Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944

From Wikipedia, the free encyclopedia

Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944
Remove ads

Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944 (iné názvy: bombardovanie rafinérie Dubová) bol nálet amerických vzdušných síl na Štátnu rafinériu minerálnych olejov v Dubovej počas druhej svetovej vojny. Celkovo 76 bombardérov B-24 Liberator 15. leteckej armády zaútočilo 20. augusta 1944 na rafinériu, ktorá bola ich hlavným cieľom, ale aj na železničnú trať.[3] Poškodených bolo viacero prevádzok rafinérie a veľké množstvo surovín ako aj spracovaných produktov.[4] O bombardovaní rafinérie v Dubovej krátko pred vypuknutím Slovenského národného povstania sa dodnes vedú spory. Ilegálne vojenské ústredie Slovenskej národnej rady totiž prostredníctvom česko-slovenskej exilovej vlády v Londýne žiadalo Spojencov, aby rafinériu v Dubovej vyňali zo zoznamu cieľov bombardovania, nakoľko sa s ňou počítalo pre potreby odboja vzhľadom na jej polohu v priestore organizácie ozbrojeného vystúpenia.[4]

Rýchle fakty Dátum, Miesto ...
Remove ads

Predohra

Dňa 11. decembra 1941 potom, ako Japonsko napadlo Spojené štáty útokom na Pearl Harbor, Nemecko vyhlásilo USA vojnu. Predseda vlády a minister zahraničných vecí Slovenskej republiky Vojtech Tuka vyhlásil vojnu Spojeným štátom a Veľkej Británii v mene SR 12. decembra.[5]

Na rozdiel od vojny s Poľskom a Sovietskym zväzom Slovenská republika nepodnikla voči západným mocnostiam žiadne priame vojenské akcie. V lete 1943 sa územie Slovenského štátu dostalo do dosahu amerických vzdušných síl v Stredomorí. Koncom roka sa 15. letecká armáda zapojila do ničenia vybraných strategických cieľov v strednej Európe a 16. júna 1944 uskutočnila prvý nálet na Slovensko  bombardovanie bratislavskej rafinérie Apollo.

V roku 1944 bola produkcia Štátnej rafinérie minerálnych olejov v Dubovej len asi na 60 % plánovanej kapacity. Bolo to aj z dôvodu konkurenčného boja s rafinériou Apollo v Bratislave, ktorá hlásala, že produkty rafinérie v Dubovej nedosahujú požadovanú kvalitu. Preto sa aj slovenskí spotrebitelia zdráhali používať výrobky z Dubovej. To ale vedenie rafinérie poprelo objednávkou od švédskych firiem, ktoré požadovali pre nich spracovanie rumunskej alebo aj inej suroviny. Vedenie rafinérie si tiež dalo urobiť analýzu kvality produktov u firmy Brown, Boveri & Cie z Badenu vo Švajčiarsku. Po nálete na rafinériu Apollo sa Dubová stala významným dodávateľom na slovenskom trhu.[1]

Remove ads

Priebeh náletu

Dňa 20. augusta 1944 sa cieľmi vyše 460 štvormotorových bombardérov B-24 Liberator a B-17 Flying Fortress 15. leteckej armády so stíhacou ochranou lietadiel P-51 Mustang a P-38 Lightning stali letisko a zoraďovacia stanica v Szolnoku v Maďarsku, rafinéria v Czechowiciach, továrne na výrobu syntetických olejov a valivých ložísk v priemyselnej oblasti pri meste Osvienčim na juhu dnešného Poľska (vtedy na území Nemecka) a rafinéria v Dubovej na Slovensku. K náletu na Dubovú bola vyslaná skupina 89 Liberatorov nekompletného 304. bombardovacieho krídla. Posádky 454. bombardovacej skupiny nevzlietli z dôvodu údržby a výcviku. Ako náhradné ciele boli pre 304. krídlo určené zoraďovacia stanica a železničný most v maďarskej obci Szajol alebo zoraďovacia stanica v meste Szeged. Nálet sa však uskutočnil iba na primárny cieľ. Bombardéry troch skupín 304. krídla sa v to ráno zoradili nad talianskou základňou Cerignola, odkiaľ pokračovali v lete ponad juhoslovanskú Vrbosku, Davor, Negoslavci, maďarský Hatvan až nad železničný most na Slovensku cez rieku Hron, ktorý bol počiatočným bodom náletu.[1]

Thumb
Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944 pri pohľade z bombardéra B-24 Liberator 455. bombardovacej skupiny 15. leteckej armády USAAF

Podľa pamätníkov londýnsky rozhlas vo večernom vysielaní upozorňoval, aby pracovníci Štátnej rafinérie minerálnych olejov v Dubovej nenastúpili do práce. Americké bombardéry prilietavali vo vopred určenom poradí, pričom 459. bombardovacia skupina viedla celú formáciu, nasledovaná 455. skupinou a útočné zoskupenie uzatvárali posádky 456. skupiny. Na cieľ zaútočilo celkovo 76 lietadiel B-24 Liberator, ktoré v priebehu troch minút od 10:50 do 10:53 hod. zhodili na rafinériu z výšky 5 700  6 500 metrov celkovo 177,75 ton bômb.[4] Bombardovanie sa uskutočnilo vizuálne a bomby dopadali s vysokou presnosťou od obce Predajná po obec Nemecká, kde došlo k zásahu vojenského skladu mín. Zničené boli telefónne a telegrafické spojenie, vedenie vysokého napätia a bola poškodená trať Brezno  Zvolen na kilometri 48,4. Zasiahnutá bola aj obytná kolónia, kde boli poškodené dve budovy a jeden rozostavaný dom.[1]

Thumb
Zasiahnutá Štátna rafinéria minerálnych olejov v Dubovej

Dvadsaťsedem B-24 459. skupiny zhodilo počas misie č. 93 na rafinériu 63,75 ton bômb s výborným výsledkom. Presnosť zásahov bola 58 % v okruhu 300 metrov od cieľa a 85 % v okruhu 600 metrov od cieľa. Po nálete bolo pozorovaných päť až osem väčších zdrojov požiarov v cieľovej oblasti. Hustý dym stúpal do výšky 5 000 metrov. Nad cieľom posádky zaznamenali iba slabý a nepresný flak strieľajúci za a pod formáciu bombardérov. Sesterská 455. skupina vyslala zo základne San Giovanni na svojej misii č. 98 proti Dubovej do vzduchu 30 Liberatorov, z ktorých 21 zhodilo na cieľ svoje bomby s celkovou hmotnosťou 49,6 ton. Presnosť zásahov bola 31 % v okruhu 300 metrov od cieľa a 49 % v okruhu 600 metrov od cieľa. Box „C“ sa nevedel zoradiť k náletu a vrátil sa domov s bombami na palube. Pre 456. skupinu bolo zničenie Dubovej misiou č. 103. Zo základne Stornara vzlietlo spolu 24 bombardérov, aby zhodili na svoj cieľ 64,4 ton bômb. Presnosť zásahov bola 7 % v okruhu 300 metrov od cieľa a 51 % v okruhu 600 metrov od cieľa. Všetky stroje sa v poriadku vrátili späť do Talianska.[1]

Stíhaciu ochranu B-24 letiacim na Dubovú zabezpečovali dvojmotorové stíhačky P-38 Lightning 82. stíhacej skupiny. O 08:20 hod. vzlietlo zo základne Vincenzo 26 Lightningov 95., 96. a 97. letky. Dva z nich sa však kvôli rôznym príčinám museli predčasne vrátiť. Osem strojov 97. letky sa nad Maďarskom oddelilo prenasledovať dvojicu nepriateľských Focke-Wulfov Fw 190, ale americkí letci to po krátkom prenasledovaní vzdali a odleteli domov. Nad Slovenskom tak bombardéry chránilo iba 16 lietadiel P-38 z 95. a 96. letky, avšak nepriateľskí stíhači nezaútočili.[1]

Remove ads

Výsledky náletu

Thumb
Dym stúpajúci z rafinérie v Dubovej po americkom nálete

Škody spôsobené náletom boli zhrnuté v správe č. 1274  Dôv.  1944 zo dňa 21. augusta 1944 adresovanej Ministerstvu národnej obrany, Trenčianske Teplice (citované v pôvodnom znení).[2]

Hlásim, že dňa 20.augusta 1944 v 10.50 hod.bola bombardovaná Štátna rafinéria min.olejov v Dubovej.
Počet mrtvých : 8 /z toho 4 vojaci/
Počet ranených : 30 / z toho 1 vojak/
Nakoľko ešte všetko horí, predpoklady o pokračovaní výroby budeme hlásiť dodatočne. Telefonický som hlásenie nemohol podať, pre súčasnú poruchu telefonného vedenia. Odpratovacie práce sú v prúde.

Vojenský správca stot. tech. zbroj. Karol Remenec[2]

Dodatkom k hláseniu číslo 1274 Dôv.-44 zo dňa 21. augusta 1944 hlásim o bombardovaní Štátnej rafinérie minerálnych olejov v Dubovej tieto sposobené škody:
Továreň bola poškodená na 50 - 60%.
Zničené bolo: Destilačný aparát zn.Pipestille, destilácia nafty, elektrická rozvodňa, sklad hmôt a 5 nádrží na suroviny.
Zachovalé je: Rafinácia olejov a petroleja, avšak pomocné potrubie a prevozné zariadenie je poškodené.
Škody na materiale sú:
150 vagonov maď. parafinická surovina,
30 vagonov surový benzin
98 vagonov petrolejový destilát,
150 vagonov gbelská surovina (z ktorej sa asi niečo zachráni) a
50 vagonov polotovaru a hotových výrobkov, z toho max.2 vag.benzinu.
Rafinácia olejov a petroleja by mohla byť daná do prevozu po prevedení oprav asi za 3 - 4 mesiace.

Vojenský správca stot. tech. zbroj. Karol Remenec[2]

O bombardovaní poslal 22. augusta 1944 správu česko-slovenskej spravodajskej službe v Londýne rádiotelegraficky kpt. Jaroslav Krátky (pôsobiaci v tom čase na Slovensku), ktorý v nej odhadol ekonomické škody na 150 miliónov korún.[3] Podľa údajov povereníctva Slovenskej národnej rady pre verejné práce bolo zničených: 76 387 litrov pohonných látok, 3 600 litrov plynového oleja, 354 litrov automobilového oleja, 400 litrov petroleja a 1 000 litrov gazolínu. Zásoby palív, ktoré sa vyhli zničeniu, spotrebovala povstalecká armáda už v polovici septembra 1944.[1]

Remove ads

Referencie

Pozri aj

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads