterdam je hlavné mesto Holandska. Mesto bolo založené koncom 12. storočia ako malá rybárska dedinka na brehoch rieky Amstel. V súčasnosti je Amsterdam najväčším holandským mestom a je jeho finančným i kultúrnym centrom. Napriek tomu, že je hlavným mestom; centrálna vláda, parlament i holandský monarcha sídlia v Haagu. Hlavným mestom provincie Severné Holandsko, v ktorej sa Amsterdam nachádza, je Haarlem.
O iných významoch výrazu Amsterdam pozri Amsterdam (rozlišovacia stránka).| Amsterdam | |||
| Hlavné mesto Holandska | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Holandsko | ||
|---|---|---|---|
| Provincia | Noord-Holland | ||
| Súradnice | 52°22′23″S 4°53′32″V | ||
| Rozloha | 219 km² (21 900 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 742 884 | ||
| Vznik | 1275 | ||
| Starosta | Femke Halsema | ||
| PSČ | 1000 – 1109 | ||
| Telefónna predvoľba | 20 | ||
| Poštový obvod | Amsterdam | ||
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
| Názov | Defence Line of Amsterdam | ||
| Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1996 (#20) | ||
| Číslo | 759 | ||
| Región | Európa a Severná Amerika | ||
| Kritériá | ii, iv, v | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Amsterdam | |||
| Webová stránka: Stránky mesta | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Amsterdam má 742 884 obyvateľov, v aglomerácii má vyše jeden a pol milióna ľudí. Žije v ňom dovedna 177 národností, čo z neho robí najmultikulturálnejšie mesto na svete.[1] Spolu s Rotterdamom, Haagom, Utrechtom a ďalšími menšími mestami je súčasťou rozsiahlej konurbácie nazývanej Randstad. V súčasnosti v nej žije vyše 6 miliónov ľudí.
Amsterdam má jedno z najväčších historických mestských centier v Európe pochádzajúce zo 17. storočia, z obdobia holandského „Zlatého veku“. V tejto dobe bol postavený systém sústredných polkruhových kanálov (holandsky „gracht“), ktorý dodnes určuje tvár mesta. Vďaka nim si Amsterdam vyslúžil prezývku „Benátky severu“.[2][3][4][5]
Turistov do mesta láka bohatá kultúra, mnohé múzeá a galérie (napr. Rijksmuseum, Van Goghovo múzeum, Stedelijk Museum a iné), ale i legalizovaná prostitúcia (najmä v mestskej časti de Wallen, známej aj ako „štvrť červených svetiel“) a predaj marihuany v tzv. coffeeshopoch.
Amsterdam sa rozprestiera ako vejár smerom na juh od hlavnej vlakovej stanice – Amsterdam Centraal. Odtiaľto vychádza hlavná mestská trieda, Damrak, ktorá sa neskôr spája s ulicou Rokin. Na východ od Damraku sa nachádza najstaršia časť mesta známa ako de Wallen, nazvaná po stredovekom opevnení mesta. V súčasnosti sa tu nachádza neslávna „štvrť červených svetiel“.
Na juh od štvrte de Wallen, v okolí námestia Waterlooplein, sa nachádza stará židovská štvrť. V 17. storočí bola vybudovaná sieť sústredných kanálov (tzv. „grachtengordel“)[6], ktoré ohraničujú stred mesta. Za nimi sa nachádzajú mestské štvrte ako Jordaan a de Pijp, námestie Museumplein a Vondelpark. Mnohé časti mesta sa nachádzajú na tzv. poldroch – tieto časti nesú príponu -meer, označujúcu jazero.
Amsterdamský systém kanálov je úspešným výsledkom urbanizmu. Na počiatku 17. storočia, keď bola imigrácia na vrchole, bol vytvorený plán výstavby, ktorého hlavným zámerom bolo rozšíriť plochu mesta, pričom navrhoval výstavbu štyroch koncentrických polkruhových kanálov, ktorých konce by ústili do zálivu (dnešného jazera) IJ. S ich výstavbou sa začalo v roku 1613.[6]
Známe ako „grachtengordel“[6], tri z kanálov (Herengracht, Keizersgracht a Prinsengracht) boli určené pre obytné a komerčné účely, zatiaľ čo štvrtý, najjužnejší (Nassau/Stadhouderskade) bol určený na obranu mesta a vodohospodárske účely.
Plán taktiež zamýšľal výstavbu spájajúcich kanálov, paralelné kanály v štvrti Jordaan, transformáciu existujúceho kanálu (Singel) na obytnú a obchodnú oblasť; a výstavbu viac než stovky mostov.
V Amsterdame, podobne ako v celom Holandsku, prevláda oceánske podnebie, ktoré je príznačné pre krajiny západnej a severnej Európy. Podnebie ovplyvňuje teplý morský prúd v Atlantickom oceáne. Ten spôsobuje, že zimy sú relatívne teplé, ale naopak letá veľmi teplé nie sú.
Teploty v zime sa pohybujú prevažne nad 0 °C; mrzne iba zriedkavo a to pri východných a severovýchodných vetroch vejúcich z európskeho kontinentu. Najchladnejším mesiacom roka je február: najnižšia priemerná teplota dosahuje len 0,2 °C. Letá sú teplé, ale zriedkakedy horúce. Najteplejším mesiacom roka je august s najvyššou priemernou teplotou 21,8 °C.[7]
Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 760 mm, tie padajú najmä vo forme ľahkého dažďa alebo mrholenia. Veľké vodné plochy v blízkosti mesta sú dôvodom oblačných, vlhkých dní, a to najmä v chladnejších mesiacoch (od októbra do marca).
.jpg)
Amsterdam bol založený koncom 12. storočia ako rybárska osada na brehu rieky Amstel, ktorá dala mestu meno. Mestské práva Amsterdam dostal v roku 1300 alebo 1301. Od 14. storočia mesto prosperuje najmä vďaka obchodu s hanzovými mestami.
V 16. storočí holandská vzbura proti španielskemu kráľovi Filipovi II. a jeho nástupcom vyústila do osemdesiatročnej vojny, ktorá nakoniec viedla k nizozemskej samostatnosti a zavedeniu kalvinizmu ako štátneho náboženstva. Roku 1578 sa Amsterdam ako katolícke mesto zapojil do revolty, pričom všetky kostoly boli skonfiškované pre nastupujúcu protestantskú cirkev.
Nizozemská republika sa stala známou vďaka svojej náboženskej tolerancii (s výnimkou katolíkov, ktorí boli nútení byť v utajení), a preto španielski a portugalskí židia, bohatí obchodníci z belgických Antverp a hugenoti z Francúzska sa čoraz viac uchyľovali do bezpečia Amsterdamu. Silná migrácia vzdelaných ľudí z Flámska potom dala mestu jazyk (ich dialekt sa stal základom písanej holandčiny) a spravila z Amsterdamu obchodné centrum.
17. storočie je považované za „Zlatý vek“ Amsterdamu. Na počiatku storočia bol Amsterdam najbohatším mestom Európy. Z amsterdamského prístavu pravidelne vypravovali lode do Baltského mora, Severnej Ameriky, Afriky, dnešnej Indonézie a Brazílie a mesto predstavovalo základňu medzinárodnej obchodnej siete.
Amsterdamskí obchodníci mali najväčší podiel v Nizozemskej východoindickej spoločnosti (VOC) i v Nizozemskej západoindickej spoločnosti (WIC). Obe spoločnosti nadobudli početné zámorské majetky, ktoré sa neskôr stali základom budúcich holandských kolónií. Amsterdam bol najdôležitejším uzlom námornej prepravy tovaru v Európe a popredným finančným centrom sveta. Amsterdamská burza bola prvá na svete s nepretržitou prevádzkou.
18. a 19. storočie sa niesli v znamení poklesu prosperity celého Holandska i samotného Amsterdamu. Vojny so Spojeným kráľovstvom a Francúzskom si vyžiadali svoju daň i na Amsterdame. Počas napoleonských vojen životná úroveň mesta dosiahla svoj najnižší bod. Po vzniku Holandského kráľovstva v roku 1815 sa všetko začalo obracať k lepšiemu. O ďalší rozvoj mesta sa zaslúžil najmä architekt a urbanista Samuel Sarphati, ktorý hľadal inšpiráciu najmä v Paríži.
Na konci 19. storočia zasiahla mesto priemyselná revolúcia. Toto obdobie ja označované aj ako druhý zlatý vek Amsterdamu. Bola postavená vlaková stanica, Rijksmuseum a Concertgebouw. Okrem toho bol postavený Amsterdamsko-rýnsky kanál, ktorý priamo spojil mesto s Rýnom a Severomorský kanál, ktorý spojil prístav so Severným morom. Obidva kanály výrazne zlepšili spojenie so zvyškom Európy a sveta. Projekty pomohli ekonomike k prudkému vzrastu. Medzi rokmi 1850 a 1900 sa počet obyvateľov mesta zdvojnásobil asi na pol milióna.
Počas prvej svetovej vojny bolo Holandsko neutrálne, ale Amsterdam spoznal jej dôsledky v nedostatku potravín a kuriva.
Nacistické Nemecko napadlo Holandsko 10. mája 1940. Krajina, vrátane Amsterdamu, padla po piatich dňoch bojov. Nemci nainštalovali v Amsterdame nacistickú vládu, ktorá spolupracovala s Nemcami pri perzekúcii židov. Napriek tomu niektorí z obyvateľov Amsterdamu pomáhali židovským rodinám a ukrývali ich. Vyše 100 000 židovských obyvateľov bolo deportovaných do koncentračných táborov. Pravdepodobne najznámejšou z nich bola Anna Franková. Vojnu prežilo asi iba 5 000 amsterdamských židov.
Amsterdam má bohatú architektonickú históriu, ktorej jedným z najlepších príkladov je najstaršia budova mesta, Oude Kerk („Starý kostol“), ktorý sa nachádza v srdci štvrte De Wallen a ktorý bol vysvätený v roku 1306.[8] Najstaršia drevená stavba pochádza z roku 1425, ktorou je Houten Huys („drevený dom“ v starej holandčine) sa nachádza v časti Begijnhof.[9] Je to jedna z dvoch drevených budov, ktoré stále stoja v Amsterdame, a jeden z mála zachovaných príkladov gotickej architektúry.[10] Drevené budovy boli príliš citlivé na plamene a tak boli v 16. storočí zbúrané, aby uvoľnili miesto pre budovy z nehorľavých materiálov.[11]
Vzhľad mesta výrazne ovplyvnil aj architektonický štýl označovaný ako Amsterdamská škola.
.jpg)
Amsterdam sa spomína v holandskej ústave ako hlavné mesto iba v súvislosti s korunováciou monarchu. Inak centrálna vláda, parlament i monarcha sídlia v Haagu. Haag je takisto sídlom zahraničných veľvyslanectiev.
Hlavným mestom provincie Severné Holandsko, v ktorej sa Amsterdam nachádza, je Haarlem.
Amsterdam je rozdelený na pätnásť obvodov, tzv. „stadsdel“:
Ako ostatné holandské mestá a obce, i Amsterdam je vedený starostom (burgemeester), členmi miestnej exekutívy (tzv. stadsdeelwethouder) a obecnou radou (gemeenteraad).
Amsterdam je rozdelený na pätnásť obvodov (stadsdel). Tento systém bol zavedený v 80. rokoch v snahe zlepšiť miestnu samosprávu. Obvody sú v súčasnosti zodpovedné za mnohé činnosti, ktoré dovtedy vykonávala centrálna mestská vláda. Štrnásť z nich má vlastnú radu, ktorá je volená v plebiscite. Pätnásty obvod, Westpoort, pokrýva amsterdamský prístav, má príliš málo obyvateľov a preto ho riadi centrálna mestská rada. Je zachovaný princíp subsidiarity a miestne rozhodnutia sa vykonávajú na miestnej úrovni. Iba rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú celé mesto, sa vykonávajú na centrálnej úrovni.
Erb mesta Amsterdam pozostáva z niekoľkých historických elementov. V červenom štíte sa nachádza čierny pruh, v ktorom sú vertikálne usporiadané tri Ondrejské kríže. Historici predpokladajú, že kríže predstavujú tri hlavné nebezpečenstvá ohrozujúce mesto: povodne, požiare a mor. Tieto symboly sú umiestnené i na oficiálnej vlajke mesta, ale kríže sú uložené vodorovne vedľa seba. Takúto vlajku používajú aj lode, ktoré sú registrované v Amsterdame.
Druhým symbolom je rakúska cisárska koruna. V roku 1489 z vďačnosti za poskytnuté služby i finančnú pomoc dal Maximilián I. Amsterdamu právo vložiť do svojho erbu kráľovskú korunu.[12] V roku 1508, keď bol Maximilián korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej, kráľovskú korunu nahradila jeho cisárska koruna. Na začiatku 17. storočia bola koruna nahradená korunou Rudolfa II. – korunou, ktorá sa neskôr stala rakúskou cisárskou korunou.
Levy na erbe sa datujú od konca 19. storočia, keď sa mesto stalo členom Republiky siedmich spojených provincií. Posledným prídavkom bolo mestské motto, ktoré v roku 1947 mestu udelila kráľovná Wilhelmina ako ocenenie statočnosti amsterdamského ľudu počas druhej svetovej vojny. Tri slová „Heldhaftig, Vastberaden, Barmhartig“ znamenajú: statočný, rozhodný a súcitný.
Holandsko je vo všeobecnosti veľmi priateľské voči cyklistom. To isté platí aj o Amsterdame. V meste je vybudovaný rozsiahly systém cyklotrás a dopravného značenia pre cyklistov. Predpokladá sa, že v samotnom meste sa nachádza vyše jedného milióna bicyklov. Napriek tomu, ich krádeže sú pomerne častým javom a tak cyklisti používajú veľké bezpečnostné zámky.
Jazda autom v centre mesta sa neodporúča. Poplatky za parkovanie sú vysoké a mnohé z ulíc sú jednosmerné, prípadne sú pre automobilovú dopravu uzavreté úplne. Miestna samospráva podporuje iniciatívy, ktoré propagujú zdieľanie áut viacerými cestujúcimi.
Hromadná doprava v Amsterdame zahŕňa predovšetkým 17 električkových trás a ďalšie množstvo autobusových liniek, ktoré prevádzkujú spoločnosti Gemeentelijk Vervoerbedrijf, Connexxion a Arriva.
Okrem toho v Amsterdame premávajú aj štyri linky metra, pričom piata je vo výstavbe.
V meste sa nachádza osem železničných staníc, na ktorých zastavujú vlaky spoločnosti Nederlandse Spoorwegen. Na piatich z nich zastavujú vlaky InterCity: Sloterdijk, Zuid, Amstel, Bijlmer ArenA a Amsterdam Centraal. V meste a jeho okolí sa nachádzajú i ďalšie stanice menšieho významu.
Letisko Schiphol, vzdialené asi 20 minút cesty vlakom od centra Amsterdamu, je najväčším letiskom v Holandsku a štvrtým najväčším v Európe. Za rok prepraví asi 40 miliónov cestujúcich a je základňou leteckej spoločnosti KLM.
Amsterdam je jedným z najrušnejších obchodných centier Európy. Nachádza sa tu jeden z najväčších európskych prístavov, ktorý je spojený so Severným morom pomocou siete kanálov a železníc. Najvýznamnejší z nich je tzv. Severomorský kanál.
Hlavné priemyselné odvetvia mesta zahrňujú: stavbu lodí, rafinovanie cukru a výrobu ťažkých strojov, papierových produktov, textilu a ošatenia, porcelánu a skla, automobilov a chemikálií.
Mesto je taktiež známe spracovaním diamantov a ako sídlo mnohých významných holandských firiem. Sídlia tu napr. ABN Amro, Heineken, ING Group, Ahold, Delta Lloyd Group, KLM alebo Philips. Okrem iného sa na juhu Amsterdamu nachádza konferenčné a výstavné centrum RAI a obchodné centrá World Trade Center a World Fashion Center.
Nachádza sa tu aj burza, ktorá bola prvá svojho druhu na svete. Dnes je súčasťou európskej siete Euronext.
V Amsterdame sa nachádza množstvo významných vysokých škôl a univerzít, na ktorých môžu vďaka relatívne nízkemu školnému[chýba zdroj] študovať aj zahraniční študenti. Najvýznamnejšou univerzitou je University of Amsterdam so 7 fakultami a viac než 30 000 študentmi. Okrem formálneho vzdelávania je Amsterdam miestom množstva neformálnych stretnutí a prednášok, ktoré sa konajú prakticky každý deň.
Mesto je sídlom Kráľovského orchestru Concertgebouw, ktorý patrí medzi vedúce svetové hudobné inštitúcie.
Amsterdam je domovským mestom futbalového tímu Ajax Amsterdam, ktorý hrá holandskú prvú ligu (tzv. Eredivisie), ktorej je niekoľkonásobným víťazom. Sídlom tímu je moderná Amsterdam ArenA, umiestnená na juhovýchode mesta.
V roku 1928 sa v Amsterdame konali deviate hry letnej olympiády. Olympijský štadión bol postavený podľa návrhov architekta Jana Wilsa a je považovaný za jeden z najkrajších príkladov tzv. Amsterdamskej školy.
Okrem iného bola obnovená myšlienka olympijského ohňa; ten sa prvýkrát v modernej histórii olympijských hier rozhorel práve na veži amsterdamského štadiónu. Do roku 1996 na štadióne hrával svoje medzinárodné zápasy futbalový klub Ajax Amsterdam. V roku 1997 bol štadión zrekonštruovaný a dnes slúži prevažne na športové podujatia. Okrem iného tu sídli aj športové múzeum.
V meste sídli známy športový klub thajského boxu Vos Gym. Trénuje v ňom Ivan "The Hydro" Hippolyte, niekoľkonásobný majster sveta.
.jpg)
