Haniska (okres Košice-okolie)
obec na Slovensku v okrese Košice-okolie From Wikipedia, the free encyclopedia
Haniska (maď. Enyicke) je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
| Haniska | |
| obec | |
 Kostol sv. Jána Nepomuckého | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Košice-okolie |
| Región | Abov |
| Časti | Haniska Grajciar Jakubov dvor |
| Vodný tok | Belžiansky potok |
| Nadmorská výška | 216 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′16″S 21°15′11″V |
| Rozloha | 17,29 km² (1 729 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 557 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 90,05 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1267 |
| Starosta | Ing. Miloš Barcal[3] (nezávislý) |
| PSČ | 044 57 |
| ŠÚJ | 521400 |
| EČV (do r. 2022) | KS |
| Tel. predvoľba | +421-55 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Haniska 248 044 57 Haniska |
| E-mailová adresa | haniska@haniska.sk |
| Telefón | +421 55 693 0125 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Haniska (Košice-okolie) | |
| Webová stránka: haniska.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Poloha
Obec Haniska sa nachádza v južnej časti Košickej kotliny medzi Sokolianským a Belžianským potokom v nadmorskej výške 216 m.n.m. Prevažne odlesnené katastrálne územie s rozlohou 1 729 ha leží na terasovitej plošine Hornádu v nadmorskej výške 190 – 224 m n. m. a tvoria ho treťohorné usadeniny. Obcou preteká Belžiansky potok, ktorý vyviera pri Lorinčíku a v Kechneci sa vlieva do potoka Sartoš.[4] Väčšinu katastra tvoria polia a lúky, len severná časť je zalesnená. Na ploche 119,85 ha sa tam rozprestiera Haništiansky les. Na jeho území sa nachádzajú chránené biotopy karpatské a panónske dubovo-hrabové lesy a žije tam chránený živočíšny druh Podkovár južný (lat. Rhinolophus euryale).[5]
Haniska susedí na východe s obcami Valaliky, Geča a Čaňa. Na juhu s obcami Gyňov, Belža a Seňa. Na juhu a západe s obcou Sokoľany a na severe a západe s mestom Košice.
Časti obce
- časť Grajciar - Osada v južnej časti katastra
- časť Jakubov dvor - chatová lokalita v blízkosti Haništianskeho lesa
Obyvateľstvo
Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v Haniske 1 494 obyvateľov (z toho 3 cudzinci). Z celkového počtu obyvateľov je 731 mužov a 763 žien. Hustota obyvateľstva je 86,41 ob./km².
Z hľadiska štruktúry obyvateľstva podľa veku prevláda skupina v produktívnom veku (15-64 r.) v počte 991 obyvateľov (66,33%). V predproduktívnom veku (0-14 r.) je 263 obyvateľov (17,6%) a v poproduktívnom veku (65 a viac rokov) je 240 obyvateľov (16,06%). Podľa vekovej pyramídy je priemerný vek 40,57 rokov, najviac obyvateľov je vo veku od 40 do 65 rokov, čo naznačuje mierne starnutie obyvateľstva.
Prevažnú časť obyvateľstva tvoria občania so slovenskou národnosťou (98,19%). K maďarskej národnosti sa hlásia 4 obyvatelia a po 1 obyvateľovi sa hlásia k poľskej, francúzskej a ukrajinskej národnosti.
Podľa štruktúry náboženského vyznania dominuje v obci rímskokatolícke náboženstvo: 1247 ob. (83,47%), nasleduje bez vyznania: 131 ob. (8,77%), ostatné: 52 ob. (3,48%), gréckokatolícke: 46 ob. (3,08%), evanjelické: 9 ob. (0,6%), kalvínske: 5 ob. (0,33%), pravoslávne: 3 ob. (0,2%) a nakoniec Jehovovi svedkovia: 1 ob. (0,07%).
Podľa rodinného stavu je ženatých/vydatých 680 ob. (45,52%), slobodných 627 ob. (41,97%), ovdovených 112 ob. (7,5%) a rozvedených 75 ob. (5,02%).
Základné vzdelanie má 229 ob., stredoškolské 808 ob. a vysokoškolské 764 ob. Ekonomicky aktívnych je 764 obyvateľov. Najväčší podiel zamestnancov je v priemyselnej výrobe: 172 ob.(24,16%).
V obci sa nachádza 448 domov, z čoho 431 (96,21%) je rodinných a 7 (1,62%) je bytových.[6]
Názov
Slovenský historik Branislav Varsík vo svojej publikácii Osídlenie Košickej kotliny odvodzuje názov Haniska od mena Ján.[7] Najstarší doklad pre Hanisku ukazuje, že maďarský názov Enezca pochádza zo slovanského Janiska. V priebehu histórie sa názov obce menil na Enyzke, Enisque, Enyske, Haniczka až nakoniec sa v 18. storočí ustálila súčasná podoba slova, pravdepodobne zmenou národnostnej štruktúry. Dedina mala viac menej ustálený názov, výnimku tvorila druhá polovica 15. storočia, keď sa používal názov Doboffalva (Dobova dedina). [8]
Prvá písomná zmienka a najstaršia história
Archeologické nálezy potvrdzujú, že územie Hanisky bolo osídlené už v paleolite.Našli sa tu pozostatky pilínskej kultúry zo strednej a mladšej doby bronzovej a zo staršej doby železnej. [9]
Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine vydanej v roku 1267 mladším kráľom Štefanom. V 17. storočí dal v obci palatín František Vešeléni postaviť kaštieľ.
Kaštieľ spolu s Haniskou mal v priebehu dejín mnoho majiteľov. František Vešeléni získal Hanisku svadbou s Máriou Széchy, ktorej rodina ju vlastnila. Po jeho neúspešnom sprisahaní vdova predala Hanisku Štefanovi Tökölimu. Ďalší potomok Imrich Tököli sa tiež postavil proti Habsburgovcom bol však porazený a odišiel do vyhnanstva a Hanisku odkázal Mikulášovi II. Bercsényimu, hlavnému veliteľovi povstania Františka II. Rákocziho.
Počet obyvateľov Hanisky v 15. storočí môžeme usudzovať, len na základe tzv. portálnych súpisov. Haniska mala 37 port , teda žilo v nej v tom období 200 – 300 obyvateľov. V stredoveku až do začiatku 18. storočia bola Haniska dedinou pravdepodobne s maďarským obyvateľstvom, no už v 16. storočí sa objavujú slovenské mená. V ďalšom období dochádza k radikálnemu poklesu obyvateľstva, ktorý zapríčinili neustále vojenské konflikty a epidémie. V roku 1696 tu bývalo, len 16 poddaných a po Rákocziho povstaní a doznení epidémie, bolo v roku 1715 pri súpise daňovníkov napočítaných, len 12 poddaných.
K rozhodným zmenám došlo v rokoch 1720 – 1746, keď počet obyvateľov za 26 rokov stúpol na 276. Došlo tu k prisťahovaniu slovenského obyvateľstva z iných regiónov. Od konca 18. storočia do revolúcie v r. 1848-1849 sa Haniska vyvíjala ako poddanské zemepanské mestečko. Mala jarmočné a trhové právo. Roku 1828 tu v 229 domoch žilo 937 obyvateľov, ktorí sa tak ako v stredoveku zaoberali najmä poľnohospodárstvom.[10]
Haniska a Zičiovci
Bližšie informácie v článkoch: Jakobína Zičiová a Rudolf Ziči
V roku 1696 získal Hanisku gróf Waldstein, veliteľ košickej posádky. Jeden z jeho potomkov predal Hanisku vdove baróna Jakuba Meska a keď sa v 19. storočí vnučka rodiny Mesko – Jakobína Péchyová vydala za grófa Rudolfa Zičiho, statky v Haniske prešli do majetku tejto rodiny.
Táto rodina zafinancovala opravu kostola, stavbu škôl a rozvoj obce. Ich rodinná hrobka sa nachádza v krypte kostola sv. Jána Nepomuckého v Haniske. Najvýznamnejšou osobnosťou tejto rodiny bola grófka Jakobína Zičiová. rod. Péchy, ktorá oslepla v mladom veku. Grófka dala vybudovať dievčenskú školu, bola veľmi dobrosrdečná k obyvateľom Hanisky a hospodársky ich podporovala. V tejto dobe sem prichádzajú Milosrdné sestry sv. Kríža, ktorým bola zverená výchova dievčat (sestry sv. Kríža pôsobia v Haniske dodnes). Školu navštevovali dievčatá z rôznych žúp Slovenska. Popri dievčenskej škole fungovala v obci aj chlapčenská škola.[11]
Vznik prvej Československej republiky
Po vzniku prvej Československej republiky mala obec naďalej poľnohospodársky ráz. Boli tu aj vyhne, stupy a mlyn, kde sa zamestnala časť obyvateľov. Ich počet sa od r. 1921 do r. 1940 zvýšil z 977 na 1 212. Popri 1007 katolíkov tu žilo 35 gréckokatolíkov, 1 evanjelik, 2 kalvíni, 26 židov a 2 iného náboženstva. Po 1. svetovej vojne sa v okolí Hanisky začali stavať železobetónové pohraničné opevnenia vzoru 37 na obranu pred Maďarskom, no po Viedenskej arbitráži musela československá armáda odísť a územie Hanisky bolo pričlenené k Maďarsku. Pohraničné opevnenia boli rozobraté kvôli železobetónu. Od roku 1930 bol kaštieľ v Haniske prázdny a v rokoch 1944 a 1945 bol počas bojových udalostí poškodený. Osud kaštieľa sa naplnil po roku 1945, keď bol zbúraný a jeho zvyšky boli rozobrané ako stavebný materiál. V súčasnosti stojí na jeho mieste základná škola, ktorá bola slávnostne daná do užívania 1. septembra 1971.[12]
Druhá svetová vojna
V polovici decembra 1944 prenikli do Košickej kotliny sovietske vojská a obsadili Seňu (7 km od Hanisky). Postupovali ďalej, ale v haniščanskej osade Grajciar narazili na tvrdý odpor nemeckej 1. lyžiarskej divízie a boli zatlačené späť do Sene. Veliteľstvo sovietskej armády nasadilo 16. januára čerstvé sily, 19. januára padli Košice a deň predtým aj Haniska. Podľa rukopisných záznamov miestneho farára Augustína Richtárcsika bola Haniska počas bojov bombardovaná a ostreľovaná. Nemeckí vojaci boli ubytovaní aj na fare a keď odchádzali vyrabovali dedinu. Obyvateľom, aj farárovi ukradli paplóny, poháre, oblečenie, postele, dobytok, hydinu. Príchod sovietov popisuje ako pokojný. Boli upravení, elegantní a milí, ale tiež kradli, len nie toľko ako Nemci. Vojna prehrmela cez Hanisku, nechajúc za sebou biedu a smútok. V Roku 1944 zmizla židovská komunita, ktorá tu bola takmer 200 rokov.[13]
Po druhej svetovej vojne
Haniska v prvých rokoch po 2. svetovej vojne stagnovala, dokonca výstavbou VSŽ bola obec odsúdená na dožitie a bola uvalená stavebná uzávera. Mladí ľudia odchádzali do mesta, čo sa odzrkadlilo aj na počte obyvateľov. Pri sčítaní ľudu v roku 1970 obec mala 1 520 obyvateľov, kým pri poslednom sčítaní v roku 1990 už len 1 362 obyvateľov. V 70-tych rokoch sa v obci začala výstavba 6 bytových jednotiek, kultúrneho domu, základnej školy, reštaurácie a v roku 1976 výstavba vodovodu, potom bola obec plynofikovaná a vykonala sa výstavba ciest.[14]
Socha Krista Spasiteľa a Krížová cesta
V roku 2023 dala Rímskokatolícka farnosť sv. Jána Nepomuckého v Haniske na čele s farárom ThDr. Jozefom Ondovčákom, PhD. zrealizovať projekt so sochou Krista a krížovou cestou. Socha Krista Spasiteľa v Haniske je 5,3 metrov vysoká socha a spolu s krížovou cestou sa nachádza v areáli farskej záhrady. Autorom umeleckého diela je Ján Leško, akademický sochár. Ako materiál použil umelý kameň, tzv. alabaster, ktorý je zmesou vápenca a živice. Vo vnútri sochy sa nachádza relikvia Svätého Kríža. Socha s krížovou cestou boli slávnostne odhalené 27. augusta 2023 a požehnal ich Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup-metropolita.[15]
Socha Krista
Socha a areál s krížovou cestou
Zastavenia v noci
IV. zastavenie
Božské srdce
Relikvia Sv. Kríža v soche
Kultúrny dom
Obecný úrad s kultúrnym domom v Haniske
Sála kultúrneho domu v Haniske (zdola)
Sála kultúrneho domu v Haniske (zhora)
Námestie s amfiteátrom
Nápis Haniska
Amfiteáter a stará požiarna zbrojnica
Amfiteáter v Haniske
Námestie v Haniske
Haniščane - spevácka skupina
Haniščane - Vianoce
Haniščane
Haniščane - muži
Deň obce Haniska 2019
Hanišťanka - spevácka skupina
Hanišťanka je zmiešaná spevácka a dedinská folklórna skupina, ktorá vznikla v roku 2011.[16]
Pomenovanie nesie podľa obce Haniska, odkiaľ pochádzajú všetci jej členovia. Skupinu pri jej vzniku tvorilo dvanásť členov, z toho štyria chlapi, ktorých snahou je zozbierať, ale aj prezentovať pôvodné abovské ľudové piesne, ktoré sa zachovali v Haniske a blízkych dedinách. V súčasnosti má skupina desať členov, z toho deväť žien a jeden muž. Prezentujú umenie a zvyky, v ktorých vyrástli a stali sa základom ich domovskej kultúry. Používajú pôvodné kroje, keďže sa v obci zachovali. Kroje patrili ich mamám, prípadne iným starším ženám z obce. Sú teda hodnoverné, autentické a dodnes sú v Haniske zachované.[17]
V obci Haniska sa zapájajú do rôznych kultúrnych akcií akú sú Dni obce, Stavenie mája, Večer rodičov a priateľov školy, Vianočná akadémia a vo farnosti sv. Jána Nepomuckého v Haniske pri rôznych cirkevných sviatkoch, ale aj na kultúrnych podujatiach v iných obciach v okolí. V roku 2022 natočili a vydali svoje DVD video, kde prezentujú okrem pôvodných ľudových piesní z Hanisky a okolia aj 4 zvykoslovné pásma: Haniščanská svadzba, Čepenky, Pletky pri kukurici, Zvyky na Ondreja.[18]
Účasti a ocenenia:
- 2015 – Vystúpenie v RTVS pri výročí 90 rokov prvého rozhlasového vysielania na Slovensku v Haniske
- 2016 – Dargovská ruža vo Svinici - Zlaté pásmo
- Krajská prehliadka zborov v Kysaku
- Abovské folklórne slávnosti v Skároši (Slávnosti mikroregiónu Hornád)
- Košická karička
- Krojovaná paráda v Ruskove
- Jarmok v Ždani
- Dni obce Haniska[18]
Rímskokatolícka farnosť v Haniske
Je farnosťou Košickej arcidiecézy a súčasťou dekanátu Košice – Juh. Od roku 2024 je farárom Mgr. Patrik Vojtek a výpomocný duchovný je od roku 2007 PhDr. Imrich Degro, PhD. Filiálkami farnosti sú Sokoľany a Bočiar. Medzi zaujímavosti farnosti patrí vyše 5 metrová Socha Krista Spasiteľa a Krížová cesta v Haniske.
Milosrdné sestry sv. Kríža
Sesterské spoločenstvo v Haniske vzniklo ako tretie pôsobisko Milosrdných sestier Svätého kríža na Slovensku a je súčasťou farského spoločenstva sv. Jána Nepomuckého v Haniske. V súčasnosti je poslaním sestier starostlivosť o staršie a choré spolusestry a o starších a chorých kňazov. Sestry vyučujú na základných školách, nielen v Haniske, venujú sa školskej a farskej katechéze, zúčastňujú sa farských svätých omší pre deti a mládež, pripravujú jasličkové pobožnosti, Dobrú novinu a letné tábory. Vyučujú aj rómske deti z filiálky Sokoľany, ktoré pripravujú na 1. sväté prijímanie.
Jednota dôchodcov
Klub voľného času
Haniskonoviny
V obci Haniska sú podmienky a vybavenie pre športy: futbal, basketbal, volejbal, tenis, biliard, šípky a rôzne loptové hry. Využiť je možné športoviská: futbalové ihrisko, basketbalové ihrisko, multifunkčné ihrisko, ihrisko pre plážový volejbal, telocvičňu ZŠ, mnoho detských ihrísk a park pre psov.
Športové kluby v Haniske
- FK Haniska - obecný futbalový klub
- Old Boys Haniska - futbalový klub ,,starí páni"
- AHK Haniska Flyers - hokejový klub
- BiliDart Haniska - biliard a šípky[19]
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého
Pôvodne pravdepodobne ranogotický kostol z ktorého sa zachovala len časť lode, v r. 1656 bol kostol značne prestavaný, v r. 1751-1764 pristavali bočné kaplnky, novú vežu a nakoniec bol klasicistický upravený. Kostol je jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1656. Stojí na mieste staršej stredovekej stavby. Úpravami prešiel v rokoch 1751 – 1764, kedy vznikli bočné kaplnky a veža. Interiér je zaklenutý pruskou klenbou. Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s lunetami. Na južnej strane sa nachádza klasicistická kaplnka zo začiatku 19. storočia zaklenutá zrkadlovou klenbou. V interiéri sa nachádza výmaľba od V. Smolku z roku 1923. Hlavný oltár je neorenesančný z roku 1934 s obrazom Panny Márie od V. Smolku. Bočné oltáre sú v štýle luiséz z rokov 1838 a 1866. Krstiteľnica je rokoková z polovice 18. storočia. Fasáda kostola je členená pilastrami. Veža vystupuje z priečelia vo forme rizalitu. Na bočných stranách priečelia sa nachádzajú niky s barokovými sochami, pravdepodobne od J. A. Kraussa. Vyzdobený je oltárnymi obrazmi od Ignáca Klimkoviča z roku 1838 a od A. Stadlera z roku 1866.Má skosené nárožia, členená je pilastrami a ukončená barokovou helmicou. Okná kostola sú polkruhovo ukončené s profilovanými šambránami s klenákmi. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde sú pochovaní významní zemepáni Hanisky, najmä z rodina Mesko a z rodiny Zichy[20]
Kostol v lete, zadná časť
Kostol v lete s cintorínom
Kostol spredu v zime
Interiér kostola (Vianoce)
Kostol a kláštor, pohľad z hora
Hrobka Jakobíny Zičiovej a Rudolfa Zičiho
Bývalá budova rádio-telegrafickej stanice
Budova je situovaná mimo intravilánu obce smerom na severovýchod. Budova bola postavená v roku 1922, projektantom bol český architekt Bohumír Kozák. Vzhľadom skôr pripomína zmodernizovaný kaštieľ ako budova, ktorá mala slúžiť pre potreby telekomunikácie. Už v čase výstavby pôsobila archaickým dojmom. Práve tu sa začali písať dejiny rozhlasového vysielania na Slovensku. Košickí poštoví technici prostredníctvom uspôsobeného rádiotelegrafného vysielača v Haniske uskutočnili prvé pokusné rozhlasové vysielanie na Slovensku 20. - 22. decembra 1925.Do súčasnosti sídlil v budove Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. Miestni budovu však dodnes volajú „Rádiov“. V roku 2015, pri príležitosti 90. výročia prvého pokusného rozhlasového vysielania na Slovensku, bola na jej priečelí odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca túto významnú udalosť. V súčasnosti sa v okolí budovy stavia Valaliky Industrial Park, s.r.o pre spoločnosť Volvo, preto sa výskumný ústav musí presťahovať. Budova by mala byť zakomponovaná do priemyselného parku.[21]
Božie muky a prícestné kríže
Zaradzujeme ich medzi malé sakrálne stavby. V Haniske sa až do súčasnosti zachovalo 11 prícestných krížov a 4 Božie muky (tzv. kaplnky, ľud.: „kapličky“) vrátane ich miestnych názvov, ktoré označujú ich staviteľov alebo objednávateľov.[12]
Božia muka sv. Floriána
Brugošov kríž
Kríž na Malej strane
Kríž na Veľkej strane
Božia muka Božské srdce
Rodáci
- Jozef Tóth (* 1925 – † 2022), slovenský gréckokatolícky kňaz
- Imrich Andrejčák (* 1941 – † 2018), slovenský generál ČSĽA, minister obrany ČSFR, a od marca 1993 do marca 1994 minister obrany SR.[22]
- Imrich Oravec (* 1894 – † 1971), kresliar, portrétista, žánrista, maliar, krajinár[23]
- Karol Dembovský (* 1885 – † 1962), slovenský politik, publicista, tréner a významný politik Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v období medzivojnového Česko-Slovenska a vojnovej Slovenskej republiky.
- Vojtech Ziči, maď. Béla Zichy (* 1868 – † 1944), verejný činiteľ
- Matej Kováč, maď. Mátyás Kováts (* 1759 – † 1808), cirkevný hodnostár, učiteľ, publicista
- Jozef Michal Svoreň, maď. József Mihály Szvorényi (* 1750 – † 1814), teológ, univerzitný profesor, publicista
- Vojtech Paládi, maď. Béla Pallaghy (* 1867 – † ?), statkár, úradník, básnik
Osobnosti pôsobiace v obci
- Jozef Ondovčák (* 1964), farár, košický sídelný kanonik
- František Cicholes (* 1910 – † 2005), farár, trpiteľ za vieru, košický čestný kanonik[24]
- Jakobína Zičiová, rod. Péchyová, (* 1846 – † 1915), grófka, filantropka, najvýznamnejšia osobnosť rodiny Zičiovcov
- Jozef Repaský, maď. József Répászky (* 1828 – † 1897), cirkevný hodnostár, učiteľ, publicista
- Rudolf Ziči, maď. Rezső Zichy (* 1833 – † 1893), statkár, verejný činiteľ
- Jakub Meško, maď. Jakab Mesko († 1808), zemepán, barón, publicista
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
