Andrej Ľudovít Radlinský
slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, fyzik, vydavateľ a náboženský spisovateľ From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
ThDr. PhDr. Andrej Radlinský[3] (alebo aj Andrej Ľudovít Radlinský, krstený Ľudovít Andrej; * 8. júl 1817, Dolný Kubín[4][5][2][3] – † 26. apríl 1879, Kúty[6][5][2]) bol slovenský rímskokatolícky kňaz, jazykovedec, pedagóg, redaktor, fyzik, vydavateľ, náboženský spisovateľ, zakladateľ Spolku svätého Vojtecha, spoluzakladateľ Matice slovenskej. Pseudonym: Radolínsky
Remove ads
Rodina
Otec Andreja Radlinského sa volal Ondrej Radlinský[5] / Andrej Radlinský[2]. Študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku a potom v Jágri.[5][2] Bol úradníkom[5][2] a hospodárom na časti zdedeného majetku.[2] V meruôsmych rokoch (revolúcie v rokoch 1848 až 1849)[5] bol richtárom. [5][2]
Matka Andreja Radlinského sa volala Alžbeta[5][2], rodená Bernoláková[2]. Bola dcérou brata Antona Bernoláka.[5]
Andrej Radlinský mal sestru Máriu a dvoch bratov. Jeho brat Štefan Radlinský bol povolaním takisto kňaz. Pôsobil v Dolnej Lipnici a napísal latinskú učebnicu učebnicu pastorálnej teológie.[5] Ďalší brat sa volal Gašpar.
| Alžbeta Radlinská rod. Bernoláková | Ondrej Radlinský | ||||||||||||||||
| Andrej Ľudovít Radlinský | |||||||||||||||||
Remove ads
Životopis
Študoval na gymnáziu v Ružomberku, Kremnici a v Budíne. V roku 1834 – 1836 študoval filozofiu v Oláhovom seminári v Trnave, a v seminári v Bratislave. V roku 1836 – 1840 katolícku teológiu na univerzite v Pázmaneu vo Viedni, popri nej sa venoval aj štúdiu jazykovedy a spoločenskovedným i exaktným predmetom. V roku 1841 získal doktorát (PhDr.) na univerzite v Pešti 1841 a bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v Budíne, v Štefultove a Zlatých Moravciach a dlhšie i v Banskej Štiavnici, kde zriadil nedeľné školy a organizoval spolky miernosti. V roku 1852 vydal I. zväzok Prostonárodnej Bibliotéky, ktorý obsahoval hviezdovedu, zemepis, prírodopis a silozpyt. Jeho zostavovateľom bol Maximilián Jalovecký. Andrej Radlinský musel tajne opustiť Slovensko a prešiel do Viedne, kde spolupracoval s Jánom Kollárom. Tu redigoval Slovenské noviny, vydával časopis Cyrill a Method, neskôr s prílohou Priateľ školy a literatúry, Pešťbudínske vedomosti, Katolícke noviny.
Andrej Radlinský značne prispel k vytváraniu slovenskej fyzikálnej terminológie. V päťdesiatych až sedemdesiatych rokoch 19. storočia svojimi všestrannými schopnosťami zasahoval do hospodárskeho a literárneho života a má nezabudnuteľné zásluhy pri napomáhaní rozvoja slovenského školstva, najmä pri jeho záchrane. Aktívne sa podieľal na slovenskom národnom politickom hnutí, zástanca spolupráce oboch konfesií, propagátor českej a slovenskej vzájomnosti, slavianofil ako jazykovedec ovplyvnil vývoj a kodifikáciu spisovnej slovenčiny, zúčastnil sa na rozvoji a šírení katolíckej náboženskej spisby pričinil sa o povznesenie slovenského školstva. Spoluzakladateľ Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha. Redaktor, vydavateľ a zostavovateľ náboženských publikácií. Zaslúžil sa o poslovenčenie a neskôr záchranu banskobystrického gymnázia, usiloval sa založenie slovenskej právnickej akadémie v Banskej Bystrici, nastolil aj potrebu zriaďovania pôrodných sál na Slovensku. Vydával rôzne školské pomôcky a príručky, jeho učebnica Školník bola významným prostriedkom pri pozdvihnutí vzdelanostnej úrovne slovenského národa. Zomrel 26. apríla 1879 a pochovaný je v Kútoch.
Dielo Školník, ktoré vydal v roku 1871 obsahujúce hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prírodopis, domáce a poľné hospodárstvo, ovocinárstvo, včelárstvo, hodvábnictvo a náuku o právach a povinnostiach občanských pre katolícke elementárne školy. Učebnica má 316 strán a 12 strán obrázkov. Stavba Silozpytu čili fyziky ako jednej časti Školníka:
- O vlastnostiach telies,
- O príťažlivosti, ťarche, ťažišti a rovnováhe,
- O sochore, vážkach, mincieri, kolovrate a iných z kolovratu poskladaných strojoch.
- O povetrí,
- O plynoch,
- O vode,
- O liehu alebo silici,
- O svetle,
- O teplote; prídavok: O nešťastlivých prípadoch horúčosti, ohňa, chladna a zimy.
- O hromovine,
- O zvuku; prídavok: O nešťastlivých prípadoch zadusených a hromom ohlušených ľudí.
Remove ads
Ocenenie
- Člen Arkádskej akadémie vied a umení (Arcas Romanus) v Ríme
Pamiatky
- pamätná tabuľa na pôvodnom mieste rodného domu (od S. Bíroša) v Dolnom Kubíne
- hrob s náhrobníkom, súsošie od A. Kováčika a pamätná tabuľa na rokuk. fare v Kútoch
- časť rukopisnej pozostalosti a fotodokumentačný materiál v Literárnom archíve Matice slovenskej
Dielo
Referencie
Literatúra
Dielo v elektronickej podobe
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads