Hurbanovo

Hurbanovo (v minulosti Stará Ďala, maď. Ógyalla, Ó-Gyalla, nem. Altdala)^[5] je mesto na Slovensku ležiace v Nitrianskom kraji.

Hurbanovo
mesto
Kostol sv. Ladislava
Vlajka Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Nitriansky kraj
Okres	Komárno
Región	Podunajsko
Vodný tok	Stará Žitava
Nadmorská výška	115 m n. m.
Súradnice	47°52′23″S 18°11′36″V
Rozloha	59,94 km² (5 994 ha) [1]
Obyvateľstvo	7 178 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	119,75 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1329
Primátor	Peter Závodský[3] (nezávislý)
PSČ	947 01
ŠÚJ	501140
EČV (do r. 2022)	KN
Tel. predvoľba	+421-35
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Komárňanská 91 947 01 Hurbanovo
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	035 / 3700 222
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Hurbanovo
Webová stránka: hurbanovo.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Hurbanovčan[4]

Polohopis

Graf počasia pre Hurbanovo
J	F	M	A	M	J	J	A	S	O	N	D
32   3 -4	27   6 -2	28   11 1	39   17 5	57   22 10	59   25 13	57   27 14	53   27 14	43   22 10	39   16 6	51   8 1	39   4 -2
teploty v °C zrážky v mm zdroj: worldweather.org

Územie mesta Hurbanovo sa rozprestiera v najteplejšej oblasti Podunajskej nížiny. Jeho katastrálnymi územiami pretekajú rieky Stará Žitava a Stará Nitra. Vďaka vysokej kvalite pôd sa územie zaraďuje medzi najúrodnejšie a najviac poľnohospodársky využívané na Slovensku. To spôsobuje, že prirodzená vegetácia musela ustúpiť potrebám človeka a okolie intravilánu tvorí hlavne orná pôda. Zo živočíšnych druhov sú tu hojne zastúpené hlavne vtáky, kvôli ktorým na území mesta vzniklo viacero chránených území.

Mesto Hurbanovo sa nachádza v centrálnej časti okresu Komárno, ktorý je najjužnejším okresom Nitrianskeho kraja. Mesto Hurbanovo susedí na západe s obcami Martovce a Imeľ, na severe s obcou Bajč, na východe s Dulovcami, na juhovýchode má spoločnú hranicu so Svätým Petrom a na juhozápade má krátku spoločnú hranicu s okresným mestom Komárno. Rozloha katastra mesta je 59,95 km², čím sa zaraďuje medzi najväčšie nielen v okrese. S 8 133 obyvateľmi patrí do kategórie menších miest. V okrese Komárno je tretím najväčším sídlom, pričom asi každý deviaty obyvateľ okresu Komárno je Hurbanovčan. Hustotou obyvateľstva 135,7 obyv/km² sa zaraďuje medzi redšie osídlené mestá na Slovensku.

Územie mesta Hurbanovo je tvorené dvoma katastrálnymi územiami: Bohatá na severe a Hurbanovo na juhu, ktoré sú tvorené siedmimi mestskými časťami. Najhustejšia zástavba a osídlenie je v strede katastrálneho územia v mestských častiach Hurbanovo, Bohatá a Zelený Háj s Výkom. Okrajové časti katastra sú neosídlené z dôvodu využívania ornej pôdy, alebo nevhodných podmienok na výstavbu – okolie riek a pod. Výnimkou sú mestské časti, ktoré majú uličný charakter ako Holanovo, Konkoľ a Nová Trstená.

Stredom územia mesta sa tiahne cesta I/64 spájajúca Komárno s Novými Zámkami resp. Žilinou. Túto cestu kopíruje železničná trať, ktorá rovnako spája Komárno s Novými Zámkami. Leží 16 km severne od Komárna, 13 km južne od Nových Zámkov, Štúrovo je vzdialené 44 km východne a Kolárovo 20 km západným smerom.

Časti mesta

Hurbanovo sa skladá zo siedmich mestských častí: Bohatá, Holanovo, Hurbanovo, Pavlov Dvor, Nová Trstená, Vék, Zelený Háj. Najviac obyvateľov žije v mestských častiach Hurbanovo a Bohatá.

Ulice

Agátová ulica, Komárňanská ulica, Športová ulica, Rybárska ulica, ulica 28. októbra, ulica 1. mája, Sládkovičova ulica, Nálepkova ulica, Kvetná ulica, Lipová ulica, Podzáhradná ulica, ulica Slobody, ulica A. Fesztyho, Pribetská ulica, ulica Komenského, Novozámocká ulica, Výskumnicka ulica, Svätopeterská ulica, György Klapku ulica, Kirivá ulica, Komenského, Nejedlého, Malá, Hroznová ulica, Ordódyho, Konkolyho.

Vodné toky

Katastrom mesta Hurbanovo pretekajú dve rieky. Na západe je to rieka Stará Žitava a na juhozápade je to rieka Stará Nitra. Stará Žitava sa vlieva do Starej Nitry v katastrálnom území susednej obce Martovce. Stredom katastru i intravilánu mesta tečie umelý vodný tok Hurbanovský kanál (Ibolyás), ktorý sa vlieva do Patinského kanálu a ten potom do Dunaja.

Dejiny

Do roku 1948 sa mesto nazývalo Stará Ďala (maď. Ó Gyalla, Ógyalla), podľa zemianskej rodiny Ďalajovcov (Gyallay). Pozri aj Dulovce.

Demografia

Rok	Prevažujúci jazyk
1773[6]	slovenský
1796[7]	slovenský
1851[8]	maďarský, slovenský
Materinský jazyk (v %),údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Rok	slovenský	maďarský	nemecký	rusínsky	chorvátsky, srbský	rumunský	iný, nezistený
1880	28,00	62,45	4,71	0,00	0,00	0,00	4,83
1910	0,42	98,52	0,16	0,00	0,00	0,00	0,91
Národnostné zloženie (v %),údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
Rok	slovenská	maďarská	nemecká	česká, moravská	rusínska, ukrajinská	rómska	chorvátska, srbská	iná, nezistená
1930	40,03	54,02	0,30	-	0,06	-	-	3,45
1991	43,36	53,53	0,00	0,65	0,00	2,27	-	0,18
2001	45,52	50,19	0,01	0,71	0,06	2,56	0,00	0,94
2011	48,42	41,23	0,01	0,57	0,04	2,44	0,01	7,28
2021	50,62	40,69	0,01	0,37	0,01	2,4		5,68
Jazykové zloženie (v %), údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky
2011	slovenský	maďarský	nemecký	český	rusínsky, ukrajinský	rómsky	chorvátsky, srbský	iný, nezistený
materinský	40,16	47,58	0,03	0,57	0,05	3,66	0,01	7,94
na verejnosti	46,28	39,97	0,09	0,25	0,01	1,70	0,01	11,72
v domácnosti	36,47	45,56	0,04	0,23	0,00	3,92	0,01	13,77

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Ladislava, jednoloďová secesná stavba s oktogonálnym transeptom, pravouhlýmm ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1912-1913.^[9] Autorom stavby je významný maďarský architekt István Medgyaszay. Stojí na mieste staršej barokovej stavby z roku 1718, ktorá v roku 1911 vyhorela. V konštrukcii kostola sa uplatňuje na ako jednej z prvých stavieb u nás železobetón a tiež drevené konštrukcie tvoriace klenbu centrálneho priestoru. Drevený detail stavby nesie inšpiráciu maďarským a sedmohradským ľudovým umením, celok je v duchu dobovej secesie. Fasády s polovalbovými a sedlovými strechami sú členené polkruhovo ukončenými oknami, drevené podhľady sú nesené dekoratívnymi vyrezávanými krakorcami. Veža je s kostolom prepojená drevenou markízou. Hladké fasády veže gradujú v hornej časti terčíkom s hodinami, ochodzou nesenou krakorcami a štíhlou ihlancovou vežou.

• 
  Kostol sv. Ladislava
• 
• 
• 
  Detail veže

• Rímskokatolícky kostol sv. Anny v časti Bohatá, jednoloďová neskorobaroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1735. Klasicistickými úpravami prešiel v roku 1811 a obnovou v roku 1960.^[10] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a štukatúrami. Veža je predstavaná priečeliu so segmentovým štítom, členená je kordónovými rímsami a ukončená zvonovitou helmicou.

• Reformovaný kostol, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1822. V roku 1913 prešiel neorománskou úpravou, ktorá mu dala súčasnú podobu. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a strojenými polkruhovo ukončenými oknami. Korunná rímsa kostola je doplnená o oblúčkový vlys. Veža je v hornej časti oktogonálna, ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol sv. Anny
• 
• 
• 
  Reformovaný kostol
• 

Ostatné pamiatky

• Hvezdáreň, technická pamiatka, trojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U z rokov 1867-1874. Ide o prvé moderné observatórium na území bývalého Rakúsko-Uhorska. Hvezdáreň vybudoval Mikuláš Konkoly-Thege. Stavba prešla úpravami v roku 1905, 1930 a v roku 1992.^[11] Nachádza sa uprostred rozsiahleho krajinárskeho parku v areáli Slovenskej ústrednej hvezdárne.

• 
  Hvezdáreň v roku 1903
• 
• 
  Centrálny dóm
• 
• 

• Kaštieľ rodiny Konkoly-Thege, prestavaný, v majetku NSK,
• Fesztyho kaštieľ, Národná kultúrna pamiatka. Rodný dom Arpáda Fesztyho. Jednopodlažná trojkrídlová trojtraktová pôvodne baroková stavba zo začiatku 18. storočia. Úpravami prešiel v roku 1818 a 1907, keď bol eklekticky prestavaný podľa projektu Mihálya Nagya v duchu secesie.^[12] V majetku rodiny.

• Vila Steiner, jednopodlažná secesná stavba s nárožnými vežami, z roku 1901. Stavbe dominuje osovo umiestnený jednoosový portikus lemovaný stĺpmi. Nárožné veže s kruhovým a obdĺžnikovým pôdorysom majú ihlancové helmice. Fasády sú členené lizénovými rámami a bohatým secesným štukovým dekorom.

• Ordódyovská kúria v časti Bohatá, jednopodlažná dvojtraktová pôvodne klasicistická stavba na pôdoryse písmena L zo začiatku 19. storočia. V druhej polovici 19. storočia dostala neorenesančnú úpravu.^[13] V súčasnosti je objekt nevyužitý a chátra. Nachádza sa uprostred krajinárskeho parku.^[14] Vstup do obektu je riešený ako jednoosový polkruhovo ukončený portikus so supraportou a klenákom.

• Klasicistická kúria v časti Bohatá, jednopodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika s prevýšenou valbovou strechou zo začiatku 19. storočia.^[15] Fasáde dominuje trojosový rizalit s oknami s polkruovými suprafenestrami. Strecha je pokrytá šindľom.

• Mauzóleum rodiny Thege-Konkoly, neogotická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1851.^[16] Fasáde dominuje stupňovitý štít, je členená oknami s lomeným oblúkom.

• Mauzóleum rodiny Feszty, neogotická stavba na pôdoryse obdĺžnika z konca 19. storočia.^[17] Fasády kaplnky sú z pohľadovej tehly, členené opornými piliermi a štítom z kamenných kvádrov. Portál s profilovaným ostením je ukončený lomeným oblúkom.

• 
  Vila Steiner
• 
• 
  Ordódyovská kúria
• 
  Klasicistická kúria v Bohatej
• 
  Mauzóleum rodiny Konkoly-Thege

Prírodné zaujímavosti

• 
  2014
• 
• 
  Holanovo 2013
• 
• 
  Bohatá

V Hurbanove evidujú 8 bocianich hniezd. ^[18]

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

• Vlak do Nových Zámkov (cez Bajč), do Komárna (cez Chotín),
• Autobus do Nových Zámkov, Komárna, Imeľa, Nesvád, Kolárova, Viku, Duloviec, Pribety,

Inštitúcie

• Slovenská ústredná hvezdáreň
• Ústav vied o Zemi
• sídlo výrobca bicyklov Vedora

Osobnosti mesta

Rodáci

• Árpád Feszty (* 1856 - †1914), maliar
• Jozef Malovec (* 1933 - † 1998), hudobný skladateľ

Pôsobili tu

• Mikuláš Konkoly-Thege (* 1842 - † 1916), astronóm, zakladateľ miestneho observatória
• Hana Hegerová (* 1931 - † 2021), speváčka a šansoniérka

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Hurbanove