František Mikloško

RNDr. František Mikloško (* 2. jún 1947, Nitra)^[1][2] je slovenský politik, bývalý predseda SNR a dlhoročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, mladší brat Jozefa Mikloška. V prezidentskej voľbe v roku 2019 kandidoval do funkcie prezidenta Slovenskej republiky (SR).^[3]

O módnom návrhárovi pozri Fero Mikloško.

František Mikloško
slovenský konzervatívny politik
Bývalý predseda Slovenskej národnej rady
V úrade 1990 – 1992
Rudolf Schuster Ivan Gašparovič
Poslanec Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 25. októbra 2023
V úrade 1. marca 1990 – 8. júla 2010
Biografické údaje
Narodenie	2.6.19472. jún 1947 (78 rokov) Nitra, Česko-Slovensko
Politická strana	VPN (1989 – 1992) KDH (1992 – 2008) KDS (2008 – 2014)
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	matematik
Rodina
Manželka	Jana Miklošková (od 2007)
Odkazy
	František Mikloško (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Životopis

František Mikloško sa narodil v Nitre, kde v roku 1966 ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú.^[4]

V roku 1971 ukončil štúdium matematiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.^[2] V rokoch 1971 až 1983 pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV v oblasti numerickej matematiky. V rokoch 1983 – 1989 pracoval ako robotník. Pred rokom 1989 bol disident, aktivista takzvanej Tajnej cirkvi. Mikloško pracoval medzi vysokoškolskou mládežou a podieľal sa na tvorbe samizdatov.^[4] Patril k organizátorom tzv. Bratislavského Veľkého piatku, významnej pokojnej verejnej manifestácie veriacich za náboženskú a občiansku slobodu v roku 1988, známej aj pod názvom Sviečková manifestácia, ktorá bola predohrou Nežnej revolúcie.

Politická kariéra po roku 1989

František Mikloško sa v novembri 1989 stal členom Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu. V roku 1992 sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. Od roku 1990 bol poslancom Slovenskej národnej rady a Národnej rady Slovenskej republiky. V rokoch 1990 – 1992 pôsobil vo funkcii predsedu SNR.

V roku 2004 kandidoval v prezidentských voľbách. V prvom kole získal 129 414 hlasov (6,51%), čím sa umiestnil na piatom mieste z dvanástich kandidátov.^[5] Ďalej pôsobil ako poslanec NR SR. Bol členom výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V slovenskom parlamente pôsobil ako jediný nepretržite od 1. marca 1990 až do júla 2010.

21. februára 2008 oznámil Mikloško, spoločne s Vladimírom Palkom, Rudolfom Bauerom a Pavlom Minárikom odchod z KDH.^[6] Založili novú politickú stranu Konzervatívni demokrati Slovenska.

Dňa 29. júla 2008 ohlásil František Mikloško svoju opätovnú kandidatúru na prezidenta za KDS. V prvom kole 21. marca 2009 získal 101 573 (5,42 %), skončil na treťom mieste, do druhého kola sa nedostal.^[7]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 kandidoval na treťom mieste za koalíciu strán NOVA, KDS a OKS na poslanca Európskeho parlamentu.^[8]

Prezidentské voľby 2019

Mikloško oznámil 7. júna 2018 tretiu kandidatúru na prezidenta ako nezávislý kandidát.^[7] V jeho volebnom programe deklaruje desať priorít. Jedným z hlavných motívov je slušnosť, čím nadväzuje sa hlási k odkazu hnutia Za slušné Slovensko. Chce ako prezident fungovať v súlade s Ústavou SR, chce ľudí spájať v duchu slušnosti a spravodlivosti a navodzovať diskusie na rôzne témy.^[9]

Ohľadom zahraničnopolitickej orientácie chcel Mikloško reprezentovať príslušnosť Slovenska k Západu, taktiež podporoval euroatlantické ukotvenie Slovenska v EÚ a NATO a aktualizovanú Bezpečnostnú stratégiu SR vo forme, v akej ju Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pripravilo v roku 2017. V bezpečnostnej politike chcel presadzovať dôsledné odlíšenie legálnej a ilegálnej migrácie. Z dejín Slovenske si bral inšpiráciu z demokratickej a kresťanskej tradície. Je veriacim kresťanom, zároveň však odmietal spájanie sa kresťanstva s nacionalizmom.^[9] Postupne ho v kandidatúre podporili politické strany OKS a KDH.^[10][11] Podporu mu vyjadrili aj Ján Figeľ, Milan Majerský, Anna Záborská a Marek Krajčí (predstavitelia KDH, OĽaNO a Kresťanskej únie) na spoločnej tlačovej konferencií.^[12] Podporilo ho aj Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré združuje takmer 60 organizácií.^[13] Mikloško získal v prvom kole volieb 122 916 hlasov (5,72 %), čo znamenalo piate miesto. Do druhého kola nepostúpil.

Opätovne poslancom NR SR

V máji 2023 avizoval, že bude v septembrových voľbách do NR SR kandidovať za KDH ako nezávislý kandidát.^[14][15][16] Vo voľbách získal 31 629 hlasov a stal sa poslancom.^[17]

Osobný život

Mikloško je ženatý, oženil sa 6. júla 2007 ako šesťdesiatročný. Jeho manželka Jana (za slobodna Sasínová) pochádza z Moravy a je od neho mladšia o 20 rokov.^[18]

Literárna tvorba

• MIKLOŠKO, František. Nebudete ich môcť rozvrátiť : z osudov katolíckej cirkvi na Slovensku v rokoch 1943 – 89. 1. vyd. Bratislava : Archa, 1991. 283 s. ISBN 80-7115-016-9.
• MIKLOŠKO, František. Čas stretnutí : reflexie o ponovembrovej dobe. Bratislava : Kalligram, 1996. 197 s. ISBN 80-7149-169-1.
• ZAJAC, Matúš; MIKLOŠKO, František; LOJAN, Andrej. Podoby viery. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 167 s. ISBN 978-80-7165-836-8.
• MIKLOŠKO, František. Desať spravodlivých : ľudia, knihy, dokumenty 1985 – 2010. 1. vyd. Prešov : Vydavateľstvo Michala Vaška, 2011. 238 s. ISBN 978-80-7165-837-5.
• MIKLOŠKO, František. Znamenia čias : slovenské súradnice 1982 – 2012. Bratislava : OZ Hlbiny, 2013. 222 s. ISBN 978-80-970986-1-2.

Ocenenia

• 2002: Cena Dominika Tatarku za rok 2001 za knihu Zločiny komunizmu na Slovensku 1945:1989 (spolueditor)^[19]
• 2020: Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – vyznamenanie udelené prezidentkou 2. januára 2020 pri príležitosti 27. výročia vzniku Slovenska^[20]