Jozef Maximilián Petzval

Prof. Dr. Ing. Jozef Maximilián Petzval^[1] alebo Jozef Maximilián Pecval^[2] (* 6. január 1807, Spišská Belá – † 19. september 1891, Viedeň, Rakúsko) bol slovenský^{[pozn 1]} fyzik, matematik a vynálezca. Pokladá sa za zakladateľa modernej optiky.

Jozef Maximilián Petzval
slovenský fyzik, matematik a vynálezca
Jozef Maximilián Petzval, Adolf Dauthage
Narodenie	6. január 1807 Spišská Belá, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie	19. september 1891 (84 rokov) Viedeň, Rakúsko-Uhorsko, (dnes Rakúsko)
Alma mater	Kráľovská univerzita v Pešti
Rodičia	Ján Fridrich Petzval, Zuzana, rod. Kreutzmannová (* 20. apríl 1776 – † 16. jún 1853)
Súrodenci	Oto Petzval
Odkazy
Commons	Jozef Maximilián Petzval
Matematický portál  Fyzikálny portál  Biografický portál

Múzeum J. M. Petzvala v jeho rodnom dome v Spišskej Belej

Vzdelanie

Základné vzdelanie získal v Kežmarku. Gymnázium navštevoval v Podolínci a v Levoči. Stredoškolské vzdelanie ukončil na lýceu v Košiciach. V roku 1826 začal študovať na peštianskej univerzite. Po absolvovaní tamojšieho inžinierskeho inštitútu (Institutum geometricum) sa v roku 1828 zapísal na filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. V roku 1832 obhájil na filozofickej fakulte doktorát filozofie a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite.

Kariéra

V roku 1837 bol menovaný riadnym profesorom vyššej matematiky. Od roku 1837, kedy bol pozvaný na Viedenskú univerzitu, tam 40 rokov prednášal matematiku. Vynikal v riešení algebraických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti. Osobitnú pozornosť venoval optike, kde sú najvýznamnejšie jeho výpočty fotografických objektívov. V roku 1840 dokončil návrhy dvoch objektívov – portrétového a krajinkárskeho (tzv. ortoskopu).

Petzvalov vynález objektívov má mimoriadny svetový význam. Objektív, ktorý skonštruoval vďaka presným výpočtom v roku 1840, umožnil 16-násobne vyššiu priepustnosť svetla. To v praxi znamenalo, že samotná expozícia fotografickej platne trvala menej ako minútu (predtým 5 až 30 minút, v závislosti od počasia – resp. svetelných podmienok, počas ktorých sa fotografovaný objekt nesmel pohnúť). Preto je Petzval pokladaný za zakladateľa modernej fotografie. Ďalej navrhol konštrukcie osvetľovacích a premietacích prístrojov, dvojoký ďalekohľad, zrkadlovú Petzvalovu lampu, kde je maximálne možné využitie svetelnej energie (prenosný reflektor s priemerom 1,3 m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra), zdokonalil mikroskop. Vypracoval aj projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji. Petzvalovým prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.

Najvýznamnejšie práce

• v roku 1847 Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom.
• Integration der linearen Differentialgleichungen mit constanten und veränderlichen Coefficienten, Kaiserliche Akademie der Wissenschaften, Wien, 1851.

10 rokov po smrti J. Petzvla sa našli časti rukopisov:

• Teória systémov tónových osnov,
• Teória oporných čiar
• Pecvalove sedemmiestne logaritmy.

Ocenenia

Jozef Petzval dostal množstvo pôct a vyznamenaní. Od roku 1846 bol dopisujúcim členom a od 1849 riadnym členom viedenskej akadémie vied. V roku 1873 ho prijali za člena Uhorskej akadémie vied. Bol vyznamenaný i radom Františka Jozefa. Jednota českých matematikov ho roku 1881 zvolila za čestného člena.

V roku 1957 bola v Maďarsku založená pamätná Cena Jozefa Petzvla – ocenenie pokrokov dosiahnutých na poli optiky, akustiky, filmovej a videotechnológie, jemnej mechaniky, fotochémie a divadelnej technológie. Okrem toho existuje aj Medaila Jozefa Petzvala. Po vyfotografovaní Odvrátenej strany Mesiaca jeden kráter v blízkosti južného pólu nazvali jeho menom.

Poznámky

1. Za slovenského fyzika/matematika ho označujú^[3][4][5], niektoré zdroje jeho národnosť neuvádzajú^[6][7][2][8], resp. ho spomínajú ako „spišského rodáka“^[9]. Ako rakúskeho matematika ho uvádza.^[10]
   O jeho pôvode je známe, že „Petzvalov otec Ján Fridrich pochádzal z dediny Loděnice na Morave; pôvodne si písal Pecival, ba je o ňom dokonca záznam, že bol 'Bohemus' a že pochádzal 'aus Mahren'“.^[11] Na Spiši sa však rodina aspoň čiastočne ponemčila.^[11]
   Problematiku národnosti a prisvojovania si Petzvala osvetľuje článok^[12], ktorý uvádza, že za Slováka ho pokladal český fyzik Viktor Teissler. Prvý Petzvalov životopisec Lajos Eményi v knihe Dr. Josef Petzvals Leben und Verdienste (1902) píše, že Pecval dobre ovládal nemčinu, latinčinu a francúzštinu a „dostatočne zbehlý“ bol v angličtine a maďarčine. Maďarský preklad tejto knihy s názvom Petzval József élete és érdemei (Budapest 1906) však už obsahuje tvrdenie, že Petzval vedel dobre po nemecky, latinsky a maďarsky a zbehlý bol v angličtine a francúzštine. Július Dančo to hodnotí: „Prekladateľov zámer je zrejmý.“ Inak však Eményi narážal na nezáujem o Petzvala v Uhorsku, v liste Michalovi Greisingerovi zo 4. mája 1903 si výslovne sťažoval: „… či azda preto, že Pecval nespieval vlastenecké košutovské piesne?“^[12] Josef Maria Eder (Geschichte der Photographie, 1932) ho pokladal za Nemca, doklady k tomu neuvádzal. V ďalšej maďarskej monografii od Jánosa Seresa (Petzval József : 1807-1891 : a fényképező optika magyar származású feltalálójának mérnöki, professzori és feltalálói működése, 1954) o ňom píše výhradne ako o Maďarovi. Rovnako Sándor Majoros v článku „Magyar volt-e Pezval Jószef?“, ktorý za doklad toho, že bol Maďar považuje Petzvalov ďakovný list z roku 1973, kde píše „…ako verný syn maďarskej vlasti“, pričom obchádza to, že Petzval neuvádza národnosť, ale štát.^[12] Počas pôsobenia vo Viedni sa Petzval verejne nehlásil za Slováka, rovnako sa nehlásil ani k inej národnosti.^[12]
   Ondrej Pöss: „J. M. Petzval patril v 19. storočí medzi najvýznamnejších vedcov zo Slovenska. O jeho národnosti prebehla diskusia temer v každej práci, v ktorej sa hodnotil jeho život a dielo. Túto otázku ani dnes nie je možné jednoznačne uzavrieť.“^[13]